Ahojte naničmamky. Napriek tomu, že vás už dllllllho navšževujem, predsalen cítim potrebu to niekde napísať, tak trocha viac anonymne 
riešim jednu dilemu, už 5 rokov... a stále sa z toho neviem vymotať. Pred piatimi rokmi som sa rozišla s priatelom, chodili sme spolu dva roky. Nebola to nejako idálna láska, no mala som sladkiých 17, a on sa mi páčil, blondiak, modré oči, drsný chlap :/ o desať rokov starší, ja pre neho mladá žabka... Málokedy to bolo ideálne, často sme sa hádali, neriešili sme, čo bude zajtra, čo bude o mesiac, boli sme spolu z o dna na den. Zistila som, že ma podviedol .. .Vraj bol opitý, mrzzelo ho to.. tvrdil to tak presvedčivo... a potom zas.... vadili sme sa pre somariny, no zároven sme si dokoncale rozumeli, povahovo sme boli rovnaký - pre každú srandu, no radi sme vyvolávali hádky, uťahovali si zo seba, rozumeli si v posteli... aspon niekde 
ked som zistila, že už mesiac má "dve frajerkuy", mna a tú druhú, urobila som ráznu čiaru.. teda, aspon som si to myslela. stále som ho lúbila, stále ma priťahoval, no sklamal ma... nahneval, vytočil.... párkrát sme sa ešte stretli... potom som spoznala terajšieho manžela, zaľúbila som sa po uši, úplný opak bývalého, nevadil sa, nekričal, bol absolútne tolerantný, vo všetkom, bol citlivý, nízky, tmavovlasý, spoločné majú tak jedine krstné meno... Po roku sme sa zobrali, máme detičky, sme spolu nesmierne šťastní, stále do seba zamilovaní, stále je ten najtolerantnejší manžel, toleruje moje slabé chvílky,kedy kričím blbosti, ked som zbytočne nahnevaná, len ma objíme, a povie, ako ma velmi ľúbi.... no napriek tomu, ked stretnem svojho bývalého (bývame v rovnakom okrese, naši rodiča sa kamarátia, stretnutiam sa endá vyhnúť), stále riešim v hlave minulý vzťah, stále cítim, že ma priťahuje, on je stály sukničkár, prvé dva roky vypisoval často, či nemám čas, teraz ho to napadne len občas. ... alebo ked sme chvílu sami, tak ma volá " na kávičku". Vždy sa tvárim nahnevane, alebo pohoršene, že čo ho to anpadajú za nezmysly. No, pravdupovediac, niekedy by som si povedať dala, len tak, v noci vybehnúť niekam s ním, nemyslím práve sex, ale len tak, pohádať sa, povrieskať po sebe 
viem, poviete si, choré, doma som šťastná, mám super muža, no prečo stále myslím na toho "zlého"??? nie je to stále, ale ked ho raz za čas stretnem, potom mi pár dní vrta v hlave. zdravý rozum vraví, aby som s ním nikam nešla, ani sa nechystám.... no prečo stále túžim????? KEd mám na neho viac zlých spomienok, ako tých dobrých? ked som tak šťastná? ako z toho kola von? Stalo sa vám to? kedy to konečne prejde?(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart) ja sama sa za svoje myšlienky hanbím, no nevieeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeem
nepriznana, poznám tieto pocity, i keď v trochu inej situácii. Mňa však vždy napadne: bolo koze dobre, išla sa na ľad šmýkať.
Myslím si, že ti chýba taký ten adrenalín, ktorý si zažívala pri hádkach a neistote, čo bude zajtra. V súčasnom vzťahu sa možno nudíš, či ako to nazvať. Len neviem, či by bolo múdre riskovať pokoj v rodine, pre chvíľku vzrušenia, ktoré sa dá zažiť aj niekde inde. Napríklad pri zoskoku padákom?
: bolo koze dobre, išla sa na ľad šmýkať - presne tak sa cítim... možno ma nudí tá istota, no zároven som šťastná, že ju mám.... riskovať nechcem nič, len ho chcem vyhodiť z mojej hlav&!
