„Hlad sa netýka iba chleba. Existuje hlad po láske.
Nahota sa netýka iba šiat, ale je tiež nedostatkom ľudskej dôstojnosti a nádhernej cnosti čistoty,
je i nedostatkom úcty jedného k druhému.
Byť bez domova nie je len nemať dom z tehál, ale znamená to tiež byť odmietaný, nechcený, nemilovaný ... “(brokenheart)
Boli sme dnes s Katkou0202 v “našom“ krízovom centre.
K peknej kôpke trvanlivých potravín, drogérie, plienok šikovná Katka zohnala aj detské postieľky, kočík, oblečko pre miminko a iné aktuálne potrebné veci. 
Pani riaditeľka nás víta, živo sa zaujímajúc kto sme, čo sme, ako dlho sa venujeme takejto činnosti.
S úprimnou vďakou nám stíska ruky, jej radosť je nefalšovaná.
V krátkosti sa prestavíme, čo-to povieme o našej stránke, OZ i našich aktivitách.
Popri tom sa okolo nás motajú deťúrence rôzneho veku s rozkošným záujmom pomáhať nám. 
Príjmame pozvanie k nej do kancelárie. Započúvame sa do jej rozprávania ...
Ach ženy !
... spoznávame živého anjela... 
Pani, ktorá toto KC vedie je stelesnením toho najsprávnejšieho človeka na správnom mieste.
Skromná žena, ktorá sama prešla peklom manželského týrania a ktorú táto skúsenosť nasmerovala k pomoci podobne trpiacim.
Počúvame jej životný príbeh, ktorý nám tlmočí s neuveriteľným pokojom, tuším ani nedýchame. Sledujeme radosť v jej očiach, keď rozpráva, ako sa našla v tomto povolaní.
Emócie nami lomcujú, keď spomína osudy žien / matiek / detí, ktoré prešli ich zariadením.
Rozprávame sa dlho ...
Vymieňame si kontakty, dostávame drobné pozornosti, dielka ich vlastnej činnosti, prezentáciu o ich zariadení.
A hlavne neskutočnú dávku ľudskosti, lásky, empatie, enuziazmu, pokory, viery.
Uuf. Dojatie mi zviera hrdlo, inak urapotaná Katka je tak ticho, až ju nespoznávam 
Prejdeme sa po zariadení. Rozsiahla budova, volajúca po výraznej rekonštrukcii, skrýva za svojimi múrmi príbehy ťažkých životných osudov i osobnostných tragédií.(brokenheart)
Zdravíme žienky v kuchyni, prihovárame sa okatým modrookým dievčatkám.
V náručí si povarujem mesačné bábätko a som taaaaak na mäkko, že amen. 
Vyjdeme von, urobíme pár spoločných záberov.
Lúčime sa. Je nám jasné, že sa nevidíme poslednýkrát.
Odchádzame.
Z emotívneho pretlaku, ktorý nami lomcuje, nás preberá reálne poznanie: odnášam si so sebou kus „šťastia“.
Okatá slečna, ktorá mi švitorila o všeeeetkom možnom v náruči pri fotení, bola ... ehm...ehm ... pokakaná. 
Tento fakt nás vracia do reality, so smiechom sa snažím odstrániť „havarijný stav“ na mojej ruke a zvyšok cesty sa nesie v neopísateľne dobrom pocite.
Pomohli sme na správnom mieste.
Týmto sa chcem poďakovať Katkinmu božsky trpezlivému a ochotnému manželovi
A AJ VŠETKÝM VÁM, ktoré ste sa akoukoľvek formou do tohto projektu zapojili.
Kefara, tie slova v uvode tvojho prispevku su velmi hlboke...
a verim, ze vas zazitok bol silny...
Eva
Dovolila som si ich odpísať z letáku o KC, ktorý sme dostali od pani riaditeľky.
Zo zážitku sa ešte spamätávam
Kefara,krásne si to.. viem ,že každá z Nás, urobila kus obrovskej a ohromnej práci..každá z Nás, pribalila aj kus svojho srdca..lebo bez neho, sa to robiť nedá...aj ja,ďakujem každej z Vás,každej ktorá svojou ochotou a láskavosťou pomohla iným mamkám ale hlavne detičkám..Je to krásny pocit..Ď
A
K
U
J
E
M
....akoby som tam bola s vami
Kefara s Katkou0202 su fakt jedinecne a obetave stvorenia super babule......
zuzu - dakujeme.
aaaaaaaaach Katuska,
takto rychlo si? fuha, ja este spracovavam.
vcera som hovorit nemohla. "vyssia sila", ci ten "vyssi zamer" mi proste zavrel "vrata". asi to tak malo byt. v hrdle som mala hrcu bolu, zialu,miesajucich sa s neskutocnou uctou a laskou k tymto zienkam, ich detom, pani riaditelke, v hlave mi prebiehal film o tom, co mam ja - v porovnani s tym, co maju tieto zeny, tieto deti. nemaju sice skrine plne satstva, domy ako palace a predsa maju niekedy viac, ako mnohi z nas. maju jeden druheho, maju chut zit, chut urobit vo svojom zivote krok tym spravnym smerom, a vdaka pani riaditelke maju aj doveru v seba, maju tu pomocnu ruku, ktora ich dviha z blata, do ktoreho padli. Ruka, ktora je pevna, laskava, ruka ktora sa snazi nasmerovat ich tam,kde je toho blata menej a lepsie sa z neho vychadza.
