Denne stojíme pred množstvom rozhodnutí. Od rána. Dám si na chlebík maslo alebo nič? Sladké raňajky alebo radšej slané? oblečiem si ružovú alebo kvietkovanú sukňu? A to je len ráno. Urobím najskôr úlohu A alebo B? Čo si dám na obed.... Určite máte kopec svojich vlastných otázok, ktoré sa opakujú.
Po pravde, z dlhodobého hľadiska je to v podstate jedno. Jasne, sú výnimky, keď niekomu sladké raňajky neprospejú - aj keď teda pri pohľade na talianov a iných, ktorí to preferujú, možno ani to nie je pravda.
Naozaj je jedno, čo dnes zjem, čo si oblečiem, čo urobím prvé.... Stresujeme sa kopcom blbostí. Lebo už tieto výbery neprospievajú pohode.
Vraj je ideálne vytvoriť si rutiny a ísť v nich. Nemusieť rozmýšľať, robiť veci automatizovane. Prospieva to veľmi aj v neskoršom veku.
A čo s ostatnými problémami, ktoré riešime? Možno sa netreba brať tak príliš vážne. A ako hovorievala Naďa Urbánková - Pre kariéru aj dobrú stolicu platí : Hlavne príliš netlačiť. A okrem kariéry to platí aj na ten obyčajný život. Netlačiť, nepotrebovať riešiť všetko. Veľa dnešných problém bude zajtra už bezpredmetných.
Zo mňa sa vekom stáva tuším fatalista. 
Že môžeš robiť, čo chceš, ako chceš a osud si ťa nájde, takže tie ktoré rozhodnutia absolútne nie sú podstatné.
Inak, ráno som brutálne riešila sukňa versus biele rifle. Vyhrala sukňa. 
Normálne som pol hodinu si dávala pre a proti, všetky kombinácie, ktoré by som mohla dať a nakoniec som vliezla do šatníku a povedala si, že gate si zajtra užijem dosť a potom cyklogate, tak dneska som za lady. Ako nebolo to nič strašne podstatné na riešenie, ale zabralo to dosť práce mozgu. Sranda je, že keď ja sa rozhodujem, tak idem na pocity.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto asi ani nie je o rozhodovaní, ale raz mi vravela Ľudmila alias Jahodka, niečo v štýle "bude ťa toto trápiť o pár rokov"? Ak nie, tak by to nemalo tak bolieť a teda, ani také či onaké rozhodnutie by nemalo byť až tak dôležité, aby sme z toho robili vedu. Aj keď ľahko sa to povie.
Rutina spraví svoje, minimálne čo sa týka jedla, a zvyšok učíme sa na vlastných chybách a ich dôsledkoch. Teda aspoň by sme sa mali, vyhýbať opakovaným voľbám, keď to až tak dobre nedopadlo ... Ale, čo keď to raz bude inak
Život je dobrodružštvo, akurát je asi lepšie neplávať proti prúdu.