VEĽKÁ NOC NA DEDINE

Na Šúľkovú nedeľu hor sa deti na záhumnia, na lúky! Vyhrať sa do vôle koľko detská duša žiada. A ešte pre inšô. Dievčatá vreckovky do vzduchu vyhadzovať a merkuvať čo najbližšie k najžiadanejšiemu kúpačovi. Ustriehli si chlapčiská šikovne aspoň jednu uchmatnúť. Ako závdavok: "Keď ťa prídem okúpať, potom ti vrátim..." Svietia detské očiská radosťou, očakávaním. Dedina už dýcha veľkonočnú atmosféru.

Sobota bez záletov nebola sobotou. Dievocké srdcia tlčú vzrušením, akoby nie? Veď už búchajú na dvere pitvora mládenci. Šikovne ich treba odhaspruvať a ešte šikovnejšie naspäť do izby na kanap medzi sestry mignúť, aby ani jeden nezbadal, ktorá otvorila. Prišli na zálety, bežne s harmonikou, spevom. A dnes do kúta prútiky plné vykvitnutých hebučkých púčikov kladú. Dlhé sú viazaničky bahniatok, čím dlhšie, tým krajšie. Veru sa šuhaj vyzabával s nimi. Najskôr ich vyhliadnuť bolo treba, narezať a potom zviazať dohromady - odspodku prútím nadflikuvať a potom s láskou oviť farebnými vlnami - šnúrom. Vycifruvať ich červenou, bielou, všelijako. Aby ich obdarovaná dievka mohla hrdo do kostola niesť.

Bahniatková nedeľa. Keď Kristus Pán do Jeruzalema vchádzal sediac na osliatku, vítali ho palmovými ratolesťami. I Sliačanskie dievky sa dnes pristrojili, pred kostolom postávajúci mládenci za nimi obdivne pohvizdujú a cmukajú, no ony už vchádzajú cez dvere kostola nesúc si hrdo svoje bahniatkové ratolesti. Veru aj prihnúť sa s nimi niektorej treba, takie sa dlhie, že by sa bez toho dovnútra nezmestili. Či by Krista Pána taký pohľad netešil? Kráčajú priamo ku oltáru - na mrežu. Aj keď v skutočnosti tu žiadnej mreže niet. Prichádzajú sem dopredu až ku sakristii, stavajúc sa jedna vedľa druhej. Pribúda ich stále viac, stoja už v štyroch či piatich radoch, nemajú už miesta, a tak vytvárajú dvojrad v uličke medzi lavicami, hore celým kostolom až hen pod kôrus. Toľko mladej krásy dnes objímajú chrámové steny. Každá si drží v náručí bahniatky, ba čo najvyššie sa ich snaží vytrčiť, aby to čo najkrajšie vyzeralo. Bahniatka sa pôvabne kývajú z boka na bok, priam ako palmy v Jeruzaleme. Na kôruse stoja školáci, ktorých tam vzali pán učiteľ spievať pašie. Pri posviacaní bahniatok kráča okolo kostola procesia veriacich Sliačanov a do modrého neba sa nesie zvučný spev ich vyspievaných hlasov: "Kráľ neba zeme..."

Na Zelený štvrtok zvony uleteli do Ríma. O pol siedmej lebo osmej ráno sa slávi svätá omša. Zvony tušiac, že budú musieť zamĺknuť, zvonia najsilnejším hlasom. Zvončeky cengajú, rapkáče rapkajú, organ organuje na plné mechy. Zrazu všetko stíchne. Ticho prehlušuje myšlienky a ľudia si šepkajú: "Zvony nám uleteli do Ríma". Doma už začali veľkonočné prípravy. Vo veľký týždeň alebo týžeň prú sa vybielili izby, aby bolo na sviatky čisto.

Veľký piatok znamená žiadno búchania, žiadno tiresky rúbania! Ľudia prísnym pôstom vzdávajú úctu umučenému Kristovi.

Na bielu sobotu doobedu okolo deviatej, len čo pán farár posvätili oheň a vodu a zaspievali Glóriu, zvony sa opäť rozozvučali svojím plným hlasom. Každý, kto si v tom čase doma, nič neleň, nič nečakaj a utekaj, najrýchlejšie ako vieš, umývať sa do potoka! Kvik, mrauk sa robí v dedine, radostne sa čliapu Sliačania vo vode, aby čo najviac zdraví boli.
Dedina misí byť čistá, čistulinká. Veď poobede sa bude sláviť Vigília a z kostola smerom do Pažíť bude kráčať procesia spievajúca radostné Aleluja, Pán Ježiš Kristus vstal zmŕtvych! Každý sa snaží vyzametať priedomie, cestu. V maličkých oblôčikoch dreveníc sa belejú vypratie firhangy, gazdinie vykladajú výzdobu - sviečku, krížik, lebo svatý obrážtek...

