Majana, a prečo s tvojim manželom tú "hru" hráte?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čo by ste mi odporúčali?
reklama
reklama
Georgina, myslíš, že tým, že sa to opakuje, sa to "hrá"? Tak poraď, ako prestať hrať?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie tým, že sa to opakuje, ale tým, ako sa to deje.
Tvoj manžel nepovie jasnou rečou, s čím má problém - možno to totiž ani sám nevie. Deti dospievajú, za chvíľu odídu z domu a budú samostatné, a on sa možno len cíti starý a nepotrebný. A možno je problém inde.
V každom prípade však je takmer isté, že chce, aby ste mu venovali pozornosť. A robí to ako malé trucovité dieťa. Ani z voza, ani na voz.
"Hra" je super vymyslená (akonáhle hlavný "hráč" začne, ostatní "hráči" sa okamžite zapoja) a ako píše tuto Anita nižšie, hráva sa v mnohých rodinách.
A ako z toho von? Úplne jednoducho. Nepristúpiť na to. Na tú "hru" totiž treba aspoň dvoch.
Príklad:
Otec chce, aby deti pomáhali s rezaním dreva. Deti idú. Po chvíli začne krik, že prácu nekonajú dobre. Deti pokojne položia všetko, čo práve držia v rukách a odchádzajú: "Nuž, keď sa ti nepáči, ako to robíme, budeš to musieť robiť sám."
Nahnevaný otec beží za matkou: "Vidíš, čo tie decká nevďačné robia? Nič nerobia!" Mama pokojne odpovedá: "Nuž, keď im nadávaš, tak sa nečuduj. Tiež by sa mi nechcelo takto s tebou spolupracovať. Buď sa budeš s nimi slušne baviť, alebo to budeš robiť sám. Alebo to nebude urobené vôbec. A vôbec - svoje problémy s deťmi si rieš s deťmi. Sú už skoro dospelé, ja s nimi vychádzam dobre a bez problémov. Chyba bude zrejme niekde inde ako v deťoch."
Pokiaľ toto zvládnete ty aj deti naozaj pokojne a budete trvať na svojom, že 1. za takýchto podmienok deti otcovi pomáhať nebudú, 2. ty nebudeš riešiť problémy medzi manželom a deťmi - tak po nejakom čase tvojmu manželovi nezostane nič iné, len sa zariadiť podľa nového poriadku.
Samozrejme, predtým zrejme bude robiť cirkus. Hlasný a s efektami. Vydržať, nedať sa vyprovokovať. Pokojne, slušne dokola opakovať svoj postoj. Ono to prejde.
A ešte odporúčam prečítať si predtým knižku od Erica Berneho - pokec o nej som linkla v mojom komentári vyššie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, už som si na link klikla, a určite si tú knihu pozháňam.
Inak, musím uznať, že si dokázala úplne rozpoznať situáciu u nás, ako keby si s nami žila. A ver mi, že presne toto robím - teda, vysvetľujem MM, že keď sa bude takto správať k deťom /alebo ku komukoľvek inému/ otočia sa mu chrbtom, a bude na všetko sám. On na mňa zasa útočí, že držím stranu deťom, ako by práve o to išlo. Tá hra obyčajne začne v kuchyni, že poďme toto a toto robiť, ťahajme za spoločné lano. Výjde na dvor a do 30minút je po robote, lebo decká sú na...té, MM tiež a ja aby som to "čičíkala".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemusím žiť u vás - tieto schémy sa opakujú takmer identicky v mnohých rodinách a vzťahoch 
. A riešenia sú tiež takmer identické 
.
Keď si už toto všetko manželovi vysvetlila, načo mu to opakuješ aj po tisíci raz? Presne v tom momente vstupuješ do "hry". Mimochodom, táto sa volá Protéza (alebo Ja mám problém - vyriešte ho za mňa!). Ak na ňu pristúpiš, veľmi rýchlo sa zvykne plynulo zmeniť na hru Áno, ale... (alebo Riešenie, ktoré navrhuješ, sa nedá realizovať, lebo...). Obe "hry" sa dajú hrať denne doslova celé roky.
Chce sa ti?
Pozri, Ribišška vraví: "Ak niekto nerozumie slovám, treba mu to demonštrovať."
Tak keď sa najbližšie príde manžel sťažovať na deti, pokojne povedz: "Už som ti povedala, rieš si to s deťmi. Ty máš problém, nie ja." A rob si svoje, neodpovedaj na jeho námietky, len opakuj: "Rieš si to s deťmi."
