ahojte volam sa lucia a nedavno som oslavila svoje 23.narodeniny. bohuzial trpim bulimiou uz vyse 8 rokov a nemozem si pomoct. zacalo sa to tym,ze ma niekto velmi blizky znasilnil a tiez ked som bola mala tak sa mi kazdy smial, ze som baculka. ak to mam zhrnut tak ojedanim a nahlim zvracanim si dokazujem, ze mam nad sebou kontrolu ale najhorsie na tom je ze ked uz aj trocha zacnem priberat tak uz potom stresujem ako sa budu ku mne ini ludia spravat. neviem ako sa mam z toho zacarovaneho kruhu dostat. mam uz priatela, ktoreho som stretla tuna v anglicku kde momentalne robim a ktoremu som povedala vsetko ale kedze nemavame rovnake sluzby v restike tak ma nema stale pod kontrolou a to je to najhorsie. priznam sa ze to aj zneuzivam a potom mam depky a nemam ani chut zit. nic ma nebari. este zo zaciatku som aj chcela ist na liecenie ale moji rodicia hlavne moj ocino bol proti tomu lebo sa bal, ze co si budu ludia o mne mysliet ked sa to dozvedia. vtedy bola aj taka doba a este ked clovek zije v malom mestecku tak kazdy vie o kazdom. bojim sa toho ze osem rokov je uz velmi dlha doba aby sa to dalo do poriadku. aj ked este nie som mamicka ale velmi rada by som nou bola. rozpravala som sa o tom aj s mojim snubencom a povedal mi ze nie teraz az neskor az ked sa uzdravim aby som bola silna a pripravena na babatko. som velmi nestastna pretoze ja to nezvladam. je to velmi tazke a nedokazem sa dostat z toho zacarovaneho kruhu. aj keby som sa z toho mozno dostala, aj ked tomu uz prestavam verit, tak sa bojim toho ze uz po takom dlhorocnom vycerpavani mojho tela uz ani nebudem moct mat deti. to by ma uz nacisto zlomilo a netusim co by nasledovalo po tom.....
prosim poradte mi...
Na čo ešte chceš čakať, ak si to nedokazala skončiť za osem rokov tak čo mysliš, že bude nasledovať. Utekaj za odborníkmi a to hned. Držím palce a neboj všetko sa da zvládnuť, ale musiš začať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lucia, minule ma v nejakej TV diskusii zaujala mladá žena, ktorá si prešla tým čo ty a napísala o tom knihu. Volá sa Gabina Weissová a kniha sa volá Diagnóza F50. Skús si vygoogliť, objednať, prípadne sa s ňou skús spojiť, neviem-mám pocit, že to napísala práve preto, aby mladí ľudia, ktorí s poruchami príjmu potravy bojujú, mali podľa jej vzoru nádej na iný, plnohodnotný život... Zrejme hľadáš spôsob, ako to riešiť, keď si sem napísala. Nie je to hanba. Držím palce. Všetko je v tvojej hlave.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
alexa35,
dakujem ti za radu. momentalne som vdacna za kazdu radu, lebo mam pocit, ze som uz v koncoch. to mozno bude aj tym, ze teraz mame vela prace v robote a neustale robim. v stredu budem mat jeden den volno po dvoch tyzdnoch. uz sa na neho "velmi tesim", to vlastne zalezi ako ho prezijem. ci si ho uzijem ale ho stravim prejedanim, zvracanim a utostou nad sebou aka som hlupa a ako si nedokazem pomoct. toho sa najviac bojim.
ale hlavne sa ti chcem podakovat za tvoju radu. akurat som skoncila v robote, ale hned si idem najst tu knihu na google a precitat.
rozhodla som sa ale nemozem slubit ze to splnim, ze pojdem tuna v anglicku k doktorovi, zdvoverim sa mu a poziadam ho o pomoc. uvazujem nad tym preto lebo sa bojim ze mi to nepomoze a ze sa zase sklamem a zhorsi sa moj stav a dostanem sa do depresie.
ale skusim to
este raz dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
zatial som si nasla iba ako taku prvu kapilovu, ale mozem ti povedat, ze prinej placem, pretoze jej rozumiem a prezivam to s nou. viem co citi a najviac ma boli ze v podstate prezivam to iste.
zatial sa mi podarilo najst iba urivok ale este sa posnazim a pokusim sa ju knihu najst na internete a ak nie tak si ju objenam aj ked by to malo byt z pelka.
ani si nevies predstavit ako ma ten urivok co som momentalne precitala zasiahol. mala som pocit ako keby som citala nieco podobne o svojom zivote. dava mi to aj trocha sila aj kvoli tomu, ze viem, ze nie som sama na tomto sveto co sa trapi kvoli tomu.
dakumej velmi pekne
sice neviem kde zijes ale rada by som ta spoznala ked sa vratim na slovensko
ja sa urcite jedneho dna vratim, lebo citim, ze anglicko nie je mojim dovomov a jedneho dna sa vratim.
verim, ze sa este stretneme tuna, ja tu budem este velmi dlho a prisaham, ze budem o sebe davat stale informacie, ci dobre alebo zele.
