Áááááá, už to viem-už poznám konečne recept!!!

Myslela som si, že keď prídeme do ZA, tak sa všetko zmení ...áno, zmenilo sa-ale určite som nerátala, že až takto, respektíve nie v takom rozsahu
...čo sme tu, tak sa toho deje veľa...už som písala, aké "skvelé" príhody nás sprevádzali našou cestou zo Šiah, až vlastne ešte pár týždňov v ZA upokojilo sa to(asi naozaj pomohlo, keď som to sem napísala )...dni, týždne ubiehali, a tak si "pokojne" žijeme-pravdou však je, že neviem, kde mi hlava stojí Marek do jedenástich mesiacov sa sám ani neposadil, nelozil...o chodení nemohlo byť ani reči doky, už "stresovala", že niečo nie je v poriadku, ale ja som vedela, že sa mu nechce-veď sa nachodí ešte dosť...a po tých naších pádoch sa mu ani nečudujem, že sa bál už chodí(občas ho vykotí ešte), dokonca začal aj loziť(mal to akési pomýlené)...papať papá super-mám pocit, že zje aj nás ...a Tomino?...ten, kvôly ktorému sme prehodnotili náš život a vrhli sa do neznáma-tak ten nás prekvapuje denno/denne
Škôlka je super stále niečo vymýšľajú...chodia do divadla...robili divadlo, boli na exkurzii u hasičov, záchranárov...každý deň majú kreatívnu činnosť čomu som nesmierne rada-páči sa mu, veľmi!!!...dokonca tak veľmi, že sa nám mení pred očami stále niečo vymýšľa a zašlo to až tak ďaleko, že raz keď sme išli na prechádzku a náš synátor miluje lietacie dvere na oc-kach, tak zavelil:"ideme cez Au...k"!...tak reku pome...bohužiaľ/bohudík(ešte neviem posúdiť-uvidíme neskôr?! )tam mali akurát "nábor"(alebo ako sa to vola )jedna cástingová agentúra...keď ma Tomino nástojčivo žiadal, že sa chce odfotiť, tak som až oči otvárala aj s ústami reku:"Ty a toto???"...veď toto by ho pred tým nenapadlo, ani za máčny mak!!!...zmenil sa, naozaj, a som rada, že sme tomu pomohli, že sme ho "neskresali"a nečakali, kým sa upokojí-ako niekto z našej rodiny zahlásil...vtedy som sa "naštvala" a povedala:a čo je náš syn dobytok, že sa ustajní a zvykne si?!!!-tak to teda NIE!!!...a tak sme tu, kde sme-čaká nás ešte dlhý boj, ale ja verím, že na konci bude úspešný a náš herodes bude šťastný aj vo svojom "vnútri"
Život pokračuje, s mamou sa "tolerujeme"a ja čakám, kedy bude mať Tom voľno, aby sme si ten náš byt nejako zadovážili ...aj klobásky sme na zimu postíhali ...aj starká po porážke, nehybná nás "zlostí"-veď uznajte, keď vám povie, že čo ona bude robiť, keď mi zomrieme ...alebo bola v nemocnici na "preliečení" a zahlásila:toto neni dobrý hotel! ...najlepšie je, keď ju nájdete so šijacími potrebami v ruke, skracuje si staré šaty, a keď sa jej pýtate, že načo to?-tak vám s ľahkosťou jej vlastnou odpovie:"no, veď na bál-však ma starosta pozval, keď už mám ten požehnaný vek!-snáď si nemyslíme, že v limuzíne(ktorú samozrejme starosta na jej počesť pošle! )bude škaredá?!" ...keď sme jej povedali, že žiadna limuzína nebude, tak sa urazila a zahlásila"odkážte starostovi, že sa kategoricky odmietam zúčastniť!!!" no, hol nóbl pani, je nóbl pani ...tak aj zábavu trošku máme-to aby sme sa nenudili ...osem týždňov boli moje papulky chorí na striedačku, ale už dva týždne "oslavujeme", že snáď už ten kašel, hlieny a sople odišli ...aj v Blave sme boli-Tomiho vybrali na cásting do vianočných jinglov-juj, páčilo sa mu-velice ...nakoniec si ho síce režisér nevybral-bol síce trochu smutný, no mali sme debat, už keď sme tam išli, čo všetko sa môže stať-všetko sme mu vysvetili...a tak nakoniec zahlásil:veď si ma vyberie niekto iný a pôjdem na to isté konkrétne sa mu páčilo, že "lietal" na metle ...stále sme v jednom zhone, "strese"...a až dnes som pochopila, že život je krásny! ráno, sme odprevadili Tomiho do škôlky, a reku ideme si trošku schrupnúť s Marekom-noc nebola najsam ako tak v polospánku ležím, počujem tiecť vodu jé, asi prší-prebleslo mi hlavou -ako som sa len mýlila...a radšej by som bola, keby to ozaj pršalo ...po cca 5 minútach búchanie na dvere letím, utekám(baba má dlhý byt )-idem si nohe dolámať ...