Nanič román II. 4.časť

Terka sedí vo vlaku, sivosť ľudí okolo jej dovoľuje snívať . Ide domov, ani nevie ako, ale ráno bola za šéfom že jednoducho musí odcestovať. Má zopár dni dovolenky a stále nebol čas ju využiť, lebo...

Teraz však bola rozhodnutá, nedala šéfovi na výber. Po prvý krát v živote si stála za svojim. Zaskočený jej rozhodnosťou, súhlasil s dovolenkou do konca týždňa.
"Ale je to dobrý pocit vedieť že som to dokázala!" Bol to šéf ako mnohí iní, neprístupný a ... ,ale v očiach sa mu občas mihlo veselé svetielko... "Určite je v súkromí iný," premýšľa Terezka," ale v práci si drží odstup od každého. No čo, on si vybral."

Cesta vlakom je jediná spoločná spomienka na rodinný výlet. Každý rok chodili na veľkú noc do Zologickej v Bojniciach. Otec nemal rád sviatky, aby predišiel návštevám, vzal celu rodinu do zoo. Dievčatá sa vždy tešili. Hlavnem že boli spolu, aj keď otec bol duchom neprítomný. Odviezli sa vlakom. Mamka obliekla obom dievčatám pekné, nové veci. Milka sedela v kočíku a Terka mala ružovú mašľu vo vlasoch ...
"Aká som bola pyšná ,spoločný výlet!"
Terka zatvára oči. Za oknom sa mihajú dedinky, mestá, ľudia a ich osudy. "Mám svoj ..."

Otvára dvere dobre známeho bytu.
"Mami, oci, som doma!"
Nič sa nezmenilo, všetko je ako bolo, aj kľúče visia na tej istej poličke ako pred rokmi, aj ockove vyšuchtané papuče sú v rohu chodby pri stoličke. Hej tá pribudla lebo otec ako dôchodca už sa len po sediačky obúva, pribudli roky ....
Ticho, v celom byte je ticho. Trochu smutná si uvedomuje, že rodičom ani nezavolala nestihla. Nechcela?
No čo, veď ako často prišla domov so školy a kľúčik na šnúrke od topánok čo sa hojdal na krku. Otvorila si a ...
Vtedy sa často hrala na rodinu, na to že sú všetci doma a po príchode sa tešia, pobozkajú a smejú ...
Je tu ticho. Položí tašku pri dverách ,vyzuje sa, nakukne do obývačky. Všetko je poupratované, vankúše na gauči stoja v pozore. "To je celá mama, nie žeby si odýchla, ale ona ráno najprv byt uprace."
V kuchyni nakúka do hrncov je navarené . "Joj plnená paprika, moje obľúbené „mňam“ dobre som došla!" Ani nevedela ako veľmi jej to chýbalo. Je doma aj ked .. .Ale toto bol môj domov a asi aj je, mám tu korene.

Otvára dvere do izby, bola to jej a Milkina detská izba . Je tu, stále rovnaká, na poličke je ešte zopár hračiek z minulosti. Niektoré mama rozdala deťom od susedov, ale tie čo mali jej dievčatá najradšej nechala.Terka berie do rúk plyšového kocúra, je čierny a má zelené čižmy. Je už ošúchaný, ale dobre si pamätá ako sa s nim celé dni hrávala a všade ho nosila. S úsmevom ho pohladká..
"Je mi dobre," vzdychne si Terka, "som rada že som sa rozhodla prísť domov."
S mamou si volala každý týždeň pár fráz o tom ako, či je všetko OK. Mama zvyčajne povedal aj pár slov o otcovi a keď skĺzla reč na počasie, radšej rýchlo ukončili . Už aspoň 10 mesiacov sa chystala že pôjde, ale nezvýšil čas pre prácu, pre povinnosti, pre Romana."No, ale asi som v prvom rade nechcela prísť, až dnes."
Otočí sa, tašku necháva na chodbe a odchádza." Idem sa prejsť , len tak von."

Po schodoch skáče ako malé dievčatko, je veselá, usmiata. Prebdená noc, pochybnosti a obavy z budúcnosti nechala tam, v malej garsónke. Vietor jej fúka do tváre,vlasy povievajú sem tam.
"Som ako vták, veď som slobodná a voľná idem kam chcem, smeje sa a ohník radosti sa rozhorí aj v duši ."
Ešte s úsmevom na perách prechádza ulicou a obzerá sa. Veľa sa zmenilo aj do malého mesta priši zmeny, pohlo sa k lepšiemu, novšiemu. Plastové okná kde tu na starom dome, no pekne to vyzerá.
Zateplený panelák, tu nový obchod. "Jej, zo starého kina je pizzeria ."

Usmiata veselá sa obzerá a kráča čoraz rezkejšie. "Za rohom staručkej lekárne vyrástol obchodný dom? Juj to sú zmeny..." Naraz sa zastaví, z dverí obchodu vychádza muž, pozná ho ? Ona nie na prvý pohľad, ale srdce už dávno vie kto to je. Muž prekladá na ruke malé dieťa a zdvíha hlavu, blondatá kučera mu padá na čelo presne ako vtedy, tvár sa zaokrúhlila, úsmev aj oči sú rovnaké. Ako dobre a dôverné ho poznala ....
Motýle je v bruchu tancujú ,studený pot ju oblieva a stoji ako skamenená ...
Vie kto to je. Mirko – prvá ozajstná láska. Bol to krásny vzťah, krásne roky mladosti, stoji ani obarená a pozerá.

