Mám 40 rokov a život zbabraný na celej čiare. Mala som veľmi ťažké detstvo, môj tatko ma znásilňoval od mala až skoro po dospelosť. Mama i jej rodina o tom vedeli no báli sa ho, mama ma radšej obetovala. Bol to tyran,mame a bratovi zlomil ruku, pred našimi očami zabil milovaného psíka. A mne sa každý deň vyhrážal že ma zabije. Keď som to povedala najlepšej kamarátke mama mi vynadala že som to povedala cudzej osobe. Sľúbila že po mojej maturite to vyrieši, miesto toho záhadne zomrela mne v náručí. Otec ma obvinil z jej smrti a znova sa dožadoval svojho. Tak som ušla. Dostala som z práce byt, no keď som sa vydala musela som sa presťahovať k manželovým rodičom. Po krátkom šťastí začalo nové peklo, nemohla som len tak navštevovať svoju rodinu, vždy ma za to znásilnil. A svokor ma obchytkával keď sa mu naskytla príležitosť. Keď som to mužovi povedala, že čo on s tým, je to jeho otec , dokonca sa kamarátil s mojím tatkom. Znova som ušla s deťmi, no to som sa už liečila na psychiatrii. Nasledovali pekné roky, prerušované jeho výhražkami, že mi zoberie deti. No teraz po poslednej hospitalizácii si podal na súd zverenie detí do svojej starostlivosti. Keďže dom rodičov už je jeho, dobre zarába a má na deti páky má veľkú šancu že vyhrá. Ja som na ID, večne v podnájme, tetu ktorá sa priveľmi stará do nás pri sebe a kvôli ktorej som sa ocitla v nemocnici. Stále mám veľké pocity viny, že som neposlúchla chlapcov a sťahovala sa do mesta ktoré im nič nedalo. Neviem si predstaviť život bez nich, no oni už vypovedali že chcú bývať s otcom na dedine. Mňa čaká nový podnájom bližšie k nim a hodiny strávené čakaním na návštevu detí, ktoré veľmi milujem. Bojím sa že z ID a po zaplatení výživného sa ocitnem niekde pod mostom. A prečo to všetko? Lebo jeden úchylácky tatko ma naučil že brániť a hájiť sa je zakázané, že ja som strojca všetkého nešťastia v našej rodine, že to všetko je len a len moja vina.
Moje trápenie
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Bože, toľké trápenie...
Maja
Nemi, je mi ľúto, že si si musela toľko zlého vytrpieť.
A ani neviem, čo ti napísať. Snáď len, že ti držím palce, aby sa to nejako v rámci možností napravilo a prajem ti, aby si neprišla o detičky a mala krajší život. 
Nemi, mala si to v detstve ťažké-dieťa sa ťažko bráni,najmä ak nemá podporu rodiny(viem to)...
mali by sme sa nechať zlými vecami posilniť, a snažiť sa im vyhýbať-ale ťažko plakať nad tým, čo bolo...
máš 40, mala by si už utrieť slzy, tých už bolo určite veľmi veľa, a začať riešiť svoju situáciu, ak chceš byť šťastná...
ak ťa to posilní, nájdi si na nete príbehy s podobným životným osudom-snaž si vziať to pozitívne, čo ostatné ženy posilnilo...
čo sa týka detí, chcú mať životné istoty, preto sa musíš ty vnútorne upevniť, neľutovať sa, nenechať si ubližovať, vystupovať sebavedomejšie-nejde to hneď, chce to cvik...
si na ID v podnájme, a bojíš sa ako to budeš zvládať finančne- skús si prečítať toto od georginy(možno napísať jej cez kontakty, alebo sa prihlásiť do "tvoríme spolu života školu": http://mamam.sk/prispevky-blogu/skola-rodinnych-financii , popýtať sa na sociálke, na bytovom referáte, či nemáš nárok na nejaké príspevky v núdzi, či príspevok na bývanie...
najlepšia terapia na psychiku je umenie-tvorenie-mrkni: http://www.artmama.sk/ - nájdi si to, čo ťa bude baviť napĺňať, učiť sa, a privyrábať si vlastnými dielkami...
dôležité je o všetkých problémoch rozprávať-riešiť ich,aby si predišla opäť psychickým problémom
...
mne toto všetko pomohlo, tak držím palce
Nieje to tvoja chyba.Neznášam kedˇ sa ubližuje nevinným.Buď silná držím ti palce
ahoj nemi,je to strašné ,čo si prežila,určite to zanechalo následky na tvojej psychike na celý život,lenže ty nemlč,keď ti niekto ubližuje,roprávaj o tom ,rieš to na úradoch a myslím si ,som teda presvedčená o tom,že keď ty si na ID ,tak tvoj bývalý manžel ti musí prispievať na bývanie a živobytie!!!len podaj žiadosť na súd,,,,buď silná,veď nemáš čo stratiť!!!a otca by som tiež zažalovala! to nie je otec ,ale zviera,jak mohli všetci mlčať,to je hrozné!veď aj tvoja nebohá mama,vlastne mlčaním ,vám zničila život!!!!hrozné,už ani ďalej nepíšem,pretože by som asi napísala niečo,čo by sa ti nepáčilo,ale som na tvojej strane,bráň sa ,naber síl a choď na úrady,na súdy atď....
Setri sily. Vzhladom na to, ze nemi prisla, napisala, nereagovala, nechodi sem, nepise ine. Pravda byva niekedy uplne inde ako sa javi na prvy pohlad. Nic nie je nemozne.