Relativita

alebo Ošúchané klišé

Boli dve kamošky. Zuzana a Ivana. Boli a aj stále sú veľmi dobré kamošky. Kým boli deti a neskôr spolužiačky zo strednej, boli stále spolu, brali sa ako rovnocenné a ani jedna druhej nič „nezávidela“.
Potom však ich záujmy život rozdelil, obe študovali iné vysoké školy, a tak sa vídavali iba sporadicky. Ale aspoň mali o čom počas víkendových záťahov pokecať. A bývalo toho toľko, že to vlastne ani nestíhali. A to napriek tomu, že si písavali ešte aj maily. Proste jedna s druhou rozoberali všetko všetúčko o svojich životoch, škole, záľubách, frajeroch, sklamaniach v láske, proste všetko.
Potom obe, jedna po druhej, objavili vzťahy, ktoré vyzerali vážne a Zuzka sa zasnúbila. Ivanka si nebola až taká istá, do manželstva sa jej vôbec nechcelo. Osud ale zariadil, že ešte aj v tomto ostali nerozlučné – Ivanka nečakane otehotnela. Keď s budúcim manželom vyberala termín sobáša, náhodou vybrala ten istý deň ako Zuzka, ako zistila hneď na druhý deň, keď od nej dostala poštou vkusné oznámenie.
A kdesi odtiaľto som mala možnosť sledovať, aké je všetko v živote krásne relatívne. A ako sme často krátkozrakí a zabúdame vidieť predovšetkým to, čo je dobré na tom, čo práve máme.
Spočiatku bola v nevýhode Ivanka. Ešte chcela to i ono. Zohnať si poriadnu prácu (sama zastupovala na dobu určito-neurčitú zamestnankyňu na MD), robiť kariéru, cestovať, kupovať byt, ... proste žiť. Žiaľ, sama sebe zmenila plány. S tehotenstvom sa sny o kariére rozplynuli. Mala trochu zdravotné problémy, bola rada, že stíha prácu, ktorú má, nie aby sa nejak výrazne pokúšala v práci realizovať a zlepšovať si tak pozíciu vo firme. So zdravotnými problémami padli aj plány na užívanie si posledných mesiacov, čo budú iba sami pre seba, teda cestovanie, posedenia u priateľov dlho do noci, chodenie po kinách a iných večerných zábavách. Namiesto kúpy bytu išli bývať k Ivankiným rodičom, aby sa zbytočne nezaťažovali. Odložili to na neskôr, keď sa Ivanka vráti do práce a zvýšia sa ich šance na úver.
Na druhej strane si Zuzka s manželom kúpili byt v hotovosti, žiadne splácanie, začali ho prerábať, zariaďovať, každú chvíľu, čo prišli na návštevu, Zuzka Ivanku zasypávala dobrodružnými historkami z ich výletov po Európe, nehovoriac o tom, že našla úplne skvelú robotu.
Jednoducho Ivanka Zuzke ticho „závidela“. Alebo skôr sa hnevala na osud, prečo jej to takto hlúpo zariadil. Celé načasovanie v háji. Celé plány v háji. A v porovnaní so Zuzkou o to vypuklejšie v háji. Nie, Ivanka nehundrala na Zuzku. Iba frfľala, že jej nie je dopriate a vlastne videla Zuzku ako tú, čo sa narodila pod šťastnou hviezdou. Na čo siahne, to sa jej darí.
Zuzka to zase až tak ružovo nevidela. Aj keď byt kúpili za hotové, prerábanie zaberalo hodne času a bolo tiež finančne náročné. V podstate až na tie výlety po svete, sa Zuzkin život točil okolo dobrej, ale náročnej práce, z práce domov do ďalšej smeny prerábania, ktorá zvyčajne trvala dlho do noci, pomedzi to stíhať chod bežnej domácnosti – pranie, varenie, žehlenie. No a upratovanie, to bolo permanentné, veď sa prerábalo. O Ivanke si zatiaľ „závistlivo“ nemyslela nič. Jej čas mal ešte len prísť.