A deťom takáto "lekcia" tiež prospeje. Je otázka času, kedy zase niekde natrafia na nejakého "hráča". Hádať sa a urážať sa nemá zmysel. To nič nerieši. Stačí pokojne trvať na svojom: "Ak si myslíš, že schody treba zametať zásadne zľava doprava a ja si myslím, že lepší postup je sprava doľava, buď ma necháš robiť to po mojom, alebo si to urob sám. Bodka."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechce sa mi veru takto hrať. Budem si to pamätať, a keď bude treba, použijem, čo radíš. /Pri veľkom šťastí možno už aj dnes poobede/.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chce to "len" pokoj, pevné nervy a trpezlivosť. Nevyrieši sa to totiž ani za deň, ani za dva. Takéto vzťahové záležitosti sa zvyčajne "liečia" rovnako dlho, ako vznikali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
júúj georgina, nestraš ma... ale jasné, chápem, že takáto pre-výchova chce čas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som to napísala hlavne preto, že ľudia si často povedia: "OK, toto vyskúšam." A skúsia raz, dva, niekedy aj trikrát a situácia sa zdanlivo zhoršuje (ako som písala vyššie, zrejme bude manžel krikom a scénami skúšať zvyšovať tlak, aby ste znova "naskočili" na jeho "hru"). A tak si potom povedia: "Je to blbosť, nepomáha to."
Proste to treba ustáť.
Iste, môže sa stať, že zopárkrát človek zase "naskočí" do "hry" - a uuuž to ideeee. Nič to zato, to je len malá komplikácia. Pokiaľ sa aspoň drží trend (dajme tomu päť zvládnutých náporov, jedno nezvládnutie), tak sa situácia začne postupne zlepšovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem. Takže ak dobre rozumiem, musím byť trpezlivá, a trochu aj tvrdšia sama na seba, aby som dokázala rozoznať "hru".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Trochu tvrdšia aj na seba - teraz si trafila klinček rovno po hlavičke 
Presne tak to je. Zvyčajne totiž akonáhle hlavný "hráč" začne "hru", "spoluhráčovi" automaticky naskočia príslušné "programy". V tomto prípade napr. 1. "Som dobrá manželka a pomáham manželovi s jeho problémom", 2. "Som dobrá matka a pomáham svojim deťom s ich problémami", 3. "Chcem, aby bol doma pokoj a dobre sme spolu vychádzali".
Všetky tri "programy" sú úplne v poriadku - ale len v prípade, že sa nehrá (teda ak všetci zúčastnení pokojne a úprimne hovoria, v čom je v skutočnosti problém a nezakrývajú ho rôznymi "hrami").
V prípade "hier" treba začať "anihru". Tá je vlastne univerzálna: "Takto sa nehrám."
Táákže - keď najbližšie tvoj manžel zase dobehne so sťažnosťami, že deti toto a hento, skús si povedať: "STOP! O čom toto zase je? Nie, nebudem naskakovať."
Ty si aj dobrá manželka, aj dobrá matka a väčšinou je u vás pokoj a dobre vychádzate, nie? Nemusíš to teda nikomu dokazovať - ani manželovi nie.
V skutočnosti dokonca takýmto sposôbom (teda nehraním) pôjdeš podľa "programov" najlepšie (aj keď dlhšou a náročnejšou cestou). Manžel aj deti sa časom naučia, že svoje vzťahové problémy môžu vyriešiť len oni. Nikto to za nich nemôže spraviť - aj keby ako chcel.
A to v konečnom dôsledku vylepší aj pokoj v rodine, aj vzájomné vzťahy .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi sa mi to páči. Ešte raz vďaka za rady. Neskutočne oceňujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ide vlastne len o to, že komunikáciu treba dostať na úroveň dospelý-dospelý.
V našej kultúre si prenášame rôzne "vzorce" správania z generácie na generáciu a vymotať sa z toho nie je práve jednoduché.
Ale je to možné - a to je podstatné .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
GEO aj u nás tato organizoval život dcéram, pokiaľ sme sa sami nepostavili na zadné a stopli ho...Trvalo mu to asi pol roka, pokým pochopil a uvedomil si svoje konanie, a potom bol najleší tatino na svete...Mamina neriešila naše vzájomné žabomyšie vojny aj keď vtedy sme robili to isté a chodili sme sa jej vyžalovávať, nechápali sme ju, že je medzi dvomi mlynskými kameňmi...robila správnu vec, keď povedala, že to si choďte vydiskutovať s tatom a nie mne sa žalujete...Teraz, keď som matkou ja, som presvedčená, že robila správne a rovnako vychovávam aj ja svoje dcéry...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, osamostatňovanie sa detí je záťaž skoro pre každého rodiča. Jeden to zvláda ľavou zadnou, druhý sa s tým "bije" a tretí to nezvláda vôbec.