Fany
Môj otec vraví NEŠKRIAB si to,práveže človek chce to čo nemá,ale ja by som neriskovala je to na moc tenkom ľade.Ono to začne kávičkou a............
Mam z teba pocit "bolo koze dobre, sla na lad tancovat".
Taha ta to do dobrodruzstva. Rozhodnutie je na teba. Bolo tu uz vela prispevkov, kde si po dobrodruzstve sypali popol na hlavu, ze co dobre mali pri sebe a pre par chvil adrenalinu o to prisli......
Urob si poriadok v sebe. Si si ista, ze si tie pocity nevyvolavas sama? Mala som jedno take obdobie, kedy som si myslela, ze ma to niekam taha a nakoniec som prisla na to, ze sa tam taham len ja sama....
Drzim palce
Neviem, myslím, že si tie pocitiy sama nevyvoolávam... ja sa pri nom cítim ako pubertiačka, ked niekde vojdem tam, kde je on, tak ma prvé napadne, ako som oblečená a učesaná, cítims a ako pubertiačka....
NO ved to, ze sa citis ako pubertiacka.
A riadis sa v tomto pripade ani nie srdcom, ani nie rozumom, ale hormonami. Ako pubertiacka.
Skus sa trocha poriadit rozumom. Srdcom vies kam patris, treba ti trochu zauvazovat. Ked ho nabuduce uvidis a prepadne ta ta cervenkavost nastrocnych, ze com mam na seba a ako som ucesana a pod., skus sa pozriet naneho a povedat si nahlas v hlave, ze co ma on na sebe a co ma on V SEBE, prezri si ho nie ako toho "zleho" chlapa, ktory ta dostava dokolien (mimochodom pre zlych chlapcov mam aj ja slabost, jedneho mam doma), ale ako na obycajneho cloveka, muza. Ked sa budes cervenat aj potom, tak to nie su hormony.
Inak, ak si nemyslis, ze si tie pocitiy vyvolavas sama, neznamena to, ze si ich nevyvolavas sama. Mala som dlhe obdobie, kedy mi nieco chybalo, strapila som sa kvoli tomu, stale som uvazovala, preco mi to chyba, co mam robit, aby mi to nechybalo, a uvazovala som, ze keby bolo keby........A potom som mala stastie, nastal zlom, mne spadol z oci zavoj a zrazu som zbadala, aka som bola blba jak tago, ze vsetko to, co mi chybalo, mi vlastne nechybalo, len som sa na zaklade jednej udalosti, ktora ma kedysi dostala do kolien, zamotala v jednom kruhu a von som nevidela, lebo som sa nepozerala.
Neviem, ci ti to pomoze, ale ak sa stale budes tocit okolo niecoho, zarucene to vedie k tomu, ze to buchne a potom je z toho povacsinou bordel.
Ja sa okolo toho netočm stále, vidím ho tak razz a dva mesiace a ptoom mám "ťažký týžden".. ináč som voči nemu odolná.. a dokážem zmariť to super očarenie tým, že si spomeniem na naše dvojročné trápenie :D :D :D hádam sa mi podarí raz dostať z toho kruhu von a dokážem sa na neho pozerať len reálnymi očami
mala som kamosku. podobny pripad ako ty.
mala frajera - vztah tak na pol fazy. chvilu super, chvilu pomaly rozchody.
potom sa fakt rozisla, potom sa vydala. manzelstvo spociatku fajn, potom na pol fazy. uz nebola spokojna. vtedy sa zacala stretat s byvalym. len na kavicku, len na kofolku, len na male pivko. pokecali, pospominali a bolo jej fajn. a tak to slo pol roka a o nic neslo. az kym sa jedneho dna spolu nevyspali. akosi to prislo samo, nahle, necakane. neplanovala, ani nechcela. nejak to vyplynulo zo situacie a uz bola v posteli a potom bolo neskoro.