Ivanke sa narodila dcérka. Jej manžel si našiel prácu hodne ďaleko od domu, takže sa videli iba raz za týždeň. Žiaden problém to nebol, Ivanke s bábätkom pomáhali rodičia.
Niekedy v tom čase Zuzka a jej manžel dokončili byt a rozhodli sa mať bábätko tiež. Celé tehotenstvo bolo v pohode, Zuzka si ho užila, aj s cestovaním, ktoré Ivanke dopriate nebolo a narodil sa synáčik. A vtedy sa karta obrátila.
Byt, ktorý Zuzka s manželom kúpila bol mimo väčšie mestá, skôr na dedine. A hlavne ďaleko od rodiny. Zuzka sa ocitla s malým bábätkom a skúsenosťami dvojtýždňovej mamičky sama v byte, v mestečku, kde nikoho riadne nepoznala, s manželom, ktorý v práci postúpil a pracoval teraz zvyčajne až do večera. Nepríjemný stres zaháňala dlhými telefonátmi domov mame, keď zháňala informácie o starostlivosti o bábätko, ktoré jej knihy poskytnúť nevedeli, alebo ju aspoň nepresvedčili.
A tak Zuzka postupne prepadla malomyseľnosti. Ivanka mala totiž už ročnú dcérku, ktorá si už nevyžadovala toľko starostlivosti ako novorodenec. Navyše fakt, že býva u rodičov, jej poskytoval netušenú voľnosť. Mohla sama vybehnúť do obchodov, posedieť s kamoškami, ktoré v meste mali. Navyše mala manžela preč a tak celý týždeň nebola nútená pohnúť ani prstom, ak sa jej práve nechcelo napríklad upratať. Mala skoro dokonalú voľnosť v rozhodovaní si o svojom voľnom čase. Stačilo v piatok nasadiť vysoké pracovné tempo a večer manžel našiel vyupratovanú ligotavú domácnosť. Videli sa len dva dni, počas víkendu, tak manžel venoval veľa času dcérke a s Ivankou sa častovali krásnymi nežnosťami.
Zuzka naopak mala manžela unaveného, večne nervózneho, začali sa hádavať. Celé dni bola doma sama, kamkoľvek chcela päty vytiahnuť, musela malého brať so sebou. Rátať s tým, že má kočík a nedostane sa všade. A vôbec, vtom zapadákove nebolo ani kam ísť. Každý deň tá istá prechádzka, tie isté miesta, ... A ako na truc, práve v ich rodnom meste konečne otvorili kurz moderných tancov, Zuzkin a Ivankin sen od útleho detstva. Naučiť sa tancovať ako tie kočky vo videoklipoch. Ivanka sa samozrejme prihlásila, malú jej v tom čase strážili rodičia. Zuzka mohla potichu závidieť. Zdalo sa jej, že hoci Ivanka podľa spoločenských klebetných zvyklostí by mala byť tá, čo si nečakaným tehotenstvom zavarila a zbabrala život, naopak dopadla celkom dobre. Ba dokonca, že hoci si to teda vopred nezariaďovala, asi že je narodená pod šťastnou hviezdou, takže všetko zlé sa u nej na dobré obráti.
Ivanka to tak samozrejme nevidela. Až tak často od malej zase odbehnúť nemohla, rodičia neboli žiaden baby-sitting a navyše ešte pracovali. A byť celý týždeň sama bez milovaného manžela a mať k dispozícii iba dva dni v týždni (a keď sa bolo nutné vo firme dodržať termín nejakej objednávky, neprišiel ani cez víkend), sa jej veľa zrovna nezdalo.
A tak obe túžili po tom druhom – Zuzka žiť v meste, mať väčšie možnosti a pozornejšieho manžela. Ivanka mať manžela častejšie doma a Zuzkin bytový štandard.
A tak asi po roku vesmír ich objednávku vyslyšal.
Zuzkin manžel dostal dobrú pracovnú ponuku v Zuzkinom rodnom meste. Hurá, sťahovali sa. Späť k radostiam života, blízko jej rodičov, ktorí budú môcť pomôcť. Ivankin manžel dostal rovnako dobrú pracovnú ponuku v rodnom meste. Hurá, budú spolu častejšie.