ááááááá, šup, pád na riť a ja som celá v kaluži vody zbieram sa zo zeme, otváram dvere a vidím susedu:"Iva prosím Ťa, pomôž mi-v susednom byte sa renovuje a "prepichli" vodovodné potrubie" utierame, klúče má majiteľ domu a už je na ceste...Marek mi podáva topánky-to aby som si ich obula-šikovný to chlapina! susedov(pod bytom vytápa totálne!)-je to "servis" na štíhlu líniu...no, dnes nebudú chudnúť zákazníčky, ale majiteľka sama -fuj, ale som hnusná ...prišiel majiteľ, vysušili sme..., Marek dostal papanie a rana, ako z dela ...pozriem na balkón-"to snáď už nie je ani možné?!"-ako vŕtali, tak nám popadala stena z balkóna, a ešte aj dieru nám spravili rehocem sa, ako kôň...chudák Marek nechápe-bojí sa, a tak ho mám na rukách...ústočká sa mu síce krivia, a už, už čakám, kedy pustí plač, ale keď vidí, ako sa rehocem, tak sa smeje so mnou ...nechala som ich tak-beriem Mareka a musím do banky...prichádzam k úradníčke, podávam občianský a hlásim:"potrebujem zastaviť trvalý príkaz na rok"...pani kuká na mňa, kuká na občiansky a pýta sa:"a toto je váš občiansky???"...fu, hrklo vo mne-snáď sme si nevymenili papíre s Tomom?...pozriem, nié-"som to ja!"...pani sa nedá-"a koľko, že to tam máte-patnásť?"..."ale veď som ju menila pred štyrmi rokmi"..."no, ale nezmenili ste sa-koľko, že to máte?"..."budem mať 38"...pani lapá po dychu "to nemyslíte vážne "je s tým problém?"-nedám sa. "Nó, že dobre vyzeráte...žiadne vrásky, krásna, jemná pokožka-bla, bla, bla"..."ako to robíte?"...pozerám na ňu, ako puk ..."vy sa šetríte, že-chodíte do salónov, nerobíte asi...?!" už nevládzem-dnes je super deň, nádherný, krásny...no proste ukážkový!!! To bude asi tým "rýchlym"(nechcem písať stresujúcim)životom...dve deti, ktoré neobsedia, stále si vyžadujú pozornosť-keď idem niekam, kde sú mamičky s deťmi, tak si hovorím-ja mám tie najakčnejšie deti na svete, alebo mám podozrenie, že tie mamičky dávajú deťom makového odvaru-keď im tak pekne, pokojne sedia v kočíku, alebo len tak pri nich (samozrejme to je vtip )...pani pozerá s ústami na "pol žrde" a pýta sa:"a vy máte deti???" ...ja nemám času sa poriadne ani vytoto, a nieto ešte chodiť po nejakých salónoch-v Živote som tam nebola, dokonca ani žiadny krém nepoužívam...nerobí mi to dobre, keď mám namajzľovaný ksicht a leskne sa mi, ako psie toto
Vybavila som, čo som mala a rinieme sa domov...úsmev mi brázdi po tvári-TÁK, UŽ VIEM? KDE JE PES "ZAKOPANÝ"!...už viem, ako sa to-práca, práca, práca...to je to, čo nám pomáha byť krásne!!!
Prišli sme domov, a tam nás čakalo ešte jedno "milé" prekvapkanie-páni "majstri" nám rozbúrali záchod ...a ja?
Ja sa rehocem ďalej, úsmev sa mi mihoce po tvári-VEĎ SOM KRÁSNA!, tak čo?!
Teraz už letím...ešte to tu trošku upratať, obriadiť mladšieho, po Tomina do škôlky...ani fotky nestíham pridať-Leni, isto by si mala radosť:verím, že už píšeš tie svoje blogy o upratovaní predvianočnom ...a tak ja budem upratovať určite...možno nie také, o čom píšeš, ale veď aj toto treba
Neskôr pridám fotky...naozaj už nestíham-ako kočka som, to je fakt:kruhy pod očami , na hlave vrabčie červené hniezdo , aj účes(teda strih) mám nový ...ale to neva-veď idú vianoce a život je krásny, tak sa tešme.
Ja sa-lebo už poznám recept...i keď som ho nikdy nehľadala, ale už ho viem
Krásny a ničím nerušený zvyšok piatku a vlastne celého víkendu vám želám písala som na rýchlo, tak sa ospravedlňujem za chyby