este raz dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neblázni,určite vyhľadaj pomoc, sama to nezvládneš,potrebuješ nevštíviť psychológa.Máš priateľa, chceš mat deti,to je obrovská motivácia.Nevzdávaj to a hlavne to nenechaj dôjsť ešte ďalej.Určite vieš,aké strašné dôsledky má neliečená bulímia.Neboj sa toho, že priberieš,určite to nebude tragédia.Sestra trpela bulímiou asi 6 rokov,lebo chcela schudnúť,nezvracala, len keď bola tehotná.Celé tehotenstvo mala problémy, strašné, takmer obidva razy potratila,preležala pol roka v nemocnici,dostala sa na psychiatriu,má dokazené zuby,žalúdok,nemôže nič normálne jesť,zo všetkého jej je zle.Hlavne psychicky nie je celkom v poriadku.Tvári sa,že sa z toho dostala,ale viem, že to tak celkom nie je.Bojuj s tým,určite ti viac záleží na vzťahu a svojej budúcnosti,než na peknej postave.A predsa môžeš športovať.Strašne ti držím palce, nevzdávaj sa a rob s tým niečo!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Och, bože, Lucia, nemusíš mi ďakovať, ozaj-toto tu je veľmi dobrá stránka pre ženy -o radostiach, starostiach, prídi častejšie. A kľudne mi napíš aj na osobný meil - cez kontakty. Rada ťa spoznám. Mám pocit, že si jedno inteligentné dievča-žieňa - cez písmená - len momentálne s veľkým problémom, ktorý vo vlastnom záujme musíš riešiť. Vieš - lekári sú jedna vec, tá žena, čo písala knižku, v diskusii, ktorú som pozerala, povedala jedno-nikto ťa nedonúti, aby si to neurobila znovu - môžu ťa zavrieť do izby, kontrolovať ťa, môžeš byť pod dozorom, kým ty nechceš, je to o ničom... Jedine v sebe nájdeš silu a motiváciu (myslím, že ju aj máš - mať dieťa v budúcnosti - je silná motivácia)... Ale je to diagnóza-a teda choroba...
Musíš sa začať mať rada - taká aká si. Veď predsa ty si stále tá istá vo vnútri, či máš o kilo viac alebo menej... si to ty-priatelia ťa určite majú radi či tak alebo tak a druhí ti môžu byť ukradnutí, čo si o tebe myslia-nech si myslia, čo chcú... Začni od seba - začni čítať niečo o pozitívnom myslení, budovaní sebavedomia a nestaraj sa, čo si myslia iní... Moja rada-rob tak, aby si bola šťastná ty - tu a teraz - nie si odkázaná na hodnotenie iných ľudí, nemusíš sa im zodpovedať-je to tak, ver mi. Lebo len ty žiješ tvoj život, nikto ho za teba nebude žiť.
A možno by si bola prekvapená, koľko dievčat má s tým problém - takže sama určite nie si, ale z toho sa nenaješ, však?
Prepáč, trochu blbej srandy...
Posielam ti veľa sily 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mam priatelku s tromi detmi a bojuje s bulimiou doteraz.Nik by to o nej nepovedal.Pocas tehotenstiev sa asilu drzala a po porode sa najviac tesila na to, ze sa moze poriadne nacpat a.... Ma prestudovane nesmierne vela.Ale ako sama ravi-to vsetko jej len pomohlo vyvinut vlastnu techniku tak, aby na nu nikto neprisiel a aby si minimalne zdravotne skodila.Takze vie vsetko o zaludocnych stavach, traveni, nutnej vyzive, kolko a ako moze, kedy je najlepsie to zo seba vyhodit tak, aby si uskodila najmenej...Absolutne strasne.Zijem dost daleko od nej.-takze len viem, ze akokolvek si silna a cokolvek sa naucis- bez realnej psychiatrickej pomoci, bez liecenia-mozes vyvinut techniku bulimie a zdokonalovat sa tak, aby ti to skodilo co najmenej- a to je strasidelne.Chcem tym povedat-poznam bulimicku, ktora ma deti- a caka kazdy vecr kym zaspia, aby.... Cez den sa drzi.Viac vlastnymi silami nedokazala.A myslim, ze kym ju rodina nepodpori/manzel o tom vie, ale tvari sa ze nie a nechce ani len pocut o takom dacom/-moze ju stratit.
Ty uz stracas sama seba.Mas podporu v priatelovi.Strazenie nic neriesi- iba hromadi hradzu a ta sa potom pretrhava...Zamerajte spolu spolocne usilie na liecenie.Bulimia je diagnoza.A ty, ani tvoj priatel nie ste lekarmi daneho stavu.Vyliecit sa vies len ty sama na zaklade vlastneho rozhodnutia.Ale v takomto stave vyhradne s lekarskou pomocou a podporou blizkeho.Drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Lucia, nie si v tom sama. Aj ja som bývalá bulimička a iste je nás tu viac,nepriznaných. Fičala som tak zopár rokov, k tomu som ani nespávala. Hodinový spánok denne mi stačil. Ja som sa z toho vyhrabala s pomocou priateľov. Nebolo to ale za mesiac. Dnes mám síce o zopár kg naviac ale už dokážem spať a žiť. Držím ti palce, aby si sa z toho aj ty dostala. Ale nesmieš zabudnúť, že je to diagnoza navždy. Aspoň teda u mňa. Niekedy sa mi to zdá ako úžasný sen, znovu do toho. Je to strašné pokušenie, to mi ver.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zlato moje - tu ti pomôze len odbornik. Doba-nedobam dedina ci mesto - som v soku, ze vasi nechceli, aby si sa isla liecit???!!!
Drzim päste.