reklama

Naše myšlienky

Pridal/a Kamila dňa 11. 09. 2010 - 16:14

reklama

Tento blog bude znova raz bez hlavy a päty, ale pointa podľa mňa stoji na zamyslenie. Už sa na našich stránkach veľa popísalo o tom akú silu majú naše myšlienky, či už v pozitívne, alebo negatívne. Spomínala som aj to, že by sme mali žiť tu a teraz, nie motať sa v ťažkej minulosti, či nechať sa unášať predstavou, až raz budem veľká. S toto témou má veľa spoločné ho´ponopono stará havajská technika, zameraná na to aby naše rozhodovanie neovplyvňovala minulosť, ale aby sme sa rozhodovali podľa skutočnej situácie tu a teraz. Na to naväzuje aj Ekhart Tole vo svoje knihe Sila prítomného okamihu a asi aj mnoho iných autorov.

Nejdem zachádzať do detialov, ale v mojom životnom chaose, sa mi podaril jeden krok vpred. V momente, keď začnem utiekať do negatívnych predstáv, o tom, čo by sa ako mohlo, kedy a kde stať, som už schopná tieto myšlienky relatívne rýchlo stopnúť. Boľavým spomienkam zatiaľ nechávam dosť priestoru, ale už len tým najhlbším ... V minulosti sa nevŕtam, aspoň sa o to snažím. Tieto myšlienky som tu už párkrát spomínala, teraz niečo trochu iné, čo sa mi dosť ťažko vysvetľuje.

Mnohé devy, ktoré boli na stretnutí vo Vyšnej Boci, s veľkým uznaním rozprávali o jednom z masérov. Okrem toho, že mi pomohlo so seknutým krkom. Načal vo mne dosť náročné úvahy. Ani neviem v akej súvislosti, začal rozprávať o ceste a teraz netuším , či za pokojom v duši, alebo za niečím podobným. Spomínal zopár etáp na tejto ceste , ani neviem kam. Mala som, čo robiť keď rozchodzoval môj boľavý krk. Jedno však vo mne utkvelo veľmi intenzívne. Mali by sme prestať rozmýšľať negatívne. Ťažko sa mi to vysvetľuje, pretože sú to len útržky celku. Nejde o negatívne myslenie všeobecne, aspoň u mňa ostalo rezonovať - Prestať negatívne rozmýšľať o iných, možno to už bola ďaľšia fáza...

Stále som si myslela, že som dobrosrdečný človek, že nezávidím, neprajem zlé, možno neohováram ... Zostala som však zaskočená svojimi myšlienkami. Často sa prichytím pri tom, že idem po obchodnom centre a hlavou mi behá: "Táto, je strašne oblečná, táto vyumelkovaná, tamten pán veľmi tučný ..." POmóc! Prečo nevídím, dobrosrdečný pohľad, starostlivú mamu, peknú kočku ... jasne chlapa, čo stojí za hriech , nebudem v haniť ... Učím sa tieto myšlienky stopnúť, lebo si ich až priveľmi uvedomujem. Aj keď sa neplánujem stať svätou, nepáči sa mi táto moja slabosť.

Devy krásne, ak sa nad sebou zamyslíte, stáva sa také aj Vám, keď stretnete susedu, kolegyňu, mamičku v škôlke, vidíte celebritu v telke ... Akosi mám pocit, že asi nie som jediná, aspoň v to dúfam. Prečo je to tak? Prečo hľadáme na všetko negatívne a nie pozitívne.


reklama

reklama

ivet36, So, 11. 09. 2010 - 18:00

Poznam tieto myslienky a rovnako sa snazim ich odhanat stylom: prestan! nezavid! nehodnot- neprinalezi ti to!....ale....
Myslim si, ze je to dobou....media nam predkladaju isty prototyp krasneho, bohateho,uspesneho cloveka a my mame tendencie sa porovnat a stale hodnotit- ja verzus ti druhí.....je to sice "nedokonale" ale uplne ludske....Doba a cas nas vecne do niecoho tlaci.....a ak my nestihame, obrana je utok.
Ale to je len moja uvaha.....ivetMrkám

