A je to tu zase- jedno z tých "ťažších období života"- STRACH. Neplašte sa, Nicol sa má dobre, snáď až moc
.
Tentoraz asi prvý raz píšem o sebe...
Pekne po poriadku- pred rokom sa mi narodilo dieťa
. Na svet prišlo cisárskym rezom a za nie ideálnych podmienok. Šestonedelie u mňa trvalo s prestávkami snáď aj 8 týždňov, hneď na to mi začal normálny cyklus. Lekár mi vytiahol po týždni štichy, skomentoval jazvu a zdalo sa mu všetko v poriadku. Na kontrolu som sa zatiaľ nedostala- zo začiatku sa nedalo, pretože obdobie "dva dni farbím, deň pokoj" mi nedovolilo sa objednať. Neskôr bolo toho na mňa akosi moc- malililililililililinké bábätko, cvičenie Vojtovkou 5 x denne, prerábka bytu, starostlivosť o manžela a provízorny byt v ktorom sme bývali, aby robotníci mali čo jesť, nespočetné celodenné kontroly... Poviete si- výhovorky, ale ja keď to počítam, naozaj som sa nemala kedy niekam dostať. Neskôr prišiel strach- na jazve sa mi spravil taký "kopček"- nebolel, nehnisal, po chvíli zmizol. Opäť krvácanie medzi cyklami, alebo ani nie krv- akési hnusné hnedé farbenie...
Takto nejak to trvá rok, 3 mesiace pokoj, a potom sa ozve jazva. Asi pred 4 mesiacmi sa po prvý raz zapálila tak, že aj chrastička zostala. Vtedy som v rane po prvý raz zahliadla čosi ako niť...
Tušenie by bolo, ale obavy ho prekonávajú. Teraz bolo zase obdobie zapálené a nevytiahnutý štich sa mi potvrdil- vytiahla som si z ranky uzlík. Avšak na inom mieste, ako som ho videla po prvý krát.
Ranka sa hojí a ja už opäť farbím. Myslím, že to bude čosi typu, že zo mňa odchádza ten zápal.
Vraj sú ľudia, ktorým sa v tele nerozpustia rozkladacie štichy, človek sa musí vrátiť do nemocnice, kde ho operovali, rana sa otvorí a opäť sa to musí prešiť
A ja sa tak strašne bojím!!!
Poznám sa, strach je najhoršie, čo ma môže sprevádzať, ťažko sa viem donútiť niečo v strachu urobiť. Ale už mám veľký strach aj sama o svoje zdravie.
Baby, neviete o tejto "alergii" na tieto motúziky viac? Alebo fintu ako premôcť samu seba?
/prepáčte, viem, že je to hlúpe, ale ja naozaj už chodím ako bez duše- chcem s tým čosi spraviť, ale bojím sa toho, čo s tým budú robiť....
Akira nepochopila som akosi, z čoho pramení tvoj veľký strach. Podľa tvojich informácií to vyzerá, že to bude nejaký nie veľmi zložitý a dlhý zákrok. Potom ako by si sa musela báť napríklad vtedy keby ti oznámili nejakú vážnu chorobu alebo by si mala chronický problém s dlhodobou perspektívou liečenia? Ranu ti otvoria, vyčistia, zašijú a prípadne znečistenie tela z lokálnej nákazy (ak je) si potom dáš do poriadku napríklad aj bylinkami (alebo ak ti dajú antibiotiká a nemáš nič lepšie poruke, tak užívaj a potom si telo od nich vyčisti).
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, po roku si aj tak zrela na pravidelnu gynekologicku prehliadku, vsak ? (priznavam sa, ze som to minuly rok nestihla, ale uz-uz sa to chystam dat do poriadku, uz asi pol roka )
Proste moc nemysli, ak potrebujes, zarezervuj si termin, ak staci prist, tak zober Nicol a chod na kontrolu hned zajtra rano. Na batie sa budes mat cas, ked budes mat v ruke termin operacie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mozno by si mohla skusit nahradit strach o svoje zdravie - strachom o zdravie nicolinej mamy
.
poznam to, u praktickej lekarky som nebola zo strachu 6 rokov...co je na 26 rocneho cloveka riadny vykon, cez tehotenstvo som bola kontrolovana len gynekologom a zubarom ... a takisto vyhovorky ze som v BA a vseobecneho lekara mam v LM, ze chodim do prace a ved napokon tlak a krv mi odkontroluju u gyn ... no co, hlupa som bola. uz som to poriesila nastastie! a prave zo zodpovednosti k prckovi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elin to napísala krásne. Akira, aj Nikolka chce mať svoju maminu, nielen ty zdravú Nikolku. Takže zatni zuby a choď. Myslím na teba.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak ti zabudli vybrat len "kusok zosivacej nitky" tak sa ti do toho podla mna "hrabat" nebudu, mozno nejake preliecenie ATB kvoli infekcii.. keby si bola na tu nit alergicka, alebo by ju tvoje telo neprijalo, rana by sa ti nebola ani zavrela.. kamosku operovali na slepaka a stale jej to hnisalo po operacii, no hold museli ju zasit normalnou nitou a prisla si vybrat stichy.. nemaj strach, ono to velakrat vyzera horsie ako to je, ale nemala by si to zanedbat ok? Takze predsavzatie do tohto tyzdna? Navsteva lekara a odhodenie toho strachu, co ta tazi na dusi 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Akira, aj mne sa po nejakom čase začalo v jazve "niečo strapkať" a fakt mi tam trčal kus nite.. Iné problémy som nemala. Odhodlala som sa ísť k lekárke a skoro som odpadla,keď mi povedala, že fakt tam mám tu nitku a že si mám ľahnúť. Zobrala pinzetu a bolo po nitke. 