Zuzka sa prisťahovala. Hneď sa aj zapísala na kurz a vytešovala sa ako malé dieťa. Ivanka mala svojho manžela doma každý deň, plánovali kúpu bytu. Vytešovala sa ako malé dieťa.
Ibaže... nehovorí sa, že nie je horšie ako splnenie vydupaného sna?
So sťahovaním Zuzke pribudla starosť s novou prerábkou bytu, takže na kurz sa dostávala striedavo oblačno a na rozptýlenie do mesta tiež tak. Jej rodičia nebývali dosť blízko na to, aby sa kedykoľvek dostavili. Nestačilo, ako u Ivanky, iba vnúča zaviesť do vedľajších dverí. Ivanka stratila celotýždňovú bezstarostnú lenivosť, lebo manželovi by ťažko vysvetľovala, prečo sú riady zo včerajších raňajok ešte stále v drese a nemá nič čisté v skrini. Okrem toho pri meste začali budovať priemyselný park a ceny nehnuteľností vyskočili jedna radosť. Rozhodli sa teda radšej prerobiť si tú časť domu, ktorú obývali. Vlastne sa nič nezmenilo. Zuzka v dobrom závidela pekný vzťah Ivankinho manžela k Ivanke a že Ivanka môže skoro kedykoľvek odísť z domu za svojou zábavou neviazaná malým dieťaťom. Ivanka zase Zuzke, že prerábajú byt znova za hotové, bez pôžičiek a finančných starostí. A že býva vo svojom vlastnom.
Čas opäť bežal. Prišla doba, keď Ivankina dcérka mala čoskoro tri roky a Ivanka si musela ísť nájsť prácu. V jej starej firme jej totiž skončila zmluva, kolegyňa, ktorú zastupovala, sa rozhodla z materskej vrátiť späť.
V tichosti závidela Zuzke, že má ešte čas a navyše, že opäť čakajú potomka, takže určite pri zárobkoch jej manžela nebude musieť otázku hľadania práce tak skoro riešiť. Navyše sa jej príliš na pohovoroch nedarilo.
Zuzka zase mlčky závidela Ivanke, že malú má v škôlke na doobedia a keďže jej ešte nevypršal čas rodičovskej, okrem hľadania práce má teraz taký kopec voľného času, o ktorom sa jej môže iba snívať. Ivanka totiž v rámci voľnosti začala chodiť aj do fitka a celkom úspešne sa jej darilo striasať za tri roky nazbierané mamičkovské kilečká a faldíky.
Potom sa Zuzke narodila dcérka a Ivanka si po niekoľkých neúspechoch našla naozaj dobrú prácu, kde jej ešte aj vychádzali v ústrety, keďže mala malé dieťa.
Zuzka bola sama doma pri dvoch drobcoch a na nejaký kurz mohla úplne zabudnúť. Na cvičenie vo fitku tiež. Jej život sa zúžil na domácnosť a deti. Ako veľmi by chcela byť Ivankou, ktorá mala už svoju ratolesť odchovanú, podľa Zuzkinej mienky aj neuveriteľný dostatok voľného času na svoje záľuby, ešte sa aj dostala do úzkeho výberu tanečníc, s ktorými sa lektor rozhodla verejne vystupovať a bola z nej usmievavá sebavedomá dáma. A k tomu nakoniec náhle taká skvelá práca, hoci to vyzeralo, že to bude poriadna fuška, aby nejakú našla. Zuzke totiž prišiel list, že jej zamestnávateľ, pobočka zahraničnej firmy, na Slovensku končí. Stáva sa teda nezamestnanou a aj ju čaká rovnaké hľadanie práce. Bohvie, či sa jej zadarí tak výborná ako má Ivanka. Mlčky si myslela, že Ivanka je proste narodená pod šťastnou hviezdou, nemusí ani prstom pohnúť, všetko sa pre ňu nakoniec na dobré obracia a asi musela v minulom živote moc poslúchať. Bohvie, čo stvárala ona, keď sa jej snom kladú také prekážky. Rodičia nemajú čas, manžel nebýva doma a ona si musí sama poradiť s deťmi.
