Je tu niekto,kto sa trápi ako ja? Ako to vydržať?

Milá jitka, verím Ti, že takáto situácia je pre Teba náročná a vyčerpávajúca. Viem, že povedať Ti "hlavu hore, bude to dobre", Ti asi v takejto situácii moc nepomôže. Ale naozaj dosť pomáha, keď sa človek díva do budúcnosti s optimizmom. Robíš si kurz, to je dobre, aspoň nie si stále doma a si medzi ľuďmi - to tiež dosť pomáha.
Nemôžeš skúsiť robiť nejakú prácu z domu? Čomu sa venuješ? Čo by si vedela robiť? skús napísať, možno sa na niečo príde

jitka, ja som sa nejaku chvilu motala po uradoch a pracovala aj na neperspektivnym prac. miestach (o ktorych sa vedelo, ze kazdu chvilu menia ludi, mozno firma skonci, problemy s platenim atd.) aby som aspon pozhanala kontakty. viem, ze je to vycerpavajuce obdobie. drz sa, nieco sa blysne a toto hluche obdobie zuzitkujes nasadenim a budes mat taku radost z chodenia do prace !!! maj sa, drzim palce

Ahoj jitka, odkiaľ si? Možnože Ti tu nejaká NM z Tvojho regiónu bude vedieť dať nejaký tip Viem si predstaviť, ako sa cítiš hoci ja prácu mám, ale po škole mi dosť dlho trvalo, kým som nejakú našla. Držím Ti palce, aby si to zvládla. V takýchto situáciách mi pomáha veta môjho otca: život je jedna veľká sinusoida - raz si hore, raz dole. A nedá sa byť stále dole, o chvíľu sa to musí prehupnúť nad nulu

Ahoj Jitka.Vôbec nie si sama....Ja som na tom úplne rovnako ako ty...A to si ani nerobím kurz,lebo z úradu práce kurzy nerobia,vraj sa neoplatí,lebo ani ľudia čo majú na to školy sa nevedia zamestnať,nie to ešte rekvalifikovaný,a na platený kurz nemám eurače:)...A najhoršie na tom je ,že aj keby nejaká práca bola ,ale s pracovnou dobou do 18-tej alebo nebodaj do 21:00 to nemožem prijať ,lebo mi nemá kto po deti chodiť a o učení a kontrolovaní úloh ani nehovorím...Manžel má prac.dobu nepravidelnú a neviem si predstaviť,ako by sme fungovali keby som robila tak dlho....Tak sedím doma ,tiež som z toho zúfalá,ale verím,že sa to raz zmení....samozrejme,že peniažky chýbajú,úspory sa míňajú...Len treba byť trpezlivá,šak nemože to byť vždy takto...aj nám raz vyjde ,treba dúfať a veriť....Ja verím,že sa raz vrátim do bývalej roboty....Aj som chcela Vilovi Rozborilovi napísať do snívajte s nami......toto je môj najväčší sen....Tak držme si palce,určite to bude fajn....

som na tom rovnako.

je to paradox, ja som sem tot dala ponuku na pracu a NIC...
Eva

jitka a Ty mas rodinku? Ak nemas , mohla by si ist na brigadu aj do zahranicia? Vies nejaky jazyk?