Som sama

Začínať v tridsiatich troch rokoch od znova môže aj nemusí byť ťažké. Záleží od uhla pohľadu. Veci, ktoré sa mi ešte pred rokom zdali nemožné sú dnes skutočnosťou. Som sama. Naposledy som bola sama, tak naozaj sama, keď som mala osemnásť rokov. Potom sa už valili všetky tie vzťahy, jeden cez druhý. Niekedy sa prelínali, vtedy to bolo najnapínavejšie. Niektoré skončili a niektoré naopak neskončili nikdy. Lebo zatvárať dvere som sa nikdy poriadne nenaučila. Myslím tak definitívne, že zavriete dvere, zamknete a kľuč hodíte do kanála. A ste slobodná, voľná ako vták a je vám neznesiteľne ľahko. Keď mi raz do života vstúpi nejaký muž, otvoria sa v mojej izbe ďalšie dvere a nikdy sa poriadne nezatvoria. A tak mám okolo sebe veľa dverí a niektoré z nich sú otvorené dokorán, niektoré majú len tak odchýlené, niektoré sú už takmer privreté, ale žiadne z nich definitívne zabuchnuté. No ako sa môže žiť v izbe s toľkými dverami ? Je tam prievan. A z prievanu vás každú chvíľu niečo bolí. Mňa najčastejšie srdce. Nie som si istá v čom pramení táto neschopnosť zatvárať za mužmi v mojom živote dvere. Pravdepodobne sa to všetko začalo v puberte. Celú pubertu na mojej izbe nikto nechcel tie dvere otvoriť. A keď ich v osemnástich konečne niekto otvoril, tak som ich šťastím celá bez seba nechcela nikdy zatvoriť. Tuším aj kľučku by som vtedy odmontovala, len aby sa zostali dvere navždy otvorené a aby tie energie medzi nami prúdili a nič im nestálo v ceste. Muselo to už raz tak byť, že ten niekto bol starší a ženatý. Ale mne to nevadilo. Otvoril prvé dvere na mojej izbe, všetko to tam obrátil na ruby a potom cez tie isté dvere odchádzal a prichádzal hádam sto krát a ja nikdy neviem či ten posledný krát bol naozaj posledný. Naposledy takto odišiel pred ôsmymi mesiacmi. Presne v čase, keď ja som sa definitívne odsťahovala od svojho ešte stále manžela a začala žiť život podľa seba. S tým, že v tom živote podľa seba zostanem nakoniec sama, som tak úplne nerátala. Keď píšem sama, myslím tým bez chlapa. Tak celkom sama totižto nie som, mám dcéru. Mám tridsaťtri rokov, jedno dieťa a rozvod pred sebou. Som sama. Dobrodružstvo sa práve začína.