Ako mi praskli nervy (alebo aká som bosorka)

Všetkému predchádzalo pár dní, kedy robotníci pracovali na našom dome (nadstavujeme nad svokru), robili vodu, kúrenie, murovali. Asi 7 chlapov plus MM, a jja im varila, desiatu, varený obed, varenú večeru, stále dookola, vymýšľala, len aby sa tá kopa chlapov najedla, popir tom obskakovala dva uplakané deti (jedno choré a jedno prirodzene uplakané), upratovať som nestíhala, vyše týždna nepovysávané, prach nepoutieraný, o chvílu nás chrobáky zožerú. Tešila som sa, však v sobotu ideme na svadbu, ked nezatancujeme, tak aspon oddýchnem a poriadne sa najem, huraaaaaaaaa. Na môj povel sa v sobotu končilo o dvanástej, aby som sa stihla ako tak priprviť, s manželovou pomocou, deti uložím, šup šup do vane, namalvoať, navliecť šaty, poobliekať deti a ideme.. taký bol plán. Lenže... aj napriek tomu, že moje deťúrence, nech sa eje čokolvek, spia min. hodinu a pol spolu, naraz, to teraz bolo opačne. Mladší síce zaspal, no ked som uložila staršieho, ako na potvoru začal vymýšlať, že on spať nejde, jemu sa nechce (očividne bol unavený, bolo to vidieť).. vo mne to vrelo. Nechala som ho v spálni a on sa rozplakal. Plačom zobudil mladšieho a ten ani za svet nechcel zaspať... Dala do šatky a zaspavala pol hodinky, kým zaspal. Prvý zatial pozeral rozrpváku. Už pomaly driemal aj on, uložial ich oboch do postele a šla konecčne do sprchy. Manžel dostal inštrukcie, adamko o chvílu zaspoí, keby vstalo bábo, nech ho len trocha vezme na ruky - on zaspí hned.. po ceste do sprchy ma zastavila svokra a zčala sa vypytovať ohadom stavby, trocha som porozrpváala, hovorím, nemam čas, ideme oc hvílku preč, ponáhlam s a a ona nie a nie vypadnúť. Hovorím, idem ja, dala som si rýchlovku sprchu, vyjdem von v uteráku, kukám , svokra furt tu, sedí za stolom a číta "papiere z poličky" , naše faktúry a podobne. Pýtam sa: čo to má byť .. vraj len tak pozerá... Nervozna som ju okríkla, čo si to dovoluje, že môže odísť, potrebujem súkromie.. vyjdem hore, starší syn (nevyspaatý, reve na koberci,nespí) pozriem do postielky, mladší tam vyrechtaný, kope nohami. Pýtam saMM, čo to má byť... no nič, samko už vstal... JASNE SOM SI POVEDALA, ZE KED VSTne, CHVILU HO PONOS, ON ZASPI""!!!!!!!!! ja som nepočul (brokenheart)
A v tom mi som šmarila moje umelohmotné mini stúhadko na očnú linku o zem: Ja môžem nasrať, nejdem nikde, na žiadnu svadbu, každý ma tu totálne ignoruje, nikto nepočúva!! No struhatko (fakt mini) nedopadlo na zem, ale do spodnej poličky, rovno medzi poháre od vína. Rynčanie skla. Pozriem, 4 poháre rozbité, doteraz mi to nejde do hlavy... ako sa im to podarilo, rozbiť sa naraz .. Zrejme som so strúhadkom hodila aj všetku negatívnu energiu, ked až popraskali...
Spätne mi to pripadá komické, hodiť takú drobnosť a rozbiť celú poličku. No hanbííííííííííím sa za môj super výstup stsalo sa. POl hodinky som si poplakala, dala studenú sprchu, rýchly make-up a šli sme.. svadba dopadla tak akurát, oddýchli sme si a hlavne najedli sa koláčov.... no ohloto byť aj bez toho cirkusu predtým.