Kamila, So, 11. 09. 2010 - 18:56

Ja neviem, na mna aj obdobie mladosti, socializmu, posobilo negativne, nevystrkuj rozky, svet je skaredy ... Zeby dozrel cas na zmenu, blizi sa rok 2012. Tazke uvahy, mozeme tak zacat na zaciatok u seba, svojich deti, stale narocna uloha.

brona, So, 11. 09. 2010 - 19:07

Kamilka - snáď je chyba v definícii. Svoje vydefinované: prestať negatívne myslieť predefinuj na začni pozitívne myslieť. Pôjde Ti to ľahšie. Ja mám v živote jednu veľkú zmenu. Mám aj "problémové " deti v triede, ale už som sa naučila pozerať na ne inak a často sa vo svojej negatívnej ˇobčas aj sebadeštrukčnej ô činnosti zastavia, keď na ne pozriem špeciálne lásklavo chápavo a ustrnú a začneme sa spolu smiať. Kvietok Slnko Kvietok Je to oveˇla účinnejšie ako dohováranie či vysvwtľovanie- im tp pomáha. ale ghlavne mne. Lenže je to o zmene môjho pohľadu.

Kamila, So, 11. 09. 2010 - 21:36

Náročná úloha myslieť pozitívne, verím, že raz dozreje čas.

brona, Ne, 12. 09. 2010 - 17:59

Kamilka, ja Ti nedávam úlohy Chichocem sa po týždni v škole ešte profi deformácia nenastala Hambím sa
ani nevravím, mysli pozitívne. Iba som si všimla, že celým textom sa tiahne memento chcem sa zbaviť negatívneho myslenia a predstav si ten obsah- čo si predstavíš /to ej ako chcem sa zbaviť predstavy červeného štvorca- čo si predstavíš?Vyplazený jazyk / Ja iba tajne posúvam Tvoju snahu- a radím Ti, aby si definíciu chcem sa zbaviť... čohokoľvek vymenila za tvrdenie obsahujúce predstavu, čo chceš dosiahnuť. Je to vec zamerania. Takto sa zameriavaš na to, čo Ti vadí- a posilňuješ to. Zameraj sa na to, čo chceš dosiahnuť.A neboj sa to pomenovať.Slnko

Kamila, Ne, 12. 09. 2010 - 18:44

Ani ja si nedavam ulohy, len akosi podvedome stopnem, ked sa spusti nieco skarede. Lebo ja som si po spominanej masazi, nedavala ziaden z cielou, ved som na skoro vsetko, co mi bolo, len tak mimochodom povedane, zabudla. Len som sa zrazu obacila, ze sa pozastavujem nad vlastnymi myslienkami. Ale uvedomujem si, ze ak by som cielene zacala hladat to pekne, kade chodim, dychalo by sa mne aj mojmu okoliu lahsie. Pockam kym sa nieco v mojej hlave prepne. Chichocem sa Veľký úsmev Váľam sa od smiechu po podlahe

