Ilustračné foto
V piatok cestou autom do mesta kukám pred seba, snažiac sa byť v bdelom stave. Však ďaleko to nemám. Okolo cesty zopár domov, les, nejaká záhrada ... Keď tu mi preblesne hlavou. "Toto by chcelo priostriť, pridať kontrast ...." 🤣
Po chvíľke mi došlo, že nie som v žiadnom grafickom programe, ale v reálnom živote. 😅 Hold moje tradične zacapkané okuliare, kus zaprášené predné sklo a príroda, na ktorej sa sucho podpísalo, spôsobili, že všetko naokolo bolo zašumené. Žiadne možnosti zaostrenia nie sú. Teda predné sklo som si dala umyť s ostrekovačom a stieračmi až cestou domov. 🤭 Miestami mi už evidentne švitorí, a byť práve tu a teraz vyzerá byť stále väčšia úloha dňa. 😀
Škoda, že v živote to nie je také jednoduché, tu by som niečo vyretušovala, tu pridala viac farieb. 😃 Dievčatá, u vás sa pri čom prejavuje profesionálna deformácia?
PS: Vrtuľky na obrázku vyššie sú len ilustračné, také cestou do mesta nemám. Tieto sú z Rakúska.
Učtovníctvo je výzva v každom ohľade a mama učiteľka tiež asi nie výhra. 😄
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja profesionálna deformácia je hlavne účtovnícka. Keď niekde niečo, hneď dumám, jak toto asi riešia v účtovníctve? A šťastie preveliké, že to nemusím riešiť ja - teda toto ma dosť často dobehne, že veru musím riešiť aj ja.
A potom sa mi občas páčia veľké podnikateľské rozhovory - úžasné biznisy. Akurát teda, keď sa človek trochu vyzná a pozrie na správne miesta na webe, vidí, že ten biznis teda až tak úžasný v konečnom dôsledku nie je. To je dosť veľká deformácia.
Spomínam si na spolužiačku zo strednej. Tá mala mamu učiteľku 1.-4. a mala veľký problém s ľubovoľným frajerom vo svojom meste. Mama všetkých učila či poznala. A na každého mala spomienky, ktoré zvlášť v puberte nechceš počúvať o svojich vyvolených 😆