ano, pani riaditelka je ten najspravnejsi clovek na tom uplne najspravnejsom mieste. Zena s velkou dusou, nadhernym a velkym srdieckom, zena, ktora vie, co je to LASKA K BLIZNEMU, zena, ktora vie, ako tato laska svetu chyba, preto nou nesetri. na mna pani riaditelka posobila ako mama. ano, verim, ze ma uzdravujuce objatie, ktore uzdravuje dusu toho, kto chce.
myslim, ze vcera dostalo zabrat moje "vnutro" -ego bolo prefackane, dusa sa otvarala do rozmerov mne zatial neznamych, srdce maklo tak, ako uz davno nie - hlava pracovala na plne obratky.
z babatka som makla i ja, nielen jeho mamine, ci sestram drzim palce a prajem si, aby co najskor nasli svoj smer, svoj domov, svoj pokoj.
ano spravne pises. tuto MISIU sme zacali. nie ukoncili. ako zhodnotil moj drahy manzel, ked sme prisli domov a nevedela som sa dotulkat so svojimi malymi anjelskymi certikmi, ze prave tam som sa nasla tak ako nikdy, tak ako nikde. zhodnotil, ze bola som tam prvy, nie posledny raz - presne vystihol to, co som ani vyslovit nemusela.
Katka, najradsej by som tie deti vzala k sebe domov, dala im ten pocit domova, dala im vsetku lasku sveta, uctu k nim samym... viem, nejde to. preto viem, ze TAM u NICH budem velmi casto, som a budem vdacna, ze vcera, ked nam pani riaditelka prisla otvorit tu velku branu, nam neotvorila len dvere na dvor, do ich skromnych pribytkov, otvorila nam branu do srdca, branu tam, kde ta pomoc, laska fakt hreju!
dakujem za tento projekt, pretoze dal mojmu zivotu iny rozmer, dal mu - citim, ze ten spravny smer! chcem byt sucastou ich zivota, chcem, lebo citim, ze musim - neviem vysvetlit.
a manzel? pozdravuje!
Kaťus, krasne si to. hlavne si vystihla to NASE KC... lebo mam pocit, ze od vcera je to naozaj NASE!!!
Katky naše
, úžasne ste to napísali 
a verím, že zážitok včerajšieho dňa nechal vo vás hlboké stopy
. Je super, že ešte stále človek nájde správnych ľudí na správnom mieste
. Aspoň takto sprostredkovane som nakukla s vami na miesta, kde si človek ako my uvedomí , čo všetko vlastne má, aj keď sa neraz na niečo sťažuje
. Ďakujem ešte raz, ste super !
úžasné ste
Po prečitani tohto članku od dojatia mi tiekli
zaslužite si medailu a 
Myslím, že na medaily tu máme viacero súcich žienok
Niektorým by som na krk zavesila aj 2-3
Baby úžasné.
.
A Katka - k tej ruke - vieš, keď stupíš do hovienka, tak sa hovorí, že budeš mať šťastie. A bolo by v tom, niečo iné, keby na ruke to neplatilo dvojnásob
ale tak malokto take cisti kofolou
Jak málokto!?
.
.
Však na očistenie WC je najlepšia kola - či to druhé? Niečo také čo má tú kyselinu fosforečné
Prípadne máte odskúšané, že čím pustia pokakané gaťušky
Úprimná poklona vám.
Krásny citát.
Baby
Je len užasné, že su medzi nami ludia s takýmto krásnym srdiečkom, ktorým neni lahostajní osud druhých. Katka aj ostatní smekam
... ... ...
Milé moje
, vďaka za slová uznania, dobre padli
No mám trošku pocit ... ako to nazvať... ??
... Precenenosti? ...
- asi tak nejak.
V tomto projekte nás ide celá kopa úžasných žien. Každá s plným nasadením a chuťou pomôcť. Dotiahnuť akciu do zdarného konca (čo zdarného! - do toho najsamlepšieho
)
Ja som len popísala našu časť misie, návštevu "nášho" KC.
Svoje dojmy, zážitky, rozpoloženia duše a mysle.
Toľko správnych aktívnych žien tu ide s nami - radšej ich nemenujem, aby som ani jednu
neopomenula.
ODKAZ pre všetky zaangažované v akcii:
"Celoslovenská zbierka na podporu činnosti krízových centier":
Slová ocenenia a uznania v tomto blogu patria KAŽDEJ, ktorá sa akoukoľvek formou zapojila do pomoci KC.
Kefara, dávam dokopy celkový "sumár" z celej zbierky a potom napíšem samostatný príspevok, ako to celé "dopadlo". A naozaj dúfam, že nezabudnem spomenúť nikoho, kto prispel k zdarnému výsledku