Vôbec som to vyťahovanie necítila! Takže nazbieraj všetku odvahu ktorú máš, lebo ja som si doteraz o tebe myslela, že si fakt silná a odvážna baba a choď zajtra najskôr k obvodnej. Neboj, dobre to dopadne! 
Držím palec! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne som na teba myslela.. pamatam si, ako si mi v lete v kratasoch na schodoch pred panelakom ukazovala koncek strapkajucej sa nitky, ktora vytrcala z jazvy 
boli sme z toho "vyhukane" a potom uz bolo po starostiach.. pinzetka a bolo
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Misel, no sup sup na gyndu, pekne ta pokukaju a uvidis ze vsetko bude ok. Ja som bola na kontrole po milion rokoch a to len vdaka ordinacii v ruzovej zahrade. Nastastie je vsetko ok, ale ten strach pred kontrolou nikomu neprajem. Viem ze sa aj ty bojis ale predsa si len bojovnicka, Nicol to ma po tebe tak hura k lekarovi, jo? A cakam ze v utorok najneskor napises ze si tam bola a ze si OK. Plati?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem či som dobre porozumela, že ide o šitie po operácii. Chcem Vás upokojiť, môjmu manželovi trvalo dva roky pokiaľ mu "vyšli stehy" z operovanej rany, pretože mu ich telo neprijalo. Aj ja Vám držím palce a nebojte sa, sú aj oveľa horšie vecl.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Irka, ja sa veľmi teším, že človek ako ty sem prišiel (môžem tykať?). Keď si už tá historička, môžeš prosím napísať niečo o tom ako žili ženy pred 100 rokmi? Čítam životopis A.Christhy a je to veľmi zaujímavé porovnávať. Dokonca by som povedala, že vtedy bolo ženám oveľa lepšie a civilizácia, aspoň tá európska, už svoj vrchol minula a ide dolu kopcom. Ja som chcela niečo o tom napísať, ale môj jediný zdroj je len spomenutá kniha. A tvoj pohľad na život ženy pred 100r. môže byť taký komplexnejší. Prooosím.
Ak máš čas... pekne prosím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja chodím na preventívne prehliadky či už ku gynekológovi alebo zubárovi či k praktickému lekárovi. Nikdy nevieš čo sa skrýva v tvojom tele a je lepšie tomu predchádzať ako zostať potom v nemom úžase z nejakej choroby.
napríklad moja sestra má 23 rokov a ešte v ŽIVOTE nebola u gynekológa. Vraj to pokladá za zvrátené. Zbytočne ju prehovárame už niekoľko rokov. Ona je pevne rozhodnutá, že tam v živote nepôjde a vlastne načo veď ona aj tak deti nechce mať. Zistila som, že je feministka ale taká riadna. Otec z nej šedivie a mama zalamuje rukami.
PS: no k zdravemu telu patrí aj nejaký ten pohyb, či beh alebo plávanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, Betty, nič v zlom - ale čo sa týka tvojej sestry, tak to, že odmieta návštevu gynekológa, nemá s feminizmom NIČ spoločné... Skôr má panický strach... A myslím si, že čím viac na ňu budete tlačiť, tým to bude horšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie je to o strachu je to o tom, že som jej hovorile o existencí ženských lekárok. No povedala, že to sú asi lesbičky a chlapi ako gynekológovia sú u nej úchylaci.
Tak neviem. Ona má len pocit, že keď nechce mať deti tak tam pôjde zbytočne a cíti sa zdravá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, Betty, sestra síce má "logické" zdôvodnenie, ale to ešte neznamená, že nemá strach . A takých, čo sa cítili CELKOM zdraví, sú plné cintoríny....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj som chcela ísť s ňou, že si spravíme taký pohodový deň. že jej vysvetlím ako to tam chodí, počkám ju a potom pôjdeme niekam na kafé. Tá len po mne pozrela a ukázala že mi asi šibe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, to je potom ťažko... Nevzdávaj to, ale nie nasilu.... Povedz jej napríklad o Natálkinom prípade...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No neviem ale toto je divne. Ja som zastanca pravidelnych prehliadok, vzhladom k tomu, ze mi v 25 lekar pri cytologii, ktoru mimochodom spravil len tak - "ked uz ste tu pre lieky, tak zoberiem ster z krcka"... a bola z toho rakovina krcka maternice a sla som pod noz, spravili mi konizaciu a dneska som tu a moje deti na mna nepozeraju len na fotkach. Doktorovi som neskonale vdacna, aj ked si len robil svoju pracu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď hovorím - úúúúplne "zdraví" ľudia voňajú fialky odspodu...
Preventívne prehliadky proste nie sú pre srandu králikom! TREBA na ne chodiť a hotovo!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akira,
k lekárom nechodím, ak nerátam vybavenie zdravotného preukazu kvôli hygienickým predpisom a ošetrenie odrezaného článku prsta, nebola som u ziadneho 19 rokov...
toto je však jedna z tých situácií, keď to aj ja ("zarytý odporca" klasickej medicíny
) považujem za nutné.
Dá sa aj takto, cez net, chytiť ťa za ruku, pozrieť ti do očí a povedať: viem, že sa bojíš, to je v poriadku, pozri na dcéru - vieš, že ak inak nie, tak kvôli nej ten strach prekonáš, vezmi telefón, dohodni si termín a zasa raz buď chvíľu statočný vojačik...?