Veľkonočná nedeľa. Po veľkej omši si sadá rodina k obedu. Upečená praženica hrubá aj 8 cm sa vykydne na lopár a pokrája na kusy. Každý z nej musí podľa zvyku zjesť. Kyslá polievka, varené vajcia, v peci upečené makovníky a mrkvovníky sú súčasťou sviatočného stola. (Deže akie rízky a šaláty!) Kamarátky si pripravujú háby do batôžka a vyhutujú, kam sa pôjdu schovať, aby sa vyhli studenej vode. Jedna ku krstnej materi, druhá ku totke, a tak.

Veľkonočný pondelok patrí tradičnej Sliačanskej kúpačke. Poschovávanie dievčatá tŕpnu, či ich voľakto nájde a vyoblieva, aby zdravie a šikovnie boli cez celý rok. Partie mládencov od včasnieho rána oblievajú dievčatá na potoku, šechtármi. Dedinou sa nesie spev a zvuk heligónky. Vyoblievané dievča pozve šuhajov, aby prišli na čistotnô.
Po čistotnom sa chodilo z domu do domu až v poobedňajších hodinách - zajesť, vypiť si, zaspievať. Takto strávili celô poobedia a potom bola zábava. U Lenčov vo dvore, lebo u Kolárov.

Komentáre

Amálka(sun) kráááááásne si to napísala(hug) SrdceObjímam ..len mi prosím prezrad aká je to Šúľková nedeľa"???..1x to počujem a rada by to vedela(sun)

Šúľková nedeľa je 4tou nedeľou pôstneho obdobia. Je to nedeľa radostná, v tento deň varievali v každej rodine šúľky. Čím boli ušúľané väčšie, tým boli potom väčšie klasy na zboží. Varievali sa tiež na znak zázračného rozmnoženia ryby a chleba. Šúľky znázorňovali ryby.

som Kvietokv papradí

Joooj toto bolo pekné. A tých slôv, čo ja bežne nepočujem ( či vidím ). Toto bol pre mňa taký bombónik po obede. Ďakujem Amalka TlieskamTlieskamTlieskam .

Amálenka moja, mne šicke chlpy stoja jak je toto krásnô!!!!(hug) SrdceSrdceSrdce

Nádhera a tie slová(y) SrdceObjímamSlnko

Amálka(sun) dík ,že si vysvetlila "šúľkovú nedeľu"....v dedine odkiaľ je môj MM sa dodržiavajú zvyky a niektoré sa mi páčia:-) v nedeľu po Vzkriesení po liturgii sa posvecujú pokrmy,ktoré majú ženy naukladané v prútených košíčkoch/majú tam koláč-pascha-okrúhly koláč plnený tvarohom,potom vajíčka,maslo s krížikom,soľ a mäská,sviečku...všetko sa to deje vonku pred kostolom..kňaz za spevu posvätí jedla a každá gazdiná sa ponáhľa domov aby bola prvá v doma

Aj ja chodím svätiť paschu a teším sa,že tento rok vezmem,aj môjho drobca.(sun) už má prichystaný mini košík,už len dobrôtky,do neho.:-P

Peknucke...(clap) TlieskamTlieskam

pekné.iný kraj iný mrav u nás kvetná nedeľa.dievčence si urobia májky ,vyzdobia stužkami a výduškami a chodia spievať.
Kvetná nedeľa kdes kľúče dala?
Dala som dala svätému Juru
svätý Jur spieva ,zem sa otvára,
všelijaké kvíci až sa hora svíci,
ruža fiala
A dievčence sa obdarúvajú sladkosťami,vajíčkami a aj peniažkami,
tak ako chlapci na veľkonočný pondelok .Aby si boli rovní
Ale všetko to už zaniká ,tak ako sa už nechodí na Vianoce koledovať tak sa nechodí už ani s májkami na kvetnú nedeľu.Boli to pekné zvyky a ľudia boli súdržní
Keď si na to spomínam je mi smutno

