mate zazitky ktorym sa vravi medzi nebom a zemoou?

http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/nadprirodzenoanielduchboh

To zažil asi každý, ale už som písala včera, že moje sny sa mi plnia relatívne presne, napríklad som dva roky dopredu vedela, že brat bude mať zlú a ťažkú vojnu - mal s dosť veľkými zdravotnými následkami - odvtedy som za zrušenie všetkých armád - a tej našej prvej. Vedela som dopredu, že mi volajú z domu, že sa mame niečo stalo a že o dva roky zomrie - dokonca som vďaka snom vedela aj kedy sa jej zhorší stav.... ale niektoré zážitky teda opíšem.

Keď sme už pri tom tušení - začalo sa to niekedy na strednej. Keď ma cez prestávku prepadi čudné pocity v bruchu - také zvláštne kŕče - dostali sme nečakanú písomnku, alebo ma vyvolali - ale dopadlo to dobre. Práve tie pocity strachu a očakávania znamenali dobrý koniec.

Na mojej svadbe - vlastne civilnom sobáši som sa cítila akoby som to pozerala odniekadiaľ zvonku, akoby sa to mňa netýkalo - jednoducho som vedela, že toto nie je môj život, že to skončí - a naozaj som sa rozviedla - oveľa neskôr ako som si uvedomila, že naozaj som mala dať pocitom za pravdu a vôbec to nezačínať...

Snívalo sa mi o kolegovi, že som mu strašne plakala na ramene, že mi je ľúto, že mu otec zomrel, že ja som to nechcela. Ráno som to hovorila kolegini s poznámkou, že to je pekná blbosť, lebo on už predsa otca dávno nemá a ja som ho vôbec nepoznala. Aké bolo moje zdesenie z jej odpovede, že naopak, má otca a práve ťažko chorého. Naozaj o pár dní zomrel..

To je naozaj len zlomok. Nechám priestor aj ostatným. Čo je však zaujímavé v istom veľmi zlom období som pár dní brala tabletky na upokojenie a dlho sa mi nič nesnívalo - teda také "jasnovidecké". Až po rokoch, keď som zas nadobudla psychickú rovnováhu sa viem trochu v mojich snoch zorientovať.

A predsa ešte pridám dva. Jeden o veštici. Nastúpila som do nového zamestania, kde o mne nikto nič nevedel a zhodou okolností tam prišla cigánka (veľmi príjemná žena niekde od Bratislavy) a chcela nám veštiť z kariet. Povedala mi komplet minulosť - aj veci, ktoré som si nechcela ani ja sama priznať a najbližšie tri mesiace je predpovede sa do bodky vyplnili.

Iná veštica mi tak presne predpovedala budúcnosť, že mi tým vlastne zachránila život - teda zmenil sa mi o 180o k lepšiemu. Všetko, čo mi povedala sa splnilo až na jedno - ale to je dlhšia budúcnosť a to ma práve čaká. A je to super - splnenie mojej najväčšej túžby.

A ešte jeden hororový. Raz známemu vodičovi vbehol pod autobus pes. Nemohol nič robiť, akurát tak počítať, koľkokrát ho prejde. Nebol to pre neho príjemný zážitok, ale bol rád, že sa nič nestalo jemu ani ľuďom v plnom autobuse. Teda okrem ľaknutia. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď si ho majiteľka psa vyhľadala a prekliala - bodaj si sa tak kotúľal za volantom ako môj pes pod kolesami. A naozaj o pár dní havaroval autom. Po šmyku urobil kotrmelec a skončil na streche. Našťastie len pár udrenín a auto na šrot.

A ďalší hororový. Chcela som známemu - inak veľkému senzibilovi a nadšencovi, ale aj znalcovi paranormálnych javov ukázať krásnu dolinu medzi lesmi a potokom. Už po vjazde do nej sa netváril nadšene, aj keď bola cesta lemovaná smrekmi, potôčikom, vrchmi, kvetmi, lúkami a chatami - no skráta romantika ako z filmu. Po chvíli skrátka oznámil, že sa vraciame. Na najbližšom možnom mieste sa otočil a prikázal mi, aby som sa ho chytila a neotáčala sa a bola ticho. Nechápavo som to urobila a obliala ma hrôza, zimomravky na chrbte som mala asi ako krtince vedľa cesty... až kým mi po pár metroch neoznámil, že je s nami niečo v aute... (preboha, veď sme nezastavili už pol hodinu a boli sme tam sami! - nikde ani živej duše - bol krásny letný, slnkom zaliaty deň!
Vraj sa na tom mieste stalo niečo veľmi zlé a tie dve duše sa nám dostali do auta a mohli by nám ublížiť.... Ešte teraz ma zima obchádza.
Verte alebo nie, ale naozaj som mala taký slabučky dojem, že naozaj niekto na mňa pozerá, že tam niečo je...
Až o niekoľko dní neskôr som sa dozvedela, že práve tam, na tom mieste, ktoré on označil sa pred pár dňami našli dve mŕtvoly v rozklade. V čase nášho výletu som však ani ja, ani on o tom nemali ani potuchy. Inak stalo sa to v čase, keď sa správy zaoberali správami a nie katastrofami...
Odvtedy som v tej doline bola niekoľkokrát a bez problémov. Dokonca aj známi, ktorí tam majú chaty tu bez problémov fungujú... Pozor na senzibilov!