mariajana, Po, 20. 09. 2010 - 12:05

Toto, Brona, veľmi dobre a z blízka poznám. Ja mám "problémové" dieťa doma, a práve vďaka nej, mojej problémovej dcére, som sa začala dívať ináč na svet okolo seba...presne poznám to, o čom píšeš, láskavosť, úsmev, snaha pochopiť a veriť, že takto je to správne, práve tak ako to robím, je to dobre. - No skrátka, je to naozaj vec pohľadu-väčšina môjho okolia to vidí tak, že ja som slabá, že moja dcéra je problémová- je pre nich asi "nezvládnuteľé dieťa". Ale ja sa na to dívam pozitívne. Nie je zlá, je len iná-iná ako bežné, normálne dieťa.Má rôzne poruchy a problémy, so školou, s učením, s prispôsobovaním sa okoliu, s dodržiavaním zásad a spoznávaním hranice, za ktorú ďalej už nesmie... Skrátka je iná.Ale vobec nie zlá. Z môjho pohľadu, nie je na nej nič negatívne. Lebo je aj úžasne šikovná, skladá krásne básničky, pesničky, má rada šport,miluje hudbu, tanec,jej dušička je krásna, akoby v nej prebýval anjel, je neuveriteľne citlivá,Zlomené srdce duchovne veľmi múdra...Vďaka nej som sa naučila nikoho neposudzovať ani neodsudzovať. Pri nej som sa naučila tešiť sa z každého aj malilinkého úspechuSlnko na našej spoločnej ceste. Pri nej som sa naučila veľa aj o pozitívnom rozmýšľaní-lebo keby som na život a všetko čo sa v ňom okolo mňa deje, nepozerala z tej Úsmev pozitívnej stránky- musela by som sa asi zblázniť - alebo jednoducho - nedokázala by som to všetko zvládnuť tak v pohode, ako to zvládam.

Pegybabi, So, 11. 09. 2010 - 19:18

Kamilka, neboj sa skutočne nie si jediná. Aj ja sa občas prichytím ako "hodnotím" tých druhých, ale je to menej ako za mlada. Neviem čím je to dané, že človek má aj tieto slabosti - výchova?, doba? vek? Určitú úlohu zohráva aj vek, mladý človek je viac kritický. Je pravdou, že vekom človek dozrieva a zistí, že tá nemožná tučná pani má dobrácke oči, ale ten krásny švihák je drzý ako "opica". Je to v nás, že najprv hodnotíme zrakom a potom prídu narad aj iné zmysly. Ale jedno je isté - "Keď sa človek prizná k svojej slabosti, stáva sa veľkým" (Balzac), takže pracujme na sebe, vnímajme aj energiu akú k nám títo ľudia vysielajú, ako sa správajú a nie len to ako "vyzerajú". Objímam Objímam Objímam

ivet36, So, 11. 09. 2010 - 19:37

Tlieskam Presne tak! Asi by sme si mali vsimat,aku energiu k nam vysielaju ludia, ktorí okolo prejdu.....to je mozne zaujimavejsie, ako to, v com su ohaknuti, ci ovesani....ivetMrkám

dasa_, So, 11. 09. 2010 - 21:42

Sledujeme Kung fu pandu Pohoda Pohoda a teraz som sa dozvedela z úst káčera:
"Ak chceš mať niečo výnimočné, stačí veriť, že to tak je" Tuším sa to akurát hodí k tejto téme Úsmev

kp, So, 11. 09. 2010 - 22:42

pri tvojom prispevku si spominam na mudre slova jednej detskej psychologicky, ze cely svet je zalozeny na principe rovnovahy a vah, ako jeden z mnohych prikladov uviedla spory v rodine, ked jeden z rodicov ide na tu misku vahy s napisom "prisny" a ten druhy musi zaujat miesto na druhej strane, tzv. "povolnejsi" - teda vo vacsine pripadov a rodin- aby vaha zostala v neutrali...
preto si myslim, ze nie je az tak zle, ak ta napadne, ze je niekto napr. strasne obleceny- ty mas totizto urcite predstavy a on ich jednoducho nesplna (a verim, ze na druhej strane ta zasa pri niekom inom napadne: ten je tip-top) - dolezite je, aby si toho prveho napriek jeho zovnajsku dokazala respektovat a spravat sa k nemu s uctou, alebo tak ako ku tomu druhemu...
...a ak by si chcela vyssiu hladinu, i to sa niekolkym podari, ale to uz smeruje smerom k nirvane...a mam pocit, ze ti sa potom nejako odpoja od zvysku svetaKvietok
Slnko KatarinaSlnko

georgina, So, 11. 09. 2010 - 22:52

...a mam pocit, ze ti sa potom nejako odpoja od zvysku sveta...