Hejka(sun) máš pravdu,veľmi veľa zvykov ,piesni zaniká..u nás je teraz jedna pani učiteľka a tá chodí po starých ľudoch a spisuje si tieto zvyky a pesničky jej babky musia spievať na magnetofon...ja si spomínam ako som 1x prišla na dedinu a páralo sa perie-to bol zážitok(clap) ,ženičky "oklebetili"celú dedinu,spievali sa pesničky,alebo sa rozprávali "hrôzostrašné"príbehy(giggle) ...dnes každý za sebou zabuchne dvere a pustí televízor:-(

Lýdija v nedeľu sme boli so synom na cintoríne.Je to von z mesta a stavajú sa tam nové domy.Veľmi pekné ale okolo každého je postavený taký múr ako okolo väznice.Ešte mi tu v činžiaku nás tu je len 12 a tak keď nevidím susedu už zisťujem čo je s ňou.Nechodím po susedoch, ale sú to starší ľudia a tak sa zaujímam či je v poriadku.Mne je to akési samozrejmé .My sme boli na dedine tak zvyknutý .Sused bol najbližšia rodina.A teraz je to naopak,čo najďalej od suseda .

Heja(sun) my sme sa minulý rok nasmiali,že až(giggle) ...syn išiel do mesta 1x na veľkú noc obliať priateľku-tá mu dopredu povedala,že nie s voňavkou,ale ,že chce zažiť takú pravú-dedinskú..tak si zobral vedro a pod ho-vyobšíval a pooblieval ju jak sa patrí....celý rok nato spomínala aj ako sa susedia zhrkli,že čo sa to robí...toho roku ked bude teplo ju chce hodiť do potôčka pred domom;-) ešte šťastie ,že dievčine sa to páči

u nás sa kus ináč spieva:

kvetná nedela,kdeže si bola?
Bola som bolaa,na brehu mora.
Tam slniečko spáva,
skoro ráno vstáva,
aby traáva rástla,
tráva zelená,až po kolená

keď juro volááá,zen sa otvára,
všelijaké kvety,až tá hora svieti,a dalej neviem :D

Krásne Amalka, na dedine u príbuzných sme si aj my ako deti ešte užili veľkonočné zvyky a dodnes mám na to krásne spomienky.(sun) Moje deti však už toto nezažili, a to je škoda. Smútok

No teda Amálka, mne sa nielen že tlačia slzy do očú, ale sa mi jedna v robote aj vytisla. A potom sa ma klienti pýtajú, že či mi nie je zle. Veľký úsmev
A ty si vo mne vyvolala takú silnú emóciu(heart) ďakujem za oživenie minulosti.

a ja sa musím priznať, že som slzy ronila, keď som to písala. Dávala som to dokopy podľa rozprávania našej starkej a keď som sa vžila do predstavy ako žili, tak mi srdce stískalo.

som Kvietokv papradí

ÁnoÁnoÁnoSlnko nadherne napisane, v usiach mi to znie(poznam rec tvojho kmena SlnkoSlnkoSlnko ) vynikajuce Amalka Kvietok

nuž, ja len toľko, že Veľká noc na dedine u našej babky bola jednoznačne vždy najkrajšia, chalani chodili v krojoch, s obrovským korbáčom a harmonikou a vždy bol kopec švandy. Veľkú noc tu v meste vôbec nemám tak rada.

pre lepšie priblíženie atmosféry som vám pridala pár fotografií.

som Kvietokv papradí

Úsmev Amálka, ty si zo Sliačov? Len som prečítala prvé slová a hovorím si, že to písal asi niekto z Liptova. Tak ťa pozdravujem, suseda(giggle) .

jj, a suseda z ktorého konca, hm? Úsmevsom Kvietokv papradí

Od východu, z Mikuláša(sun)

konečne sa aj Liptov začína na Nanič mame vzmáhať Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev mali by sme spraviť súpis členov a konečne dať spoločné stretko, zaostávame za ostatnými krajmi a poriadne PrekvapenieChichocem sasom Kvietokv papradí

Áno súhlasím. Pred časom tu bola diskusia, že kto je odkiaľ, ale mala som pocit, že som z Liptova sama. Potom som tu prečítala pár príspevkov o darčekoch do škôlky, myslím, v Ľubeli, tak som sa aj čudovala, že prečo a ako... A je tu ešte niekto z okolia? Lebo ja viem len o sbe a o tebe(giggle) .

jaja a Ariesa. O inych veru neviem. Este v Martine mame Kefaru, ale smer Hradok alebo Vazec, Tatry... zrejme nik. Hodime rukavicu do eteru a uvidi sa Bozkávamsom Kvietokv papradí

TlieskamÁnoTlieskamÁnoTlieskamÁno

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.