Nuž, sme len ľudia...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Majana, môj otec nemal syna, iba dve dcéry, ale tento scenár bol i u nás. Keď niečo robil a potreboval pomoc kohokoľvek z rodiny, bol po chvíľke "oheň na streche". A tento dej sa opakoval i u susedov - sused nemohol robiť so synom, tiež sa takmer vždy pohádali. Riešením bolo, že môj muž pomáhal susedovi a susedov syn nášmu otcovi 
. No hotové kocúrkovo. Ale takto sme aspoň udržali na uzde emócie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
anita, to je nápad za 100 bodov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anita, perfektný nápad, mám síce susedov, ktorí majú synov, ale tí sú vo svete. Ale nápad je to skutočne skvelý.Ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nemáš za čo , už len nájsť tú správnu výmenu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
môj svokor je taký istý a tiež sme ešte neprišli na spôsob ako s ním nehrať tú jeho hru
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Anita, hej, problém sa miesto riešenia dá aj obísť.
Či to je dobrý nápad - to už je druhá vec...
Inak, nie je zaujímavé, že pri cudzích ľuďoch sa dokážu títo "hráči" v identickej situácii správať normálne - a pri vlastnej rodine nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hej Geo, dá sa to poznám taký prípad tiež, ide tam o rešpekt alebo strach, že potom susedovci sa urazia, keby som vrieskal na ich syna...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Perfektná poznámka. Ako by som MM počula. Tiež je dôležitejšie čo povedia susedia, ako čo si o mne myslí moja rodina.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A to je práve ten zakopaný pes - uprednostňovanie potrieb cudzích ľudí pred potrebami rodiny.
Ale aj z toho je cesta von .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, koľkokrát som sa s MM pre toto povadila? Dokonca som ho prirovnala k psovi. Ktorý na svojich vrčí, a na cudzích vrtí chvostom...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hádka asi nepomôže. Asi určite.
Chápem, že ťa štve, ak sa manžel správa k cudzím lepšie ako k rodine. Ale to je spôsobené takmer vždy tým, že na cudzích si "netrúfne". Ak by napríklad spôsobom, ako kričí na vaše deti, nakričal na niekoho cudzieho - ten by to veľmi pravdepodobne nenechal tak: "Čo si to vôbec dovoľuje?" A má pravdu.
V rodine sa ale často takéto správanie toleruje, a/alebo dokola odpúšťa. Veď sa máme radi a záleží nám na sebe. To je síce super - ale nie je to dôvod na to, aby sme od milovaného človeka všetko zniesli a ospravedlňovali to.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Problémom rodičov pri akejkoľvek činnosti je hlavne to,že nevedia presne povedať deťom, čo vlastne chcú.Oni totiž čakajú,sú presvedčení, že mladí vedia, čo sa od nich pri práci čaká. Ale tí mladí bohužiaľ netušia, čo má ich otec v hlave, ako čo chce aby mu spravili podržali a pod.Ja tiež musím mužovi vždy zdôraznovať, že "ved mu to musíš ukázať,povedať. Je mladý a nemá tolko skúseností ako ty!!"
A ked nefunguje komunikácia tak ohen je na streche!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Skúsim popísať v skratke, s čím si neviem rady. MM je chlap po 50ke, a čím ďalej, tým je ťažšie s ním výjsť. Ani nie tak mne, ako dospievajúcim deťom. Ide takmer vždy o to, že MM vyžaduje, aby mu niekto pomáhal pri prácach okolo domu. S tým samozrejme súhlasím,ale len čo sa mu niekto ponúkne a začne pomáhať, takmer vždy to končí krikom a hádkou. Nikto mu nevyhovie, každý je de...l, somár, nikto nič nevie a tak pomocník/syn/ obyčajne nevydrží a odchádza. Nasleduje sťažnosť od MM, že nemôže nič robiť, lebo mu nikto nepomáha... a tak je to donekonečna. Máte niekto podobnú skúsenosť? Dá sa to vôbec riešiť? Lebo normálny rozhovor s ním, žiaľ takmer vždy končí mojim plačom a jeho krikom.