deti nemala, tak nasledoval rozvod a vratila sa do vztahu s tym byvalym. po skvelom zaciatku zase fungovali na pol fazy ako predtym. ked uz lutovala, ze si s nim zase zacala a rozmyslala, ze sa s nim definitivne rozide, zistila, ze je tehotna.
dnes maju dieta, ziju spolu na pol fazy a ona marne caka, kedy si ju konecne zdokladuje ako manzelku a boji sa, kedy z takehoto vztahu lahko zdupka za dalsou. lebo predsa len, z praktickej stranky, sa majetkove pomery riesia lepsie pri rozvode ako pri rozchode.
teda pokusenie je krasna vec, stekliva a lakava. ale mysliet si, ze mas to pokusenie pod kontrolou - to si na omyle. obvyklou crtou kazdeho pokusenia je zavislost a snaha davky zvysovat. a co vcera na naplnenie prijemnych pocitov stacilo, to dnes uz nestaci.
takze hovoris - len na kavicku s nim...
ja sa s ním nechystám nikde.... ja viem,ž e by nám to nefungovalo, vôbec, sme úúplne rovnaké haštarivé povahy... len chcem nejako zničiť to pokušenie.... zistiť, rpečo ma to stále láka 
úcta a láska k môjmu manželovi, tak isto ako môj zdravý rozum, by mi nedovolili ísť s ním ani len na kávu, ani na chvílu... aj ked môj tolerantný manžel by mi deti postrážil len sa bojím toho, že napr. budeme mať vo vzťahu ťažkú krízu, kritickú, a ja sa prestanem radiť rozumomom...
a preco vlastne potrebujes "taliansky" vztah? skus to v sebe vyskumat. obzri sa do minulosti.
a si si ista, ze ten rozchod si urobila z rozumu alebo iba z emocii (citila si sa urazena, podvedena, ublizena neverou, tak si robila hrube ciary)?
a si si ista, ze to nie je aj potreba byt stredobodom? zaujimava pre viac ako jedneho chlapa? (nieco ako komplex primadony.) mala by si o neho zaujem, keby ti obcasne nenadbiehal pozvaniami na kavu, ale naopak ta ignoroval ako zabudnutu minulost?
alebo mas zaujem preto, lebo je to pocit, ze ti patril a patri (kym nema iny vazny vztah)? nieco ako zadne vratka, ktore si chces drzat otvorene prave pre ten pocit potvrdenia, ze si pritazliva pre viac ako jedneho muza (manzela)?
Neviem... taliansky vzťah ma láka... avšak dlhodob o si ho predstaviť neviem, ale tak raz za čas by to padlo dobre :D :D :D ani sama neviem, čo vlastn e chcem, ja som taký chaos.... niekedy mám pocit, že som to neukončila správne, že som mu vlastne dovolila, aby mi po rozchode dalej písal.... neberiem ho ako zadné vrátka, ani KEBY som bola SINGLE (čo dúfam už nebudem nikdy) nevrátila by som sa k nemu... a to, že som príťažlivá pre viac ako jedného, to mi lichotí, to priznávam
Magic
Prečo si ľudia komplikujú život, keď im je dobre
nepokaz si to pekné čo máš,môže to bolieť
Ja si zas myslím, že ten súčasný vzťah nie je úplne super-truper, keď ťa to ťahá inam. Môže to byť len ukazovateľ, že doma ti čosi vadí (možno to, že tvoj muž sa s tebou nevie pohádať a aj výmenu názorov niekedy treba, nie len odkyvkať, možno je tvoj manžel podpapučník a to ti nevyhovuje 
to len na slepo triafam - ty jediná môžeš prísť na reálny dôvod; možno preto ti chýba taliansky vzťah - že neni to o tom bývalom, ale o tom aktuálnom vzťahu.... neviem, či som zrozumiteľná ten ex je len zástupný problém, niečo čo si si vymyslela, aby si nemusela myslieť a riešiť reálny problém v manželstve.
