Prosím, neotravujte!!!

V poslednej dobe sú to najlepšie zarábajúci ľudia.
Sú už všade,sú neodbytní a niektorí riadne drzí
Aj mňa to rozčuľuje

Keď sa mi v mobile ozeve: Dobrý deň pani B... máte chvíľu čas na rozhovor?Tak rovno poviem, že nemám poďakujem a zložím.Ale často chodím na poštu a je mi už naozaj nepríjemne keď pri vchode ma oslovia milé osôbky či neprispejem na detskú onkologiu,cestou s pošty ma tiež pri v chode oslovia či neprispejem.Pár krát som aj prispela,ale dva krát denne to naozaj nejde.Keď odmietnem a ich pohľady ma prebodávajú ako nejakú beštiu čo nemá súcit s chorími detičkami mám naozaj hrozný pocit.

ja zase davam. ked nemam, ospravedlnim sa.
vcera som pri obchodoch zase raz po case stretla jeden chory parik, nijak sa nenatiskaju, len pytaju. dost potichu, hanblivo.
uz som im parktat predtym prispela a tentoraz sa mi nechcelo. tak som ich proste odignorovala, ked som sla okolo. a po par krokoch ma nieco donutilo zastavit, vytiahnut penazenku a vratit sa. mozno ma dotiahli myslienkami (co nemyslim, lebo toho vela nazbieraneho nemali, alebo som ja potom tak lahko ovplyvnitelny tvor). alebo ma zastavil zvyk (to som potom uz ako pavlovov pes). alebo to bolo nieco ine. no kto vie, co ma donutilo. ale nedalo sa tomu odolat.

Tiež ma nedávno "dostali" - ked som sa div nedorazila pri vylezaní z vane - a v telefóne sa ozval blahosklonný ženský hlások, oznamujúci mi, že sa zas robí nejaký prieskum o mojej kuchyni a varení...tak som povedala, že ten prieskum už robili a velmi rýchlo som zložila. Pekne som si zanadávala a dnes (pokial ma niekto neotravuje) mám opat mier v duši.

aj ja hovorím že som už prispela a idem dalej, radšej prispievam osobne a nie takto anonymne ktožvie komu, a pri zvončekoch už u nás dávno nikto nezvonil /klop, klop, dúfam že som to nezakríkla/, tiež to nemám rada, ja som taká že ked raz niečo nepotreujem nikto ma nepresvedčí aby som niečo kúpila,

A ja teraz rozmýšľam, že s tým, keď píšem o Aukciách, či sa k tým pánom v oblekoch nemám zaradiť aj ja . Asi ti sem dám nejaký ten link .

Pred polhodinkou:ja som vyhrala domáci kuchynský robot-už druhý krát-mi volala pani,podmienka 3 manželské páry zohnať,keď mi budú predávať výhru,hodinová prednáška k tomu a darčeky pre hostí...Ďakujem,tá minule mi chcela prísť o 21.oohod,vraj nemá iný voľný termín.poďakovala som,zavesila.U nás na dedine nežobrú našťastie-minule však-blšák Ke-špinavý chlap ceduľka-som nejedol od včera,tak som mu dala 3/4porcie hranoliek,deti nechali,reku škoda do koša-ani sa ich nedotkol,pritom boli nedotknuté rukou,deti si pár napichli iba-že on chce peniaze.Nemám.Teda mám,ale nie pre takých.Radšej kúpim keksíky a odnesiem deťom,ktorých mamka prekonáva ťažké chvíle-viem,že kde tá pomoc skutočne ide!"p.Eva"

Lenka,hanbím sa a už aj utekám na poštu zaplatiť aukciu.Som zabudla

suseda minule jednym povedala,že im nabalí pašteky,muku a mydlo.A oni,že je to ťažké nosiť,že sa zastavia cestou naspäť.Už sa nezastavili.Potrebujú len a len peniaze.Otázka na čo ich použijú.

Teki, keď už píšeš o tej telefonickej výhre a 3 manželských pároch-ja som im spravila trošku škrt cez rozpočet.Súhlasila som,zavolala susedov-však si posedíme pri kávičke-nakázala nič nekupovať a dostala som krásny darček.Ponúkajúci bol navonok kľudný,ale na očiach som mu videla,že soptí,keď nič nepredal.A mám pokoj.