Čisto zo zvedavosti - je odpojenie niečo zlé?

kp, So, 11. 09. 2010 - 22:56

to som nenapisala, ze je zle...iba su v nejakej vyssej forme, kde sa my obycajni "s nekalymi myslienkami" stracameMrkám
Slnko KatarinaSlnko

georgina, So, 11. 09. 2010 - 22:57

No a to nie je v poriadku?
Či ako to myslíš?

klodik, So, 11. 09. 2010 - 22:58

to odpojenie sa od zvyšku sveta sa deje v stave nie celkom správneho pochopenia súvislostí...

ak sa to "odpojenie" deje s vedomím vnímaním zvyšku sveta tak to je fakt paráda...Úsmev

KIMKA, So, 11. 09. 2010 - 23:35

Kamila, táto téma je veľmi náročná. Máš pravdu, málokto dokáže vidieť len to pozitívne na druhom. Väčšinou vidíme len povrch, obal (neviem ako to nazvať) a nevidíme dušu toho druhého, necítime, čo vyžaruje z jeho vnútra. Myslím si, že toto by bolo prvoradé naučiť sa. Veď čo znamenajú šaty človeka? Ak niekoho osobne poznáš, nehodnotíš ho už podľa toho, čo má oblečené. Ak práve má špinavé šaty oblečené, tak si povieš "asi niečo opravuje, prerába, je na brigáde....atď." Ak uvidíš cudzieho človeka v špinavých šatách, už Ťa napadnú iné myšlienky. Aj v tomto uponáhľanom svete by sme sa mali snažiť zastaviť sa na chvíľu a načúvať svojmu vnútru (duši, intuícii..),čo nám hovorí o tom druhom. Máme v sebe veľa negatívnych energií, ktoré nám blokujú príjem pozitívnych energií. Tu asi funguje zákon príťažlivosti : čo vysielaš, to prijímaš. Ak teda nosíš v sebe negatívne, prijímaš (vnímaš) negatívne. Je potrebné očistiť sa, zbaviť negatívnych energií a dať tak priestor tomu pozitívnemu. Televízia, filmy, správy...z každej strany prúdi k nám negatívna energia a my ani nevieme ako a prijímame ju a skladujeme v sebe. Broňa trafila klinec po hlave. Veľmi ozdravujúce je pozitívne formulovať svoje myšlienky. Pegybabi poznamenala "Keď sa človek prizná k svojej slabosti, stáva sa veľkým" (Balzac) - toto je veľmi pozitívne pre človeka, nastúpil na cestu svetla.
Takže, Kamilka, to že si nad týmto všetkým začala rozmýšľať, je prejav Tvojej krásnej duše. Možno pri tej masáži sa uvoľnili negatívne energie a Ty si začala prijímať viac pozitívnej. Počuješ svoje Ja, ktoré Ťa vedie a hovorí Ti, čo je pre Teba to dobré, správne. Verím, že týmto blogom si práve pomohla mnohým z nás.Objímam Zlomené srdce