Podpapuční, to by som ho až tak nenazvala, len MM je skrátka kludná povaha, jasné, , 350 dní v roku mi to úúúúplne vyhovuje :D :D :D myslím, že v manželstve, ako takom , nemáme nejaký problém.. teda, tie maličkosti, čo asi v každom,
pravdu máš však v tom, že mi vadí,že sa nehádame :D
Nepriznaná a nenudíš sa tak trocha, keď máš čas stále myslieť na bývalého? Ak naozaj miluješ svojho manžela tak, ako píšeš, ak si naozaj vo svojom vzťahu šťastná - tak je zvláštne, že Ťa to ťahá inde. Možno je to stereotyp - ktorý v istom zmysle príde po určitom čase do každého vzťahu. Skús svoje myšlienky skôr upriamiť na to, aby ste so svojim manželom zažili spolu nejaký adrenalín - trebárs aj ten skok padákom .
Hm, skok padákom, to by som si veru netrúfla, v tom som bojko, čo sa týka výšok, nevyleziem ani na rebrík ňNudiť, sa určite nenudím, máme dve malé deti, staviame dom, makáme dlho a často.... možno ma len po štyroch rokoch na materskej ubíja stereotyp, že stále čakám, až deti trocha podrastú,a lebo "že sa konečne presťahujeme" a bude nám fajn... a ked sa pozriem, ako je to ešte daleko, tak mám chuť niekam vypadnúť....
PS: ja na bývalého stále nemyslím (brokenheart) len tých pár dní potom, čo ho vidím
nepriznana13 podla mna nepotrebujes s byvalym ziadne omacky ako kavicka, pokec, hadka a ine zdrziavacky casu... ale len poriadne si zasexovat... a bude po tuzbe aj ,,nude" v dokonalom manzelskom zivote
v tomto však s tebou nemôžem súhlasiť, kedže kvalitného sexu mám doma aaaaaaaaaaž aaaaaaaaaaaaaaž... 
nepriznaná13 - nehnevaj sa za moje slová , ale ak dobre počítam máš čosi po 20tke, takže mohla by si mi byť dcérou. Nechcem ti mentorovať, píšem len z vlastnej skúsenosti. Bola som presne v tvojom veku, keď ma môj bývalý po 5ročnej známosti podviedol. Bola som hlúpa - odpúšťala som stále dokola a stále som sa trápila. Potom prišiel koniec. Trvalo mi dlho sa s tým vyrovnať, ale pomohlo to, že vtedy sme boli od seba 300 km. Keď som sa ako tak spamätala objavil sa mi pred dverami. Ver, že moja sebaistota bola fuč a keď mi povedal, že by to chcel skúsiť znovu sa mi podlomili kolená. Nespala som celú noc. Ráno som mu povedala kedy mu odchádza autobus a poslala som ho preč. Ver, že potom som sa zosypala a chcela som ho volať naspäť. Dnes som rada, že som to neurobila. Prisahala som, že žiadneho chlapa nechcem ani vidieť. Po čase som spoznala môjho terajšieho manžela a prežili sme spolu už 23 rokov.
Myslím, že práve preto že si mladá, máš dobrého manžela a ako píšeš si šťastná, tak preto hľadáš podvedome nejkaý adrenalín. Teraz máš dosť síl, aby si prežila nejaké to vzrušenie v živote. Ale život ti prinesie ešte toľko adrenalínu a vzrušenia, že budeš šťastná, že máš manžela takého akého máš... že keď si naštvaná tak ťa ticho objíme a miluje ťa takú aká si... váž si to, že memáš momentálne iný problém, iba takúto "blbosť". Predstav si, že tvoj syn - úspešný hokejista v 16tich rokoch musí nechať hokej pre zdravotné problémy, ktoré nikto nevie 7 rokov ani identifikovať a isté je len jedno - že jednému chalanovi v puberte vzali jeho sen a vzali mu jeho život. Vieš si predstaviť čo všetko musíš prežiť, keď sa nevie s tým vyrovnať, začne robiť hlúposti, doktori krčia pleciami a ty nevieš čo s tým... do toho ti zomiera otec na ťažkú a dlhotrvajúcu chorobu a doma máš mamku chorým srdcom a na vozíku 40ročnú sestru o ktorú sa treba sústavne starať... dcéra z toho mala žalúdočné problémy, ja som celé noci rozmýšľala čo bude ďalej.. a aby nebol koniec tak ešte svokre začali akútne problémy so srdcom a museli ju operovať.. keď som pochovala otca a po 2 rokoch sme sa začali spamätávať, aj synovi prišli na to čo mu je, tak náhle za pár minút zomrel pred mojimi očami môj dobrý svokor... vtedy som padla na kolená, po tom všetkom som pochopila, čo je depresia.. a v takejto situácii pochopíš, čo to znamená keď máš pri sebe človeka, ktorý ťa ľúbi pomôže ti vstať z tej zeme, keď ani sama nevieš či ešte chceš vôbec žiť - a máš pocit, že sa nevládzeš už ani nadýchnuť. Potom pochopíš, čo je to zázemie a rodina..