Janyko úžasné zážitky Takychto ludí s týmto darom je málo.Váž si ho a uč sa ho pochopiť

Keď mladší syn odišiel do Anglicka,zostala po ňom prázdna izba,tak som si vymyslela,že tam budem spať ja a nebudem musieť počúvať chrápanie môjho muža.A tak som sa tam pekne uložila.Má tam naše staré manželské postele a celkom dobre sa mi na nich spalo.Lenže čo sa mi tam začalo diať to bola hrúza.V tej izbe pred rokmi ležala moja mamička a aj tam zomrela.A ja ako som tam večer ľahla buď niekto so mňa ťahal deku,alebo som sa nemohla ani pohnúť ako keby niekto okolo mňa odsal vzduch,alebo niekto ma zobral na ruky a ja som bola vo vzduchu,alebo sa so mnou nahla celá posteľ na šikmo.Raz som tam videla moju mrtvu mamičku a brata,ktorý tiež zomrel pri autohavárii ako odchádzajú od mojej postele v takom dymovom oblaku,tak som si vzala deku a vankúš a išla som si ľahnúť k manželovi,ale ráno keď som sa zobudila ležala som v tej izbe.Nechcela som to manželovi a staršiemu synovi povedať čo sa mi deje lebo som vedela,že by sa mi smiali.Išla som na cintorín zapálila som bratovi a mamičke sviečku a pomodlila sa za nich,ale ani to nepomohlo.Jedno ráno keď som tam nespala som si všimla ,že deka na posteli je nejaká zvlnená,tak som ju večer vyhladila,že tam nebola ani vlnka a bola som zvedavá ako bude na druhý deň ráno.Keď som sa ráno podívala na posteľ skoro som sa hrúzou natiahla celá posteľ bola zmuchlaná ako keby po nej niekto skákal.To som už nevydržala a išla som za synom povedať mu čo sa mi deje,už som si pomyslela,že až sa mi budú smiať nejako to prežijem až tam naozaj chodia nejaký duchovia zavolám jednu moju kamarátku čo veští aby mi prišla vyhnať duchov.Starší syn býva v prístavbe nášho domu.keď som išla za ním on sedel v aute a bol na odchode do práce,ja som mu opísala situáciu čo sa mi deje a ako som vyhladila deku a aká je zmuchlaná aby sa tam išiel podívať,že tam asi skákali duchovia.On ma vypočul díval sa s hrôzou v očiach na mňa a potom zahlásil"Nóóó skákali tam duchovia,alebo ja som si tam ráno sadol a obúval si ponožky"No to mňa vôbec nenapadlo že on tam ráno než som ja vstala bol.Takže záver je taký,že znovu spím pri mojom drahom manželovi počúvam jeho chrápanie a syn a manžel sa mi miesto dobré ráno,alebo dobú noc zdravia BU BU BU

Pisem trochu neskoro pretoze opet nam nejde internet.Ale stalo sa mi to velmi davno a vobec netusim co to malo znamet.Vecer som unavena zaspala po praci ked som sa akoze prebrala nevedela som pohnut telom.Okolo pery som mala taky az pichavy pocit ale otvorit som usta nevedela.Ani jednym svalom som nepohla.Velmi som sa bala a stale som si opakovala ze sa nic nedeje a ze to prejde.Zrazu ruky som vystrela ale bez mojej vole a vedela som urcite ze prejdu cez stenu ako nic.Srdce mi bilo osto sest.stale som si opakovala Dost Dost a velmi som bojovala aby mi ruky neodisli.Zrazu vseko skoncilo a ruky sa mi vratili na miesto.Okamzite som vyskocila s postele a rozsvietila vsetky lampy.Ale asi nad ranom som asi bola velmi unavena tento pocit sa opet zacal ale tentokrat som citila akoby cez usta taky puch do mna ide.No a potom som zrazu videla nasu zem s akoby vesmiru.Do dnes som o tom nvelmi nehovorila a vobec neviem co to malo znamenat.Tak strasne som sa asi nikdy nebala