sofhia, Ne, 12. 09. 2010 - 09:11

Tlieskam Tlieskam
Kamilka, klobuk dole, nacala si tazku a pre mna dolezitu temu, tiez som rozmyslala nad tym, ze ludia sa vacsinou bavia o zlych veciach - ohovaraju, kritizuju.... a skor rozoberaju to zle, akoby si ani neuvedomovali krasy zivota, moznosti, to, ze maju to hlavne - zdravie. kazdy chce to co nema - teda nie uplne do slova, to je trosku zovseobecnenie. preco je to tak ? clovek je tvor velmi ovplyvnitelny. ano suhlas s kockami - spravy a bulvar / preto ich nepozeram Hambím sa, precitam si hospodarske noviny na webe, z coho si vyberiem to, co ma zaujima a co sa ma tyka, potom podla mna vychova. zial ked zacnem od svojej rodiny, vzdy sa nasi sustredili na nase nedostatky, a nevazili si nase prednosti. asi jedno s druhym, a to, ze clovek je skor upozornovany na to negativne, si to viac vsima aj na inych (u niekoho je to vyslovene skodoradost ci zavist). co som si ale uvedomila posledne bolo, ze moja babicka, hoci mala ako sama tvrdi tazky, ale krasny zivot vzdy ked tam teraz prideme hovori same negativne veci. velmi mi tym odobera energiu, lebo sa rype v teme, ktora sa nas bytostne tyka. a aj ked jej poviem,ze to nechcem pocut, nech mi povie daco o svojej peknej mladosti, tak zasa tam skor ci neskor skonci.

ja si myslim, ze naozaj prvy krok si uz dosiahla - ze si si to uvedomila. ja si vacsinou vsimam tvare a celkovo, co z ludi vyzaruje, neviem preco, ale oblecenie nie je pre mna dolezite (asi preto som bola aj parkrat s mojim MM nakupovat ja v kostyme z prace a on v monterkach, ked prave manualne pracoval na nasom byteVáľam sa od smiechu po podlahe ) - mozno si v duchu kritizovala aj mna Mrkám . sposob rozmyslania sa ale meni tazko, hlavne v kolobehu vsednych dni. mame co so sebou robit.
v kazdom pripade som ti vdacna nielen za tuto super stranku plnu pre mna roznych zaujimavych inspiracii, ale aj to, ze si po teme uspech otvorila dalsiu temu, nad ktorou sa mozem zamyslat. Slnko Kvietok Objímam

Polárka (bez overenia), Ne, 12. 09. 2010 - 11:28

Uz som v stave, ze v 80% to neriesim. Neriesim, nezamyslam sa - nejak to akceptujem, ci skor ide to mimo mna. Ten vyzera tak a tak ? No a ? Jeho vec. Je slobodny tak isto, ako ja, alebo inak - ktovie kolko ludi si to povie o mne ? Vacsinou sa nad tymto vnutornym dialogom usmejem a mam to vyriesene. Prislo to, akosi same od seba. Ked sa vsak nachadzam mimo svojho stredu smerom k negativnemu polu, inak povedane som rozladena. Nuz tak potom mam vselijake myslienky. Ale aj tu dochadza pomaly k zmene. Prestavam riesit ludi okolo, a snazim sa spacifikovat svoj hnev. Skoda, ze to nefunguje takto dobre na vsetkych clenov rodiny Veľký úsmev
A fakt nemam pocit, ze som odpojena od zvysku sveta. Myslim, ze to s tym nesuvisi. Skor mam pocit, ze som mu blizsie. Slnko

Kamila, Ne, 12. 09. 2010 - 13:32

Ono to u mňa nie je o tom, že ľudí, ktorých náhodne stretávam riešim, alebo sa nad nimi zamýšľam, súdim, veď často sú to pohľady na sekundu dve pri šoférovaní. Mne len zrazu behajú hlavou myšlienky, že sa mi akosi podarilo za ten krátky okamih vypichnúť niečo negatívne. Súhlasím, je to o celkovom pohľade na život.

Katuška21, Ne, 12. 09. 2010 - 14:54

Vždy sa dá pozrieť na vec z lepšej stránky, no nie ? Stačí prepnúť na iný "režim".Človek má sklon k negativizmu, kto viac, kto menej,doba tomu napomáha, je to vraj "trend", no máme slobodnú vôľu aj v tomto.Hovorí sa " Keď neovládneme svoju myseľ, myseľ ovládne nás" , je na tom niečo...aspoň na zamyslenie.