Ja patrím k tým,čo pomoc potrebujú nepýtajú ale dostávajú-aj od teba Miška
Preto som si vždy myslela,že keď ja dostávam pomoc som povinná pomáhať, keď som pracovala prispievala som úplne všetkým a na všetko čo sa k mojim očiam či ušiam dostalo...
na onkológiu,červený nos a úsmev ako dar sa vždy v kapsičke cenťáky nájdu-ako som vravela Miške,keď bol Dávidko na operácii nás šašovia rozveseľovali ...aj cez Orange raz za mesiac euro prispievam, beriem to,že v tom paušali sa to stratí...
nuž už bezdomovcom, s krivými nôžkami, na vozíčku, a dnes i matke ktorá žiadala na operáciu srdca dvom deťom-neprispievam(aj keď predtým som vždy oželela korunku)-už to beriem tak,že keď Dávidka operovali zvládli sme to z materskej, aj keď s zodratými ušami,keď som nemala kde bývať syn bol u tata a ja som ťahala aj 16tky aby sme si zarobili na bývanie,atď.
ale je smutné, že štát či rodné mesto, tak málo pomáha,že ak chce moja švagrinka nový vozík pre ZŤP-od narodenia, tak musí napísať niekoľko listov, mať tlačivá od doktorov atď.-nekonečne veľa opletačiek ...že ak som otehotnela počas školy, a nie sme manželia,nemáme právo na sociálny byt, na losovanie nájomných bytov pozvú 50zástupcov-žiadateľov a vylosujú 3rodiny
že môj syn,ktorý od narodenia je asi najlepší klient zdravotnej poisťovne-operácia,množstvo liekov, ležania v nemocniciach,rôzne lekárske zákroky-mandle,bradavičky,atď.,teraz sme ho dali očkovať proti encefalitíde-tak musíme zaplatiť za vakcínu 15.20 a za naočkovanie 5eur a to dvakrát-odložiť si recept i pokladničný blok a až poslednú dávku nám preplatí poisťovňa-a ešte keby ste videli ten prístup pracovníčiek,tak by vás i nálada prešla
...
áno, nie je príjemný pohľad na žobrákov, máme právo voľby dať či nedať im peniaze, usmiať sa či zamračiť na nich, prejsť bez slova alebo im dať radu čo robiť...
ale pokiaľ nemajú v sebe to virtuálne brnenie, nemajú šancu-ani dostať bývanie,ani prácu, ani peniaze-niektorý si za to môžu sami, niektorý sa do núdze dostanú vinou iného, niekto iba využíva situáciu...väčšinou iba úbohý chápe úbohého(chudobný prispeje chudobnému,ubolený pohladí uboleného)
...
ale myslím,si že tí kompetentní (ktorí ako vravela Anka na škole rodinných financií) zabúdajú,že pracujú pre nás...medzi ľuďmi chýba osveta práv a povinností-vo všetkých životných sférach,a súdržnosť-združiť sa a prejaviť vo veľkom a tam najvyššie svoj názor a svoje požiadavky
...
nehnevajte sa za dlllhy román,len som trošku smutná z toho čo sa u nás deje

toto ja veru neriesim. nie je mi to prijemne, telefonaty, zastavenia v meste ci "navstevy" ... no viem ako tazko sa zhana praca, po 11-tich mesiacoch som nasla nieco, kde by som rada ostala, este furt nemam zmluvu v ruke. predtym som skusala, co mi prilo aspon trochu "normalne" ci skor prijatelne. staci si pozriet ponuku prace a najde tam same dealerske firmy, financne skupiny alebo cosi, co sa z nazvu ani predpokladat neda o co bezi. takze ked to vyselektujete a nie ste vyuceny casnik ci kuchar, tak len s povzdychom idete zas smer urad prace alebo ochotne lepit cenovky do predajni na brigadu.

Tak ja mám na tieto veci taký kombinovaný prístup - ako k čomu - cigánov, čo po parkoviskách ponúkajú voňavky, ktoré ešte pár minút predtým boli na regáli blízkeho supermarketu zásadne posielam ..... no proste podľa nálady, niekedy jednoducho preč a niekedy do tých končín, ktoré sa tu nedajú zverejniť - a to hlavne vtedy, keď začínajú byť ozaj doterní (Inak - vo svojej naivite som pred rokmi, keď mi takto ponúkali dokonca videokameru aj s ubezpečením, že je pravá, že ju len pred chvíľou ukradli v obchode - a to myslím vážne, toto - odmietla som a po vyložení nákupu do auta, keď som išla vrátiť vozík, som oznámila SBS-károvi, že im tam po parkovisku behá človek, čo ich okradol a teraz to predáva. SBS-kár vôôôôôbec nereagoval a keď som to rozprávala doma, tak ma MM vysmial, že veď oni v tom s nimi idú)
Predajcom časopisov neprispievam - ale hlavne kvôli tomu, že nenosím pri sebe peniaze, ja zväčša smrdím grošom (tým reálnym, kovovým či papierovým) ešte viac ako oni
No a telefonické ankety či vypisovanie dotazníčkov v obchodoch - tak tu sa zapájam veľmi ochotne, beriem to tak, že pre tých ľudí je to práca, ktorou si zarábajú, mňa to nestojí nič iba pár minút - je síce pravda, že potom ma po roku volajú, že vtedy a vtedy ste niečo vyplnili a teraz máte možnosť vyhrať ... stačí ak prídete aj s manželom a zúčastníte sa... - no a to im poviem na rovinu, že ja toho svojho na takého podujatie nikdy nedostanem (čo je aj pravda), či nemôžem prísť sama a oni, že bohužiaľ, je to iba pre manželské páry a sme vybavení.
Mala som dvakrát u seba prezentáciu tých plastových nádob, JA som bola spokojná, lebo ako hostiteľka som vždy niečo dostala, myslím, že oni tiež, lebo vždy sa niečo predalo a zároveň to bola aj možnosť s kamoškami si zorganizovať "babinec".

dievčatá rozpísali ste sa o vyberačoch po mestách aj ja som toho názoru,že ich je veľa.Aj ja sem tam prispejem a hlavne cez SMS.Ale dnes ma zarazil hluk v uliciach nášho mesta.Chodili maturanti.Vytrubovali ,vykrikovali a keď išli okolo zvonkov tak vyzváňali.Ale chcela som tým povedať nie len že sa tešia,že zmaturovali,sú drzí a oplzlí .Majú krabičku a pristavujú ľudí a pýtaju peniaze.Jedna pani sa ich pýtala
na čo ich potrebujú a oni,že na chlast.Ani sa s tým netaja.Mne to príde horšie ako krabičkári po meste.Aj my sme maturovali a aj oslavovali ale nie z vyžobraných peňazí.

no dnes k tejto teme môžem čosi aj ja. dnes behali po meste maturanti a vrieskasli a trubili a aj v maxe vo vnútri vykrikovali. ono to je zaujímavé, ked počujete jednu-dve grupy... ale dnes ich išlo po meste asi 10... maminky s kočíkmi bočili, deti čo vystupovali na namestí boli rušené, proste taký harakiri krik...