Ja mám pocit, že teba ten adrenalím ťahá a sama ho podvedome vyhľadávaš... Presne ako to príslovie čo tu už dievčatá predomnou spomenuli: bolo koze dobre, išla na ľad tancovať...Neviem či si veriaca, ale ďakuj Bohu za ten pokoj a šťastie ktoré máš a nepokaz deťom ideálne a pokojné detstvo..
janka 2604 
som nesmierne šťastná, že riešim len takúto totálnu malichernosť, ktorá vlastne nie je ani problém. nechystám sa vytvárať žiadne problémy, preto žiadna kávička ani nič podobné nebude, tým som si istá.... len by som chcela rozkázať aj môjmu vnútru, tomu, čo je v o mne, nech ho vyhodím zo svojho života. rada by som však vedela, ako sa to podarilo tebe,v yhodiť bývaleého, neielen z bytu a zo vzťahu, ale aj z hlavy?
povedz mu rázne "nie a už ma nekontaktuj" zamedz zbytočným stretnutiam, venuj sa viac svojej rodine a budeš mať po probléme.
otázne ale je, či chceš fakt z toho von, lebo ja mám pocit, že ani nie
, aj ja mám pocit že Ťa láka pocit zakázaného,pri ňom sa cítiš zase mladá, bezstarostná, júj ako to bolo dobre, že?
Lenže život nie je len o neviazanosti a blbnutí a hádaní a udobrovaní.......Váž si to čo máš doma. A začni aj tak premýšľať. Skús is predstaviť toho Tvojho nie v posteli s Tebou, ale koľko by ich ešte okolo Teba mal, koľko krát by Ti klamal, aký by bol otec a čo všetko by si Ty moja musela zvládnuť sama. A chuť na dobrodružstvo bude fuč. aešte si predstav, keby Tvoj muž čo i len tuší na čo myslíš ako by to zobral..........
kedze rozumovo vies na com si (vies, ze ho nechces, ze ti len lichoti jeho staly zaujem a nevies sa toho pocitu vzdat), tak potom bude len na tebe, aby si v case krizy riesila krizu a nenechala sa zatiahnut do sveta iluzii, ze inde to bude lepsie. inak podliehas tej iluzii trochu aj teraz - z vlastnej skusenosti ti mozem povedat, ze snaha uniknut zo stereotypu sposobom "az to dostavame a prestahujeme sa, potom uz bude fajn" je scestna a caka ta sklamanie (v zavisloti od toho, kolko si od toho slubujes). to bude presne o tom: niet horsieho, ako ked sa dlhoocakavane zelanie naplni. na tom som sa opalila uz niekolkokrat, ked som bola sklamana, ze som dosiahla dlhoocakavanu metu, od ktorej som si slubovala nieco. a ono to aj bolo, ale nakoniec nie take, ake som dufala.
asi jedinym riesenim pri ubijajucom sposobe zivota je hladat si nejake zaujmy (realizovatelne. hoci aj drobnosti.), ktore ta budu naplnat uz teraz. nie davat si ciele: potom to uz bude lepsie. lebo cim dlhsie na to cakas a cim viac nadeji do toho vkladas. a tym lahsie sa sklames, ak to nebude take, ake si dufala.