Ivanka zase videla Zuzkin krásny, moderný a draho zariadený byt, ktorý ona ťažko bude niekedy mať. Z pôžičky, ktorú si rozumne mohli dovoliť, sa zmôžu na taký typický dnešný priemer. Tiež Zuzka nemusela ráno vstávať a stresovať sa povinnosťami v práci. Ak sa rozhodla niečo urobiť na druhý deň, tak to tak urobila. Chodievala na prechádzky pomalým krokom, kým ona sa učila všade utekať, aby stíhala. Pri nákupoch skôr pozerala na kvalitu, kým Ivanka na cenu. Navyše ich láskyplný manželský vzťah začínal dostávať trhliny všednosti, keďže permanentná snaha mať domácnosť čistú sa bila so záujmami ich dcérky a Ivanka jednoducho v niektorých veciach rezignovala. Čo sa zase nepáčilo jej manželovi. Kopa neožehleného prádla v pivnici ho celkom statočne znervózňovala. A čas, ktorý venovala svojej záľube v tancoch, ho tiež nenadchýnal. Proste Zuzka si vedela vybrať, pekne všetko naplánovať. Na všetko má čas. Musí mať šťastnú hviezdu a v minulom živote asi poriadne poslúchala.
A čas bežal. Snažil sa, snažil obe dámy niečo naučiť, no tie tvrdohlavo odolávali. Darmo im ukazoval, naznačoval, neboli ochotné otvoriť oči. Až raz... jedného pekného vlahého večera... Ale nie, bol to normálny večer, tuším skoro na jar. Sedeli sme tak u nás v obývačke so Zuzkou a rozprávali sa. Zase raz aj o tom, ako sa iným darí a čo všetko majú a aké nemajú starosti... Bola som za hnusobu, lebo keďže som na tento Zuzkin stav poznala aj Ivankin názor, využila som jej pohľad na vec a privlastniac si ho, začala som Zuzke vymenovávať, čo vlastne naopak podľa iných má. A naozaj má.
Jasne. To sa iným iba zdá, to nie je len tak... Odbila to a keďže ja nie som talent na presviedčanie a z jalovej kravy teľa už vôbec nevymámim, vzdala som to.
Ibaže tentoraz to zabralo. Asi som toho nahovorila veľa a moc detailne. A keďže to neboli iba také vágne rady, ale (vďaka Ivanke) konkrétne postrehy, Zuzka o tom uvažovala.
Keď sme sa videli najbližšie, vyzerala akási spokojnejšia. A fakt bola. Jednoducho si to prebrala, prehodnotila a začala okolo seba vidieť tie pozitívne veci, čo jej život dával. Jasne, že sa z nej nestal v okamihu pozitívne naladený tvor. Ale ide to.
Už nemá dve deti, ktoré permanentne vyžadujú starostlivosť, manžela, čo je stále v práci, rodičov ďaleko odo domu a ona má preto len máličko času na seba. Predovšetkým ho hlavne má. Stačí ho nejak správne zadeliť. Takže určite v ten istý deň nestihne ušiť do kuchyne tú super novú záclonu, na ktorú sa už teší, nestihne urobiť strih na blúzku z Burdy a konečne prerovnať tričká v skrini a vyhodiť tie, čo už nenosí (inak, môj zdroj pekných kúskov). Tak stihne jeden deň ušiť záclonu, druhý blúzku a na tretí sa ja môžem tešiť na „bazár“. A deti predsa rastú. Sú čoraz samostatnejšie. Tak nebude kurz teraz, prihlási sa zase na jeseň, keď ho budú otvárať pre začiatočníkov.
Ešte o tom presvedčiť Ivanku (prvý pokus spojeným úsilím vyšiel zatiaľ tak polovičato – Ivanka tvrdší oriešok) a mám po zábave. Počúvať ich vzájomné tiché vzdychanie, ako je tej druhej lepšie, bolo vlastne dosť zaujímavé. A poučné.

Písané s povolením hlavných hrdiniek. Mená sú zmenené, niektoré fakty upravené, podobnosti s vašimi známymi možné - toto sa predsa deje každému z nás.