Aj on si ju všimol. "Aj on vie kto som." Trochu zmätku v duši a Terke sa znova zrýchľuje dych. Oči, do ktorých sa pozerá jej prezrádzajú, že aj on si spomína na to krásne čo prežili a číta v nich radosť zo stretnutia, aj pohľad plný lásky aj keď dávno minulej. Nie nadarmo sa hovorí, že prvá láska je len jedna.....
Má pred sebou sotva desať krokov. On sa vydal ich urobiť ,oči sú stál spojené ..
Koľko človeku prejde za okamih spomienok hlavou? Strašné veľa, aj pár rokov života krásnych, plných lásky a radosti. Aj sa rozišli pekne ako kamaráti. Zmenili sa. Z detí sa stali dospelí a každý si vybral inú cestu ...
Terezka odišla študovať do Bratislavy, on sa rozhodol robiť vo fabrike, na učene nebol ...

"Ahoj„ zvuk hlasu ktorý dôverne poznala ,
"Ahoj" ,usmiate oči prezrádzajú spokojnosť duše, pozná ho predsa, je spokojný ,vyrovnaný ..
Sklonil sa k nej na líčko vtisol nežný bozk , priateľský ale cítila to, vdýchol jej vôňu. Spomienky sú pre neho dôležite ako pre mňa. Užasne dokonalý pocit."Bola som pre neho dôležitá až tak? áno ako on pre mňa ..je krásne vedieť to"
"Som rád, že ťa stretávam. Nevidel som ťa aspoň ....." Nepočuje, teda počuje hlas čo ju vracia späť, a pri srdiečku ej teplo ...
"Aj ja som rada, práve som došla a nik nie je doma, tak reku idem sa prejsť." Miro sa usmieva, "mama je v obchode, preberajú s moju mamou cenu mlieka !" žmurkne ...
"Musel som odisť malej bolo dlho."
Až teraz si Terka uvedomuje, že na rukách má dievčatko, asi trojročné krásne, blonďavé, kučeravé ....
"Tak to by vyzeralo naše dieťa?" Obleje ju rumenec, akoby sa bála že Miro prečíta jej myšlienky ...
"Som rád že sa máš dobre, občas tvoja mamka podá hlásenie ako sa ti darí a tak ...som fakt rád, to vieš... stále mám pocit, že potrebujem vedieť že si v poriadku."
Terezka vyvalí prekvapením oči, "Mamka nikdy nespomínala o tebe, nevedela som že si tu ani ...," zahanbila sa ona sa nikdy nespýtal na neho ...
"To nič je to OK,"úsmev dôverne známy rozháňa rozpaky.
"Neprekážalo by ti, keby som ťa zoznámil s manželkou?"
Prekvapená Terezka len kývne hlavou.
Za chrbtom sa ozve jemný nežný, ale príjemný hlas ...
"No to som rada, už som sa bála, že budem svedkom nevery môjho muža," úsmev, prijemná tvár.
"Ahoj, som Beáta. Ja viem si Terka, " podáva ruku a pevným stiskom prejaví náklonnosť ..
" Jeje si prekvapená ? Neboj poznám svojho muža, viem kto si, alebo podľa jeho pohľadu som to musela vedieť.
Často o tebe rozprával a stala si sa súčasťou nášho života, aj keď si tu nebola, ako niekto s kým som sa musela najprv naučiť žiť a nežiarliť. Ale pochopila som, že po tom všetko si ako jeho sestra, aj keď spomienky ma aj iné," žmurkne a to už Terka tuší úprimnosť tohto veselého stvorenia a jej je jasné, že si Mirko dobre vybral ..
"Joj som zaskočená, ale prijemne, ešte som sa nespamätala zo šoku,že som strela niekoho dôležitého s mladosti a zrazu mám pocit, že som stretla aj priateľku," a celkom spontánne objíme usmiatu Beátku ...

Vo veselej vrave a smiechu ich pristihnú mamy!
Terkina ma slzy na kraji. "Terezka došla si? Som rada....vitaj."
Aj Mirkova a ju objíma .
Terka sa narýchlo snaží rozlúčiť a uchovať si ten krásny pocit, to teplo sálajúce z týchto ľudí ..
"Neboj, neponáhľaj sa,“ Mirko žmurká na Beátku
"Nemohla by si, alebo nechcela by si dôjsť zajtra na večeru, posedíme, pokecáme. Tak, rada by som ťa spoznala aj osobne, keď už skoro všetko viem z rozprávania. A môžete aj pospomínať pokiaľ deti uložím,fakt budem rada." úsmev je úprimný, tak vzácne ...
"No ja neviem," vykrúca sa Terka, nevie ako zareagovať. Tak rada by prišla, stráviť čas v spoločnosti týchto dvoch, je isto prijemne ale ...
"Prosím prijdi , budeme fakt veľmi radi," dodá Mirko
"Dobre„ napochytro sľúbi Terka, akoby sa bála, že si to rozmysli, "súhlsim."
A už sa ja vydáva na cestu s mamou. Ešte sa obzrie, aby sa uistila, že sa jej to nesnívalo. Vidí šťastnú rodinku, ako nakladá nákup do auta a zachytí pohľad modrých oči. Je to maličký kúsok šťastia, čo si obaja ukradli. Ako posledná skladačka z minulosti.