Podlahla som:-(

....nastastie nie sladkostiam, ale chorobe v sobotu sme stahovali kamoshov, citila som sa celkom fajn (alebo som si nepripustala, ze nie som fit), dobre sme si zamakali, ale vsetko sme postihali, zlatushkovia su uz na novom, kamoshka upratuje jak diva, ma veru robotyyyy nad hlavu...ale uz sa teshime na kolaudaciu
v sobotu vecer som zaspala s malou a v nedelu rano som nevedela vstat - jak keby ma presiel kamion, tak ma manzel nechal dobre vyspat - najdlhsie v historii rodicovskej "dovolenky" - do dvanastej, len som mu v polospanku dala instrukcie, ze jedalny listok ma na chladnicke, nech si pripravi jedlo podla rozpisu... na obed sa mi uz toho vylihovania zdalo az prilis, tak som si dala Paralen a zbastlila som rychlo obedik...
zvysok dna sme vegetili, ani na ziaden vyletik sme sa nezmohli, akurat vecer som sa uz potrebovala vyluftovat, tak som nechala manzela vydychnut (ved aj on sa namakal ako srob na stahovke), zobrala som malu a isli sme autom na kolotoce. Ako sme tam prisli, ludi nikde, kolotocari akurat zatvarali kolotoce a natahovali plachty, tak sme nabehli na druhe stanoviste, tam tiez vymrete, cestou mi odislo servo, nastastie som nesla rychlo, no ale bol to zazitok za vsetky drobne nechala som zabku pobehat po parku a plizila som sa za nou, potom som ju nablaznila, ze ideme do vecierky na pecivko, tak ochotne naklusala do auta a dokonca aj servo naskocilo
doma si Zojka dala veceru a zaspala jak drevo, tak som ju len prezliekla, supla do postielky a mala veget
dnes isiel manzel do Blavy, pride neskoro vecer, tak bacujeme same, prechadzku som zatrhla, muzik mi zabudol vylozit z auta buginu, tak sme kempovali len u nas na dvore na piesku a zvysok dna sme sa prehrali doma....
rano som sa odvazila!!! ja viem, ze na tu vahu furt skacem, ale dufala som, ze ma potesi nejake mensie ciselko.... a veru ano -7 kg na to, kolko toho za den pojem, vobec necvicim, mi to pride az chore, ale vazne chudnem a to mam aj Veci, pri ktorych bezne vybehnem vahou o dve kilecka hore a po skonceni mi to zas klesne....tak som celkom zvedava, kolko budem vazit vo stvrtok...
mozno tomu prispela aj ta makacka v sobotu, veru dost sme sa nabehali po schodoch hore-dole, plus prevlakanie veci, ale mne aj tak nedavali nosit tazke, to si nechavali chalani....no tak neviem....ale ak by to islo tymto tempom, tak na konci leta robim oslavu....
cielovu vahu si nechcem stanovit, aby som nebola sklamana, ked sa na nu nedostanem, ale celkom by ma potesilo zhupnut sa pod 70 kiloooov....a uuuplne najviac by ma potesilo, keby mi znovu boli dobre moje oblubene saty, ktore zo sentimentu odkladam par rockov v skrini - teraz sa mi zda realnejsie, ze som ich odkladala kvoli niecomu
no a na zaver priznanie: v sobotu som zjedla cokoladku - jednu tehlicku Kinderky 29 gramov...naordinovala som aj manzelovi, aby sme mali viac narazovej energie - vedela som, ze to v nasledujucich hodinach veeelmi rychlo spalime bola dobra, poslusne som ju spapala, ale dalsia ma nejak nelakala.... tak som bola potesena, ze jaka som ja uzasna a zrozumena so svojom planom, xixixi zlepsila sa mi tym naladicka a teraz ked vidim vysledky, tak som este viac happy....

ponaucenie: jest cokoladku je priiima, ale vidiet ako rucicka vahy ide dolu, to je este este este milion razy lepsie

takze s radostou si budem odopierat sladkosti

no a este jedno zistenie: tak jak v zivote to mame s manzelom podelene, ze ja musim byt silnejsia a optimisticka, on je vecny pesimista, tak aj v tomto nasom chudnuti....ja to taham a on mi mrnci, ze by si dal cokoladku, ze tej zeleniny je vela a pod. ale som rada, ze sme obaja tuckovia, aspon nechudnem sama...ve dvou se to lepe taaahne

napriek tomu, ze fyzicky som dost ubolena, usoplena a ukaslana, moje psyche je v super forme, tak aj Vam posielam troshku pozitivnej energie obzvlast pre chudnutia-chtive a tie, co sa nevedia rozhodnut....treba len zacat a drzat sa planu, potom to ide sameee