Kamila, Ne, 12. 09. 2010 - 16:06

Tiez sa mi zdalo, ze prepnutie na pozitivne myslenie je velmi narocna uloh, priam nezvladnutelna, zatial som ju nezvladla. Zistila som vsak, ze sa mi aspon dari stopnut negativne mysleinky, skor, ako naberu, obludne rozmery. Tak snad vo vyssom levely. Veľký úsmev

adus, Ne, 12. 09. 2010 - 17:42

No, hodnotím druhých často, mnohokrát aj nie práve lichotivo (len tak vnútri v mojej hlave), ale vzápätí sa sama nad sebou pousmejem, sama seba napomeniem, že "ty, ty, to nie je pekné". Takým myšlienkam sa asi nedá uniknúť. Je dôležité, nakoľko si ich necháš aby ovplynňovali tvoje konanie, postoje, správanie sa voči druhým.
Mám kamarátku, keď sme sa spoznali (cez našich manželov) tak to bola jedna superprísna porotkyňa všetkých naokolo: pozri, ako si môže toto obliecť?; pozri ako vyzerá, nehovor mi, že nemôže so sebou niečo robiť?; keby si vedela toto, či tamto... Naučili sme veľa jedna druhú - ja ju neodsudzovať ľudí, ktorí nevyzerajú "dokonale" (dokonale podľa JEJ kritérií) a ja od nej, že som si začala tieto "hodnotiace" myšlienky, pohľady u sebe všímať - lebo samozrejme som ich mala aj ja, ale keďže nejak veľmi neovplyvňovali moje postoje a moje konanie, tak som si ich nijak extra neuvedomovala, ale boli tam, to je fakt, ktorý sa nedá poprieť. Nie že boli, stále sú, ale už ich beriem s tým spomínaným potmehúdskym úsmevom. Nemyslím si, že je takéto niečo nevyhnutne zlé, kým nás to neovplyvní: aby sme sa na niekoho pozerali zhora, aby sme niekoho odsudzovali, aby sme niekoho nedajbože nenávideli ...
Sme len ľudia, nie sme dokonalí a hoci je dobré na sebe pracovať, je asi ilúziou myslieť si, že dokonalosť dokážeme dosiahnuť. Tak sa naučme so svojimi slabosťami žiť - tak aby nám život komplikovali čo najmenej.

linda999, Po, 13. 09. 2010 - 09:31

Prijat to, co nedokazeme zmenit a zmenit seba je najtazsie Úsmev

balalajka, Ne, 12. 09. 2010 - 20:14

Jaaaaa, jaaaaa, ja som ten optimisticky blazon Veľký úsmev . Hura efekt, kde sede a cierne nevyskakuje, svet je gombicka a farby su prevazne svetle, tak takto sa pozeram na svet ja.
Inak Kami, ten optimisticky pohlad na svet - zistila som na ocnom vysetreni, ze jednym okom vnimam farby "farebnejsie" pri spravnej dioptrii. Mozno by to mohlo mat aj tam korene Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev .

lastovička, Po, 13. 09. 2010 - 09:07

ja tiež ked si prekryjem jedno oko - jedným vidím svet svetlejšie, to sa snažím mať viac otvorenéChichocem sa

apple, Ne, 12. 09. 2010 - 23:45

Tak s článkom sa maximálne stotožňujem, tiež si stále vravím, že nemôžem posudzovať-odsudzovať ľudí(aj keď to robím, len v mysli sama pre seba) a často krát sa za to aj vyhreším...ale až teraz ako som čítala tvoje riadky, som si uvedomila(najmä preto, že si to písala ty, a všetky vieme, že sa o všetkých staráš v dobrom), že ani ja ani ty, v mysli neodsudzujeme preto, že chceme byť zlé, ale preto že by sme pre nich chceli dobre-aby vyzerali dobre,zdravo atď., kamarátke to dokážeme povedať do očí(bo ju máme radi, poznáme jej reakcie), ale cudziemu človeku nie, aby sme mu ešte viac neublížili...veď aj samé k sebe sme kritické, snažíme sa zdokonaliť a rady prijmeme aj radu...
čo sa týka negatívnych spomienok, tie si nás vedia nájsť v ten najneočakávanejší moment, ale asi sa treba "iba" pochváliť, že sme to zvládli, že nás to posilnilo,a vieme sa na tom poučiť...
Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

