Lupa 2.

Naše dve predchodkyne boli približne v mojom veku. Plus mínus. Ale tá nekonečná listina nahusto popísaných informácii o veľkosti bĺch, čo rovnomerne podelili na všetkých dobrovoľníkov, by bola aj pre mladého, jasnozrivého orla namáhavá na lúštenie. Výhodou ich tandemu bolo, že prekladateľka Oksana mala okuliare. A tak si ich podávali medzi sebou na odčítanie číslic a dešifrovanie poznámok. Aj som sa chcela spýtať, či mi ich neprenechajú na našu šichtu, ale ktohovie, ako by sa potom odvíjal Oksanin život niekoľko najbližších hodín.Z čista jasna som sa stala priamym svedkom, čo ma zachvíľu čaká. Zbystrila som sluch, bo som pochopila, že toto je zároveň jediná vhodná príležitosť zaučiť sa na vlastnú päsť. Pod hlavičkou akej organizácie sa predstaviť, akou úvodnou vetou začať rozhovor, čo povedať, čo zapísať alebo nezapísať ako výsledok hovoru do listiny.Ďalší asi piati kandidáti dostali v priebehu niekoľkých minút do svojej kolonky poznámku "nevyhovujúci" pre matku s dcérou.Mňa poslali pre Juliu. Blondína trvala na tom, že odteraz budeme v miestnosti číslo 6! V napätej situácii nie je potrebné robiť z komára somára a ona toho mala po x-hodinách zjavne dosť. Nuž som sa podvolila. Veď keď odíde...Aj odišla, ale kým sa nám 6-tka javila oproti 7-čke zo začiatku príliš hlučnou, lebo sa nachádzala presne na úrovni vstupnej haly, už zachvíľu sme zistili, že je celkom zaujímavé sledovať aj dianie vonku. Pokojné momenty sa striedali s tými krušnými.Malé skupinky s tými veľkými. Študenti z rôznych krajín (lebo oni smeli utekať) s Ukrajincami. Deti s dospelými.My s Juliou sme odštartovali ďalšie kolo telefonátov. Teda odštartovali ako odštartovali. Snažila som sa ako najlepšie som vedela, no nie všetko sa mi podarilo dešifrovať. Ak som nadobudla pocit, že tie blchy spadajú do užšieho výberu, požiadala som Juliu, aby mi nadiktovala číslo a potvrdila meno poskytovateľa ubytovania. (Dnes viem, že zajtra každému jednému nielen zaprajem pekný deň, ale sa i extra poďakujem za veľkodušnosť. A do batohu som si pribalila i lupu.)Po chvíli sa vrátili i mama s dcérou a nová tlmočníčka. Trochu neskôr sme sa dozvedeli, že dievčina pochádza z Bieloruska. Keď som sa jej narovinu spýtala, či s nimi hovorí rusky alebo ukrajinsky. Lebo ja s mojou ruštinou rozdiely zatiaľ nevnímam, ale na papieri som ich registrovala. Potvrdila, že medzi ich jazykmi sú rozdiely a prirovnala to rozhovoru s Poliakmi. Že i im vcelku rozumie, ale nie je to to isté.Aj u mňa a Julie veľa rozhovorov končilo pri malej posteli alebo rozťahovacej pohovke. Potom som objavila jednu vyhovujúcu, ale tam bola prekážkou mačka. Pri tej nasledujúcej zasa obývačka a malé bábo. U čísla 1765 im prekážalo, že by si na dva dni museli nakombinovať prechodné riešenie, lebo poskytovateľka sa mala vrátiť do Mníchova o dva dni. Iné im nevyhovovali polohou. Dookola odpovedali : hľadajte niečo lepšie!V duchu som si hryzúc do jazyka vravela... veď vymýšľajte a dnes spíte pod mostom!!!Julia sa dokonca dovolala ku niekomu, kto sa nahlásil na ubytovanie, ale na poslednú chvíľu sa rozhodol, že podstúpi krok číslo dva. Išiel si vyzdvihnúť niekoho priamo na ukrajinskú hranicu. Nech mu uľahčí útek.Na poslednú chvíľu sa na nich predsa len usmialo šťastie. Na linke som mala príjemného pána. Býval v Mníchove! Mal dve oddelené postele! Nemal ani mačku, ani bábo. Mal čas ich vyzdvihnúť! A potvrdil, že im poskytne i zdarma stravu! A že môžu u nich bývať neobmedzene dlho. Iba sa spýtal, či rozprávajú nemecky alebo anglicky, ale vzápätí sám poznamenal, že veď ruky a nohy to istia.Počas rozhovoru pozrel von oknom, či auto stojí pred domom. Stálo. Poznačil si adresu.- Ok, do pol hodiny som tam! - znela jeho veta na rozlúčku.