Dobrovolníčkou na železničnej stanici v Košiciach

Tento týždeň som doriešila časopis Torty od mamy aj s celkom slušnou perestrojkou, poslali sme ho do tlače. Dotiahla som papierovačky a už mi nič nebránilo, aby som začala  zisťovať možnosti, kde a ako môžem byť užitočná ukrajinským ženám a deťom.

Zareagovala som na výzvu zháňajúcu dobrovoľníkov priamo na hranici, ale tam sa to cez víkend asi rýchlo naplnilo. Zachytila som správy o pomoci ukrajinským ženám a deťom na a pri Košickej  železničnej stanici, ku ktorej zvážajú utečencov z Ukrajiny od hraníc. Väčšina sa presúva ďalej. Z hranice sa neozývali, tak som sa v piatok doobeda vybrala rovno na vlakovú stanicu, že zistím, s čím treba pomôcť. Ukrajinsky rozumiem, aj keď toho nejak nenarozprávam ani po rusky, že skúsim pomôcť.

Potešili sa mi. Nahodila som si vestu a zaúčala sa za pochodu. Buď nás niekto oslovil, alebo sme sa pýtali, či nepotrebujú pomôcť. Hľadali sme vlakové spojenie, pomohli kúpiť miestenky. Lístky mali zdarma, ale fakt bolo najlepšie, ak mohli dlhú cestu v pokoji sedieť. Niektoré vlaky mali miestenky povinné, iné boli preplnené.

Navigovali sme ich na toalety, k občerstveniu, k zásuvkam, pomohli s kuframi, usadiť do vlaku. Nič svetoborné. Ale zas keď si predstavím, že tie ženy už často cestujú aj dva - tri dni, jasné mladšie poznajú aj iné ako azbuku. Boli radi, každej pomoci. Zväčša sa presúvali do Bratislavy, Prahy, Budapešti, Ostravy... Kým som ja zistila, ako sa povie po Ukrajinsky Maďarsko. 

Inak najväčšie hrdinky tam za mňa boli ženy za priehradkami pri predaji cestovných lístkov. Mnohé vedeli slušne rusky, pomáhali ako vedeli, na chvíľu sa nezastavili. Nebolo to jednoduché ak si to cestujúce rozmysleli, chceli zmeniť lístky. 

Ak chcel niekto ostať v KE, hľadalo sa ubytovanie, ak niekto dlhšie čakal, boli na to priestory na neďalekom kúpalisku. Košická stanica je krásna, len niet sa veľmi kam posadiť, je to náročné. Jediná čakáreň pre matky s deťmi bola rýchlo zaplnená

Zažila som deti, ktoré sa chceli rozprávať, chlapček sa tešil, že pôjde prvýkrát vlakom, dievčatko malo radosť z dlhého autobusu a električky pred stanicou. Mamy sa zväčša držali, museli, boli ešte v pohotovostnom režime, bolo treba fungovať. Rozdala som zopár objatí, úsmevov s rúškom aj bez neho, aj slzičky padli, ale ešte nebol na ne čas.

Ja viem, bola som len zrnkom v piesku, malou barličkou na dlhej ceste. Keď som odchádzala v piatok k večeru, končila prvá špička, dobrovoľníkov už bolo viac aj zo slovenskej charity, dopĺňali nás za košickú samosprávu. 

Nedelím sa tu o tieto zážitky, že sa potrebujem chváliť, len chcem dať vedieť, že každá pomoc sa ráta, a keď sa chce dá sa nájsť k nej cesta, akákoľvek. Tu nájdete zopár inšpirácii, možnej pomoci utečencom z Ukrajiny, finančnej, materiálnej, ale aj dobrovoľníckej, s ubytovaním.

Zajtra sa chystám na nočnú, tam vraj treba ľudí, uvídím čo to bude až to bude. Mala by som si dovtedy doplniť základné frázy v ukrajinčine, ktoré mi dnes nešli ani po rusky, bolo to fakt o veľkej improvizácii.

Podobná pomoc by sa určite zišla aj na železničnej stanici v Žiline, kde prestupujú rodiny s deťmi na vlaky do Čiech. V Bratislave, zas prestupujú do Viedne, prípadne idú na letisko. V Košiciach by zas uvítali pomoc s dopravou, pre rozvoz tých, čo ostávajú aspoň na chvíľu v Košiciach. Aj zo zoznamu ponúk na ubytovanie rýchlo ubúdalo.

PS: Dopĺňam informáciu z nočnej služby zo soboty na nedeľu. Tentoraz bolo celkom dosť dobrovoľníkov, zväčša ukrajinských študentov, bol víkend, viac ľudí mohlo prísť. Roboty bolo aj tak dosť. 

Ak chcete pomôcť skúste sa prísť opýtať či potrebujú vašu pomoc v priebehu týždňa, pýtajte sa v Hot Spote na kúpalisku Červená hviezda, alebo v stánku s občerstvením na železničnej stanici. Bude to celé na véééľmi dlhú dobu. Určite však potrebujú pomôcť s ubytovaním pre rodiny na jednu dve noci. A s dopravou, na ubytovanie. S oboma sa môžete hlásiť priamo na stanici.