Ako pomocť?

Matka Tereza nie je pre všetkých jednoznačne kladná postava. Nedá sa vyhovieť každému a tak zaznievajú rôzne výhrady. Keď som videla upútavku na film o nej, vedela som, že chcem vidieť.

Film nakoniec nebol taký, ako som čakala. Nečakajte hlavne náboženský film. Vlastne s určitým nadhľadom to bol film o silných ženách. Nie len o nej. Dva rovnocenné príbehy, ktoré sa spájajú vo svojom začiatku a život (a pravidlá Indie) ich rozdelia. K tomu niekoľko vedľajších príbehov.

Ohromila ma miera chudoby. Život tých naozaj najbiednejších. Vylúčených. Nie je jednoduché to vidieť. Nieto žiť.

Len teda, ešte počas filmu vo mne rezonovalo, že veď podobné chatrče máme aj u nás. Deti, ktoré sa narodia do tejto generačnej chudoby majú fakt ťažký štart do života. Lebo 1000 prvých dní je najdôležitejších. A  oni sa nenaučia ani to najzákladnejšie. Lebo ani ich mamy to nevedia. Fakt celé ťažké.

Už pred časom ma oslovil projekt Omama. Zdá sa mi to naozaj zmysluplné. Vychovávajú sa nielen deti, ale hlavne ich mamy. Vychovávajú vlastní. Jedno etnikum.  Je to  niečo (podľa mňa), čo by im mohlo naozaj pomôcť. Minulý rok niekedy pred Vianocami (jasne, vtedy sa účty otvárajú ľahšie) som podporila. No stále mi to vŕtalo v hlave. A tak idem podporiť znova. Jasne, mohla by som si pripustiť milión pochybností. Ja som sa rozhodla tomuto projektu veriť.

A prečo mi to napadlo zrovna pri tomto filme? Možno tým prezradím pointu filmu, tak kto chce ísť, nech radšej ďalej nečíta. Ukázalo sa, že aj tí najbiednejší s najbiednejších, pre ktorých zdá sa nie je východisko, sú pri iných podmienkach silní ľudia. Lebo dostali šancu.