lastovička, Po, 13. 09. 2010 - 09:04

ja som si zabezpečnila knihu Miluj svoj život a Láska sa rodí v tebe, som len na začiatku, neviem či by sa niektoré veci udiali aj keby som tie knihy nečítala a občas nezmenila svoj prístup k životu a svoje myšlienky ale dejú sa okolo mňa veci ktoré ma veľmi tešia, chcela som dosiahnuť pár vecí - žiadne hmotné statky a ono to vyšlo, myslim si že je to aj vďaka tým knihám aj vďaka vesmírnemu objednávkovému servisu aj vďaka lyduskinej krabičke splnených želaní, donútili ma zamysleiť sa nad sebou a svojim životom zmeniť chovanie, myslenie /aj ked nie úplne, stále sa pristihnem pri starom spôsobe ale pracujem na sebe/ a život sa obracia k lepšiemu, mám rodinu, prácu, známych, kamarátov, svoje záluby, zdravie, proste mám všetko čo chcem pretože si to zaslúžim, a viem že ked som spokojná ja, vyžaruje zo mňa pozitívna energia, ktorá pozitívne vplýva aj na okolie a to sa potom mení k lepšiemu, takže vždy treba začať od seba od svojich myšlienok, snažím sa neohovárať, nekritizovať /nepatrím k tým ohováračským typom ale tiež sa nevyhnem niektorým poznámkam a pripomienkam,/ a verím že sa raz dopracujem k tomu že nebudem ľudí hodnotiť podľa oblečenia, toho čo vlastnia ale podlľa toho ako sa chovajú, akí sú vo vnútriZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

Amalka, Po, 13. 09. 2010 - 09:55

dnes je den pozitivneho myslenia - to len tak na okraj, skusme ho vyuzit pozitivne Úsmev

lastovička, Po, 13. 09. 2010 - 10:18

no super, napriek tomu že som išla neskoro spať, som plná energie a optimizmu, pôjdem si dnes natrhať reďkovky na záhradu, tak sa vytešujem aké sú pekné, pôjdem aj v daždi, muž si klepe po čele, ale ved načo máme pršiplášť?, dážd mi predsa nepokazí radosť, ked si predstavím ako som sa kedysi romanticky prechádzala v daždi a ked mi bola zima tisla som sa k priatelovi a teraz nadávame na dážd stačí si len spomenúť na pozitíva dažďa /asi muža vytiahnem tiež nech trochu zmokneChichocem sa /

linda999, Po, 13. 09. 2010 - 10:46

U mna sa to prepina - ked vidim cudzieho cloveka napriklad otrasne obleceneho, skritizujem pod ciernu zem.
Akonahle sa z neho stane znamy, kamarat, priatel, moje vsevidiace oko sa zatvara a nevidim,ani ked priberie 15 kil. Bohuzial ani ked ich schudne a caka na pochvalu! Hambím sa Váľam sa od smiechu po podlahe
A vtedy nevidim aj horsie veci, ale to uz je slepa blbost podmienena vztahom k dotycnej osobe Pohoda (kamoska, znama, suseda).
U muzov mi vsak oko jasnozrive funguje aj v stave zamilovanosti a kontrolky piiipajuuu Slnko

lastovička, Po, 13. 09. 2010 - 11:30

jáj tak v tom poslednom prípade mne nepomôže ani kladivo do hlavyVeľký úsmev

linda999, Po, 13. 09. 2010 - 13:19

Ved to vacsine z nas, preto sa z toho tak vytesujem:)
To uz ked moj otec pochvalil zata...Áno Áno Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama