reklama

O štrikovaní

Pridal/a dasa_ dňa 17. 12. 2018 - 11:05

reklama

Niečo mi hovorí, že o štrikovaní som tu už písala, dokonca možno aj opakovane. No prečítala som si taký nostalgický vianočný blog a tam mi zase raz vybehli spomienky. V prvom rade, ako sme babke na Vianoce s mamou plietli sveter. Taký zo zvyškov, melírovaný, len aby bol teplý. My so sestrou rukávy, mama zvyšok.... Problem bol, že každá inak uťahovala. A aj tie vlny v melíre sa nie celkom pravidelne striedali, respektíve jedna skončila, iná prišla. Babka tieto svetre veru dlho nosievala. Netuším, či riešila aj ich vonkajšiou krásu. Verím, že sa im potešila.

Potom som si spomenula na hačkovaný vankúš. Teda, ten tu mám pred očami denne. Pred 40 rokmi som ho uháčkovala druhej babke na Vianoce. Jedna z mála vecí, ktoré som robila podľa presného návodu. Tuším bol v Praktickej žene, pre tých, čo si pamätajú.

No a potom som nastúpila do práce. Socializmus už bol na konci, podľa toho tá práca aj vyzerala. Prijali ma, ale nejak náplň práce nebola. A čoskoro som pochopila, že aj kolegyne mali problém predstierať zaneprázdnenie. Teda, pokiaľ nebola nejaká uzávierka. Tak sa čas krátil pletením. Áno, aj v práci. Len teda, šéf musel byť v dostatočnej vzdialenosti Veľký úsmevVeľký úsmev. Ideálne na nejakej porade.... To sme vedeli dopredu, tak sme boli pripravené.

No a potom tu boli vianočné preteky. Bolo voľno a tak sme súťažili, kto vymyslí a vyrobí onakvejší pulover. Pamätný pre mňa bol hlavne jeden mohérový zelený. Netuším, prečo som ho plietla, keď som mohér neznášala Veľký úsmevVeľký úsmev. Ale móda je móda. A pulover vznikol počas sledovania Vtákov v tŕní. išli presne cez tie voľné dni. A ja som to dotiahla dokonca ku flitrovej výšivke....

Občas celkom ľutujem, že nemám fotky z tých čias. Lebo hlavne moja sestra bola dosť odvážna a tak sme nosili pulovre, na ktorých boli podložky z matičiek, rôzne tenké nerezové rúrky, čokoľvek, čo sa podobalo na korálky. Proste materiál, ktorý sme vedeli zohnať. Občas mi je aj trochu ľúto, že dnes už netreba vymýšľať. Čokoľvek chcem objednám odkiaľkoľvek.

Jeej a ešte mi napadla jedna špeciálne kapitola - časopisy ako inšpirácia. Jaaj, ktorá mala Burdu alebo aspoň Neue Mode či neskôr Sandru, tá to vyhrala. Vzbudzovala všeobecnú závisť. Aspoň v istých kruhoch....

Priznám sa, že tento rok som sa rozhodla, že tradíciu ihlíc a háčika obnovím. A tak veľkú časť darčekov som fakt vyrábala. A teda, ešte stále vyrábam, bo nie všetko je dokončené. Netuším, či sa bude páčiť. Ale mne tie chvíľky s háčikom alebo ihlicou priniesli veľa potešenia. A už plánujem, čo vyskúšam cez Vianoce.

 


reklama

reklama

dan-cula, Po, 17. 12. 2018 - 11:47

náš Ježiško ide tohto roku darovať všetkým blízkym háčkované vankúše ale nájdu sa aj vyšívané (tak ako cez rok išli do uší poznámky-toto by sa mi páčilo...)..

Iwa, Po, 17. 12. 2018 - 21:10

Tiež som tajne vyrábala darčeky Bozkávam Dokonca aj v práci, hoci už bolo po revolúcii - ale štátna správa išla zotrvačnosťou ešte pár rokov rovnako ako za socíku. A keď stíham, vyrábam stále. Mňa tie vyrábané darčeky bavia - vyrábať ich, aj dostávať. Ten čas, keď myslíš na toho, komu darček robíš je snáď ešte väčší poklad, ako samotný darček.

Pamätám si, ako som odhalila starkú, že svetre pod stromček pletie ona. Raz nás pustili zo školy skôr a bolo to Srdce

balalajka, Ut, 18. 12. 2018 - 06:28

Ja som na prvé Vianoce mojej prvrej (najstaršej) netere nadšene plietla svetrík. Nádherný ružový. Hráškový vzor spolu s 8mičkovým. Segra bola veľmi prekvapená, ale neviem, či Kvetulik na sebe ten svetrík mala. Obávam sa, že ja som ho začala pliesť a na Vianoce mal drobec už inú veľkosť Chichocem sa. Malé detské svetre som dávala, ale dospelé ... no neviem dva, tri či som spravila. Furt s niečím nie som spokojná Hambím sa.

Ja háčkujem toho roku, ale nie pod stromček. Len tak a malé vzory. Ale našla som rozrobený vankúš - ten by som teda mohla dorobiť Úsmev. Ešte stíham.

Ale poviem, že najväčšiu radosť som mala z vlastnoručne urobeného darčeku od sestry. Ja som bola na strednej, ona už pracovala. A ušila mi potajme šaty - teda to bol výkon, lebo však sme spolu bývali, nestretnúť sa pritom ako šije Prekvapenie. Fakt nechápem dodnes ako to dala.

Boli nádherné červené, strihnuté pod prsia a vyšírené voľne dolu. Juj, škoda, že som ich vyhodila. Aj teraz by som ich nosila. Fakt boli krásne na denné nosenie. V zime som ich mala na hrubé pančušky a tenký roláčik alebo tatovú košeľu Chichocem sa ...taký collage štýl. Strašne to mám aj teraz ešte rada.

Tak ale ten vankúš ... asi ho pôjdem dorobiť Mrkám. Ešte mi jeden darček chýba a toto by bolo docela také fajn - neutrálne Veľký úsmev.

apple, So, 29. 12. 2018 - 07:17

Moja babka s kamarátkou a tetou si pravidelne robili štrikovacie posedenia, ja som pri nich sedela, a s úžasom pozrela ako tým čarovaním a cenganím ihlíc dokážu vytvoriť sveter. Aj sa ma to pokúšala babka naučiť, ale nakoniec to vzdala so slovami, že sa to asi nikdy nenaučím.  Tuším minulý rok som jej k Vianociam uštrikovala ladvinový pás Srdce ...ale viac sa kamarátim s háčikom, ten rok som si dala záväzok, že do Vianoc stihnem deku, len som vzala príliš zákaziek, tak som ju dokončila včera o 3 ráno ako Nastenka Váľam sa od smiechu po podlahe

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama