Kamilka dnes začala na nostalgickú tému a keď som si pozrela video, ktoré linkla, zaplavili ma spomienky...
Ako školáčka som každé leto chodila do pionierskeho tábora. Bolo vždy super, pochodila som takto kus bývalého Československa. Keď som mala necelých 13 rokov, išla som do posledného - do zahraničia, však nech to stojí za to.
Do Moskvy...
Išli sme na dva týždne na prelome júla a augusta, tesne pred začatím letných olympijských hier v Moskve. Cesta začala večer na bratislavskej hlavnej stanici, kde ma moji rodičia doviezli aj s obrovským kufrom. Naložili ma do vlaku spolu s kopou ďalších malých cestovateľov a tradá! Šlo sa! Mali sme pred sebou nejakých 2 000 km a 50 hodín vo vlaku. Prvú noc sme toho moc na trasúcich sa lôžkach nenaspali, čakali sme na Čiernu nad Tisou a na divadlo s výmenou podvozkov na vagónoch. Neboli sme sklamaní, stálo to za to!
Keď sme sa konečne nadránom dostali cez pasovú kontrolu (aká to nevídaná vec pre socialistické deti!), pospali sme ako mačence.
Celý nasledujúci deň sme lietali po vagóne, chodili dokola za dežurnou, ktorá nám na samovare varila čierny ruský čaj, a za oknami ubiehali nekonečné brezové ukrajinské lesy. Noc sme poctivo prespali, ďalší deň sme už toho vlakového trasenia začínali mať dosť.
Konečne sme neskoro večer dorazili do Moskvy!
K našim dvom slovenským vedúcim pribudli ďalší dvaja ruskí. Za ich asistencie sme sa dostali autobusom do malého hotela, kde nás čakala suchá večera. Doslova suchá, lebo pozostávala z krajcov tmavého chleba, kúska tuhého masla, dvoch varených vajec a niekoľkých podivne vyzerajúcich krúžkov salámy. Z dverí, vedúcich do kuchyne, na nás zvedavo pokukoval personál.
Väčšina detí dávno pojedla zásoby jedla z domu, ale ani hlad nás nejako nedonútil všetko zjesť. Hlavne saláma zostala na takmer všetkých tanieroch nedotknutá.
Ruskí vedúci niečo šušotali našim, a tí nás potom chodili nenápadne presviedčať, aby sme aspoň niečo zjedli. Vraj tú salámu pre nás zháňali po polke mesta...
Na druhý deň začal náš program. A ten sme mali veru bohatý. Pochodili sme tuším všetky známe moskovské pamiatky. Ohromné Červené námestie a prekrásny Kremeľ. Chrám Vasilija Blaženého v čase nášho pobytu práve rekonštruovali, tak sme ho videli len zvonka. Navštívili sme, samozrejme, aj mauzoléum. V rade sme stáli asi tri hodiny - točil sa ako had po celom námestí. Prekvapilo ma, aká bola Leninova múmia maličká a žltá.
Na Červenom námestí jeden z našich slovenských vedúcich získal nemilú skúsenosť. Motalo sa okolo nás plno miestnych, ktorí chceli kupovať všetko, čo sme boli ochotní ponúknuť. Náš vedúci o tomto miestnom zvyku vedel a tak mal v taške nachystané rifle. Predal ich veľmi rýchlo, ale v novinách so zabaleným zväzočkom rubľov sa nakoniec ukázali byť len nastrihané papiere. Rubľová bankovka bola len navrchu... Na milícii, kde šiel nahlásiť podvod, nešťastného vedúceho rýchlo vypoklonkovali z dverí: "Вы не должны продавать!"
Tretiakovská galéria, Kolomenskoje, Archangeľskoje a múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina mi zostali v pamäti ako miesta plné nádherných obrazov a iných umeleckých skvostov. Pozreli sme si aj Víťazný oblúk a Cára zvonov.
V Chráme zosnutia Presvätej Bohorodičky (Uspenskij sobor), jednom z najznámejších a najvýznamnejších pravoslávnych chrámov v Moskve i na svete, som pri prehliadke nádherného interiéru periférnym zrakom zaregistrovala podivný čierny kameň na dlážke. Začudovala som sa trochu, čo tam robí, ale nevenovala som mu viac pozornosť. Pozrela som kade-tade po zlatom zdobených stenách a stĺpoch, aj hore, aby som videla i prekrásny strop, a pritom som ďalej kráčala medzi ostatnými turistami... A akosi som sa dostala až k tomu kameňu, dotkla som sa ho nohou. Rýchly kuk dole - a ako som sa len zľakla, keď kameň zrazu ožil a premenil sa na staručkú babičku v čiernych šatách a s čiernou šatkou na hlave, ktorá sa tam skútená do klbka modlila! Zašemotila som: "...извините!" a pelášila som zahanbená preč.
Na televíznu vežu Ostankino, Výstavu úspechov národného hospodárstva (VDNCH), múzeum kozmonautiky a Lužniki sme sa zase šli pozrieť ako na novodobé vymoženosti života sovietskeho národa.
Poklonnaja gora, pamätník 2. svetovej vojny, bol podľa našich ruských vedúcich tiež veľmi dôležitý bod našich pochôdzok.
Po Moskve sme väčšinou chodili metrom. Moskovské metro bolo vtedy vyleštené, čistučké a nádherné miesto, jedna z najväčších pých metropoly - a právom. Na väčšine staníc išli nad výzdobou návštevníkom oči vypadnúť.
Ďalšou dennou súčasťou našich pochôdzok boli cisterny s chlebnym kvasom a neskutočne dobrá a lacná ruská zmrzlina. Oboje sa predávalo na každom rohu a málokedy sme prešli okolo bez povšimnutia.
No a Míšovia všetkých veľkostí a spôsobov vyhotovenia. Maskot moskovskej olympiády sa počtom exemplárov mohol smelo rovnať so všadeprítomnými podobizňami a sochami Marxsa, Engelsa a hlavne Lenina.
Gosudarstvennyj Universaľnyj Magazin (skrátene GUM) je najväčším obchodným domom v Rusku a patrí k najväčším na svete. Nachádza sa v srdci Moskvy na Červenom námestí, naproti Kremľu a Leninovmu mauzóleu, a na jeho návštevu sme mali vyhradený celý poldeň. Aj tak to ledva-ledva stačilo, len všetko si to tam popozerať zabralo dve-tri hodiny usilovného chodenia.
Rodičia ma okrem vreckového vo výške 100 rubľov (vtedajší kurz k československej korune bol 1:10, čiže som mala zverených tisíc korún, neskutočné to vtedy peniaze) vybavili aj zoznamom vecí, ktoré mám nakúpiť. V tom čase veľmi populárne a u nás absolutne nedostatkové zažigalky, drobné rôznofarebné vianočné svetielka z umelej hmoty a hlavne nezničiteľné sovietske žehličky som v GUM-e nakúpila na kilá. Rovnako ako cukríky všetkých druhov a krásne hračky od výmyslu sveta (väčšinou sa ich cena pohybovala okolo rubľa).
Pri množstve tovaru, ktorý bol v tomto obchodnom dome, bolo veľmi ťažko nevšimnúť si prázdne výklady v masiarstvach, zelovococh a v potravinách. Okrem prvej večere, ktorú sme v Moskve dostali, nám však jedlo nechýbalo. Starali sa o nás veľmi dobre, aj keď netuším, čo to našich hostiteľov stálo námahy, aby nám mohli pripraviť napríklad skvelý pravý ruský boršč s mäsom a kôpkou kyslej smotany.
Lesk a bieda metropoly vtedajšieho sovietskeho impéria je to, čo som si odnášala ako jeden z hlavných dojmov. Na jednej strane monumentálne sochy Vodcu, na druhej strane veľmi milí a srdeční ľudia so smutnými očami.
No, tak to vtedy bolo...
Margaretka, pre nás to bola veľmi dobrodružná cesta - tak ďaleko, bez rodičov a do zahraničia! Moje potulky svetom v tej dobe pozostávali z návštevy NDR a Maďarska. Eto vsio.
Na základnej škole sa mi veľmi nechcelo učiť zemepis. Bola som totiž presvedčená, že tie ďaleké krajiny nemám šancu niekedy navštíviť...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekne si to Geo..
nikdy som v Moskve nebola a stebou som tam sla aspon vo fantázii..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fantika, Moskva je krásne mesto, za návštevu rozhodne stojí 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super čítanie 
, mne sa pri tvojich písmenkách vybavila olympiáda z ruštiny, v r.1984 som vyhrala okresné kolo a vďaka tomu nemusela robiť prijímacie pohovory na gympel. V reáliach sme okrem iného mali aj témy Moskva a Leningrad,vedela som o tých mestách veľmi veľa-pripadalo mi, že by som tam mohla robiť sprievodcu 
.Napozeraných som mala množstvo fotografií a diapozitívov. Tak som si s tebou aspoň v spomienkach urobila výletík po Moskve, chýbal mi tam ešte Boľšoj teatr 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baľšoj teater sme videli len zvonka, tam nás nezobrali. Predsa len skupinu 12 až 14-ročných detí dostatočne vyčerpali návštevy galérií a múzeí. Väčšinu to aj tak veľmi nezaujímalo, hľadali len stánky so suvenírmi a so zmrzlinou.
Ale ja som si to skvele užila. Chodila som vtedy do ZUŠ na výtvarnú, a tak som pred mnohými obrazmi stála naozaj dlho. Pamätám si zvlášť na jeden, so scénou rieky, tečúcej lesom, v noci, všetko ožiarené mesiacom v splne. Okrem mesiaca bol celý obraz namaľovaný rôznymi odtieňmi čiernej. Fascinujúce.
A jedna mramorová socha spiacej dievčiny. Musela som sa jej stále dotýkať, vyzerala, ako keby len pred chvíľou skamenela...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jej geo, a mame nieco spolocne...
ja som bola asi v 86tom vlakom druzby na trase Lvov-Kyjev...tiez som mala 13...pamatam sa ako ma nasi nalozili do vlaku, v Ziline asi o jednej v noci, ten vlak tam zastal na max.5minut, podla cisla ma strcili do vozna a vlak sa pohol...mama vravela ze doteraz ma z toho traumu...fantasticky vylet to bol...spala som na hornej pricni vo vlaku a cely cas som sa bala ze padnem....tiez mam najkrajsie zazitky z ruskej zmrzliny a cisterien s kvasom a vsade kde sme spali sme mali v cukri plno mravcov...vo vlaku tam sme mali dežurnuju co cely cas spievala a cestou spat zas taku co bola furt na mol, cervena tvar asi 150kg a 150 cm a strasne smrdela...a nasla som si tam prveho frajera Fera zo žiliny, aj pusu na lice som dostala aj sme si par krat napisali....aka nostalgia
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hanele, ja sa tiež dodatočne čudujem, že ma vôbec rodičia pustili! 
A ruskú zmrzlinu si kupujem doteraz, kedykoľvek je v ponuke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tešila som sa čo napíšeš
Pekne sa to číta, i keď pre mňa také neznáme
len niektoré názvy mi niečo vravia...len ono to ostalo tak vzadu v hlave že neviem to dostať ani von ...aaale 50 hodín vo vlaku... ...no a tiež neviem kto je dežurna, čo povedali vedúcemu na polícii a čo si povedala babičke
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aramana, dežurnaja je (okrem iného) sprievodkyňa vo vlaku, na každý vagón je aspoň jedna.
Nášmu obchoduchtivého vedúcemu na polícii povedali: "Nemali ste predávať!" a babičke som zašemotila rozpačité: "...prepáčte..."
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ďakujem
Tak to aký luxus keď v každom vagóne vám varili čajík
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Luxus ako luxus, vtedajšie vlaky mali k dnešným IC poriadne ďaleko, ale to nás nejako extra netrápilo .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo krásne si to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem geo za krasny zazitok. Už viem, prečo ma to ťahá k ruskej hudbe: "milí a srdeční ľudia so smutnými očami", celá ja
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, v tej krajine sa už veľmi, veľmi dlho obyčajným ľuďom nežije ľahko...
Ale som presvedčená, že široká ruská duša nie je len prázdna fráza
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím tomu, že ruský národ je už veľmi dlho ťažko skúšaný. Mňa to k nim veľmi ťahá, ani nevim čo a prečo, okrem krásnej ruskej duša, ktorá znie v ich piesňach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono, aj ruština je ako stvorená na spievanie .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
široká ruská duša naozaj nie je len fráza.nikdy som tam síce nebola,ale mala som kolegyňu,pochádzala z Leningradu.Je to žena ako sa u nás povie "dobre stavaná",mala krásnu tvár a ešte krajšiu dušu.nikdy nechápala a doteraz sa nad tým čuduje,akí vieme byť k sebe zlí (slováci),často nám rozprávala o chudobe na ruskom vidieku,kde je to cítiť asi najviac,ale ako si tam ľudia veľmi pomáhajú,my sme len nechápavo počúvali.naučila ma variť ruský boršč,zemiakové placky jej bábušky,má už dospelé deti a mne sa veľmi páči,ako o nich rozpráva,ako ich oslovuje,vždy len s ruským prízvukom -Káťa,Krysťína
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Fidorka,
máš tu niekde medzi receptami tie zemiakové placky?
Ak nie, mohla by si prosím prihodiť, ja som zbláznená do zemiakových placiek a akákoľvek nová varianta je vítaná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus,nemám tu taký recept,vidíš,ani ma nenapadlo to tu písať.Ale veď možno tak robieva placky veľa z vás,nie je to nejak výnimočné....
Bábuška strúhala polovicu zemiakov na jemno,druhú polovicu na hrubo,na tie veľké slzičky,dávala domáce husté mlieko,miesto klasickej múky,ako dávame bežne,tam ide celorznná,(bábuška si mlela múku doma,na nejakom po domácky vyrobenom mlynčeku,takže bola určite iná,ako sú naše v obchodoch),pridávajú sa ešte ovsenné vločky a na drobno pokrájané údené mäsko.Inak všetko tak,ako robievame placky aj my.A hotové na tanieri polievajú dobre hustou kyslou smotanou,v ktorej sú zamiešané bylinky,podľa chuti,aké kto má rád,soľ,kyslé uhorky na drobno,cibuľka-v podstate taký dresing
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujeeeeem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
za máličko
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Izviníte miňá,jáj moja ruština,nezabudla som azbuku.Krásne si to napísala,síce som tam nikdy nebola,ale chuť ruského čaju sa mi hneď vynorila,ktovie či sa dnes ešte vyrába.Ako funguje samovar?Kúpila si si aj matriošky?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...ozaj...matrioška
Geo, nespomenula si matriošku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne pomaľované matriošky patrili k najdrahším suvenírom, ale jednu malú som kúpila. Skladala sa ale iba z troch do seba poskladaných figúrok, čo je najmenšie množstvo. Najväčšia je Matriona, vnútri je mužská figúrka, najmenšia býva dieťatko (ribjonok). Najväčšie matriošky v ponuke mali okolo pol metra a ukrývali aj 60 figúrok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teki, o samovare je pekný a podrobný pokec tu: http://cs.wikipedia.org/wiki/Samovar
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Samovar majú naši doma stále na čestnom mieste...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám odloženú tú matriošku a s niektorými ruskými hračkami sa hrával ešte náš chalan .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som si skôr predstavila bábušku,ako prikladá polienka pod samovar,v ruke harmonika ako z filmu Finist jasný sokol a spieva vám k čajíku-vyróstla v lese jólačka,či vychadila na bereg kaťuša.
Zažigalky-to sú spičky?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zažigalky boli zapaľovače na plynový sporák. V ČSSR vtedy na tento účel slúžili len a výlučne zápalky, väčšina tzv. protipožiarnych, o vstavaných zapaľovačoch nikto ešte ani nesníval. Zažigalka patrila k vrcholom kuchynského luxusu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak som si dobre tipla,že niečo so zápalkami-spički po rusky.Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Malá exkurzia po Moskve s krasnou hudbou http://www.youtube.com/watch?v=2xqk2NPqtkk&feature=related
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj, to si veru pamätám, ked tatko chodieval na služobky do Ruska a vždy mal prikázané, čo doniesť. Ruské žehličky, zažigalky, sitká na čaj . To bolo, keď vybaloval kufor ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som mojim rodičom v dobrom vyrazila dych, keď som vystúpila z vlaku nielen s kufrom, ale aj s troma veľkými igelitovými vrecami, plnými mojich nákupov. Len žehličiek som doniesla päť, zažigaliek desať, a už neviem koľko krabíc vianočných svetiel... Pri colnej kontrole som toto všetko ukryla pod hromadu hračiek a vreciek s cukríkmi. Colníci znudene pozreli, zrejme pri detskom zájazde nečakali žiadny kontrabant, mrkli do pasu - a šli ďalej...
Na vysvetlenie pre mladšie ročníky - v tých časoch všetko nedostatkové, čo sa podarilo zohnať, bolo výborným prostriedkom na výmenu za iný nedostakový tovar, ktorý sa zase podaril zohnať niekomu druhému...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak,tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jááj, Geo, pripomenula si mi také krááásne chvíle...v 1986-1988 som bola na troch vlakoch(lietadlách) družby. Prvé bolo vlakom, samozrejme tých xxx hodín sme si odcestovali vo vlaku so zatvorenými oknami, dverami a dežurnou - niečo podobné ako si písala. V Žiline sme nastúpili a cestovali do Kyjeva,bol to kombinovaný zájazd Kyjev-Moskva. Rok na to som bola lietadlom Kyjev-Leningrad. Pochodili sme veľa pamatihodností, múzeí, miest...všade nás púšťali dopredu, x-krát kontrolovali naše bumášky,zoznamy, či sme všetci všade napísaní a či tí zapísaní v zoznamoch sú aj prítomní. No a kedže to bol vlak družby v čase oktobrových osláv VOSR, tak sme si v Kyjeve (Kyjev bolo družobné mesto Bratislavy) odstáli na tribúne ako čestní hostia z ČSSR-zaujímavé spomienky.
Zmrzlina bola fascinujúca, v treskúcej zime sa ňou na ulici napchávalo zopár ľudí, aj sme sa čudovali , nevedela som ústa zavrieť od prekvapenia, no ked sme našli ten obchod so zmrzlinou, dali sme si zo dve kolečka - najprv v obchode a potom sme ju dojedali na ulici aj my.
Boli sme aj v cirkuse - murovamom, štátnom, klasickom, už si nepamatám, kde to bolo. Cirkusanti boli neskutočne šikovní, bol to moj prvý zážitok z cirkusu ...ale, ked som po dvoch hodinách potrebovala odskočiť si, radšej by som sa vtedy aj pocikala, len aby som nemusela....
Tiež som skoro prišla o obsah mojho kufra, majma rifle a tenké pančušky, našťastie som neprišla domou s holým z...kom, ale s matrioškami, držiakmi na horčičáky, foťákom zn. Elikon, zapalovačmi, elektrickou kalkulačkou...
pokračovanie nabudúce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jojo, o silonové pančušky bol v ZSSR neskutočný záujem .
My sme boli ešte len deti, na tribúnu nás nevzali, ale jeden deň sme šli na kraj Moskvy do prímestského pionierskeho tábora, tam sme boli za najväčšiu atrakciu. Každý z nás dostal od ruských pionierov asi dvadsať lístkov s adresami. Zopár listov, napísaných mojou úbohou školskou ruštinou som potom nejaký čas aj posielala... To bolo radosti, keď prišla odpoveď v červeno-modro pásikovanej obálke leteckej pošty!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja sama som v bývalom ZSSR nikdy nebola, ale môj ocino bol viackrát a raz v Soči pri mori dokonca aj s maminou. Práve ona mi rozprávala, ako dežurné už na druhý deň lepšie poznali obsah batožiny ako jej samotní majitelia a počas celého pobytu otravovali, čo všetko z jej obsahu majú záujem odkúpiť, keď sa turisti vydajú na cestu domov .... no, čo budem hovoriť, takmer všetko - vrátane spodného prádla ....
Od ocina mám zase jednu úúúžasnú historku, ba priam ódu na výmenný obchod - bol raz na kombinovanom pobyte, kde väčšinu času strávili v Leningrade a okolí, ale mali tam aj 3denný zájazd do Helsínk.
Šikovní obchodníci z domu doniesli koooopec igelitiek (tiež jeden z artiklov, o ktoré mali naši bratia enormný záujem), popredali, za rublíky vodku nakúpili, tú pribalili na cestu do Helsínk, kde vládla "takmer-prohibícia" (alkohol sa dal kúpiť iba v obmedzenom množstve), popredali alkoholu zapredaným Fínom (za marky - čo viedlo k vyjadreniam o "skvelom marketingu"), nakúpili riflí plné kufre, tie potom na ruskej zemi opätovne speňažili a za takto geometrickým radom namnožené rublíky potom nakupovali minitelevízory, naparovacie žehličky, zažigalky, hadie masti a iné vzácnosti o ktoré bol enormný záujem zase na rodnej hrude - čo to bolo pre rodinku, zvyšok sa rozpredal a prakticky z každého účastníka takéhoto zájazdu sa stal zrazu bohatý človek - takých ako môj tata, čo trávili čas radšej v Ermitáži bolo skutočne minimum ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, a nie je krásny paradox, že život v socialistickom tábore toľkým ľuďom podnecoval obchodného ducha?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veď práve
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na hadiu masť som zabudla, aj tú sme doniesli domou a mastili si kolená a chrbty...
a ešte - prekrásne boli otvorené mosty v Leningrade za "bielej noci"
V programe sme mali aj exkurziu na Aurore, naši druzjá nám poukazovali s patričnou hrdosťou tento skvost, po ktorom sa chodilo iba v lanami vyhradených priestoroch, nikde nič nechytať a pozerať iba 25-30 sekúnd a posunúť sa ďalej...
Videli sme dlhé rady na alkohol, no nekúp ruskú vodku a igristoje alias výborné ruské šampanské-aj my sme si vystáli dlhočiznú radu na basu šampanského, žiaľ domáci nás vtedy museli preklínať, oni si kúpili snád jednu-dve fľašky toho ich piva, viac si nemohli dovoliť.
Boli sme ubytovaní na vysokoškolských internátoch-zlatý Bernolák spred 25-30 rokov!!! Vo vstupnej hale bola jedna vačšia telka, spieval Eros Ramazotti, v momente bolo pred telkou nespočítateľné množstvo rusky hovoriach ľudí, skade sa v tom okamžiku vzali, dodnes neviem
V každom jedle sme mali kapustu!!! kapusta na kyslo, kapusta na sladko, riskantné mleté maso v kapustnom liste, boršč, kapusta krájaná, kapusta celá, kapusta biela....dlho som veru nemohla kapustu ani len vidieť.
Práve som si dopozerala čierno-biele fotky v albume, no, nasmiala som sa...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Leningrad mám v pláne raz navštíviť aj ja - teda vlastne už Petrohrad .
Premýšľam, či je ešte na svete iné mesto, ktoré bolo v priebehu sto rokov toľkokrát premenované
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
áno, teraz je to Petrohrad...ale mne to stále rezonuje po starom .-)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jasne, to tak býva - ak majú ľudia zaužívaný nejaký názov, tak pri ňom často aj zostávajú. Aj u nás sú obce, ktoré boli premenované, ale miestni stále používajú tie staré .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hmmm, toto je zaujímavý fenomén, lebo ja sa pamätám z detstva, že mnohé ulice som poznala pod starými názvami, ktoré boli za detstva mojich rodičov (napríklad taká Leningradská - pre mňa bola celé detstvo Laurinská) a keď som ich používala, tak sa všetci divili o čom to rozprávam - po revolúcii sa mnohé tie názvy vrátili (napríklad aj Ventúrska) a mne teraz akosi chodia po rozume tie "komunistické" názvy, čo mi za komančov nechceli prísť na jazyk ani za ten živý svet ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, my keď sme bývali v našom prvom byte, boli sme dosť dlho zmätení, lebo miestni podchvíľou v bežnom rozhovore spomenuli: "...do Frívaldu, z Frívaldu, bol/a som vo Frívalde..." Pozerala som miestnu mapu zhora-zdola, sprava-zľava - a ništ. Nakoniec vysvitlo, že sa to je starý názov vedľajšej dediny.
História sa opakovala, keď sme sa pred 11-timi rokmi presťahovali do nášho domu. Ale už pri prvom takomto (mne) neznámom pomenovaní som sa rovno pýtala: "A to je kde?" Nech mám vsio jásno 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jééééj baby, vy tu tak pekne o Moskve , ja poznám starú Moskvu iba z rozprávania mojej svokry, lebo sa tam narodila. Ja som tam už zničila niekoľko topánok ale vrelo doporučujem každému, kto na to bude mať príležitosť ísť sa tam pozrieť...stojí to za to
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super článok!!! Pekná spomienka.
V tej dobe som vôbec netúžila isť do ZSSR. Dnes mi je ľúto, že som nikdy nebola v Moskve.
Mám cieľ! Vidieť Moskvu...