Strednú školu som skončila pred vyše troma rokmi, o mesiac nato som sa vydala a o další mesiac sa mi narodil synček... o dva a pol roka ďalší... Nevymenila by som ich za nič na svete.. Asi ako každá mamina na materksej, raz za čas mi dopre padne niekam vypadnúť, pokecať s niekym iným, koho nevídam kažfdý den. Mám pár bývalých spolužiačok, s ktorými som si dobre rozumela... Všetky začali študovať vysokú školu, začali brigádovať.... našli si svoje lásky... a cez občasné maily či SMS sme sa informovali zbežne, či žijeme, čo nové... ako veľmi som sa tešila, ked sa mi jedna z nich ozvala, že má cestu okolo , že sa zastaví.. videli sme sa pred skoro rokom, tak si viete predstaviť, ako som sa tešila, že sa zasmeje, pokecáme... vraj príde len na dve hodinky, ale apson niečo..
No čo sa nestalo.. aká som bola rada, že prišla s priatelom "len" na tie dve hodinky... Za pol hodiny sme zhrnuli naše životy a viac sme sa nemali o čom baviť.. to trápne ticho prerušovali len moje dietky svojim rozhovorom.... tak som sa tešila.. a ani sme sa nezasmiali poriadne.. už som len čakala, kedy odídu.. chcela somsa spýtať, nevedela som čo.. nevedela som, o čom sa rozprávať.. to, ako a kde sa chodia baviť cez víkendy, mna velmi nezaujímalo, bola som mimo, tak ako ju zrejme nezaujímalo, že Adamko pôjde do školy a mladšiemu idú zúbky....
Tak som jej zamávala, slušne sa podakovala za návštevu a zdvorilo povedala: "prídte aj nabudúce".. a sadla som si smutná? alebo sklamaná? alebo len rozladená?
cítila som, ako keby som stratila jendu z kamarátok... cítila som sa od nej o tolko staršia... o toľko iná... ale záróven šťastná.... jej priatel vyhlásil: "nechápem,ako dakoho môže baviť mám deti, dúfam,ž e sa nám to najbližších desať rokov nestane" a ona sa len pousmiala... tým som od nich úplne cúvla..
Pretože momentálne som so svojim životom nesmierne spokojná, som šťastná... a som šťastná práve preto, že nemám frajera, ale manžela, že nechodím na intrák, ale na ihrisko, že sa prechádzam nie so psíkom, ale s dvoma krásnymi dietkami, že sa nebudím sama, ale s troma "chlapmi" 
som šťastná dokonca aj preto, že nemusím len tak niekde napísať, povedať, že nemám prečo žiť (lebo vždy mám) a že sa strašne nudím, že sa v mojom živote nič nedeje....
Nudná návšteva :(
reklama
reklama
reklama
Recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Si už niekde inde, ako tvoja kámoška. Ona ešte nevie, aký je to pocit, privinúť si vlastné dieťa, a možno sa na to ešte ani necíti. Úplne ťa chápem, ale aj ju. Prvé dieťa som rodila relatívne mladá, ani nie 23ročná, ale veľmi som po dieťati túžila. Keď som sa neskôr stretla so svojou slobodnou spolužiačkou, tiež sme rýchlo vyčerpali námety na rozhovor. Videla som, že reči o mamičkovských radostiach i starostiach ju moc nebavia, a mňa nezaujímali jej zážitky z diskoték. Proste sme už žili každá v inom svete. Ale naozajstné priateľstvo vydrží aj takúto skúšku
.
Ja som si naozajstnú priateľku našla, až keď som kočíkovala 3.dieťa. Je tomu už 9 rokov, čo sa priatelíme, a vždy sa môžme jedna na druhú spoľahnúť. Zoznámili sme sa na detskom ihrisku, takže asi tak
Ale dnes, keď najmladšie dietko má už 7 rokov, dokážem (aspoň dúfam), komunikovať aj o iných veciach. Možno, keď bude mať tvoja kamarátka vlastné deti, pochopí tvoje šťastie. A dovtedy? Keď znova príde na návštevu, skús sa povzniesť nad nemiestne poznámky jej priateľa, a debatovať s ňou o všetkom, nie len o deťoch, aj keď je to pre teba najzaujímavejšia téma. Mimochodom, ešte stále aj pre mňa
Deti sú naša radosť pokračovanie života,žijeme pre nich.Ja už som dvojnásobná babina.Minule ked som spala u dcéry a zobudil sa ráno vnuk a ma zbadal a začal na mňa kričať baba,baba a zoširoka sa na mňa usmieval bola to nádhera.Ty si našla zmysel života ato je veľmi dobre
Ja viem je to niekedy ťažké s detičkami.Ale je mi veľmi smutno ked tu niektoré píšu,že stratili kontakt s kamarátkami,že je to stále o tom istom atd atd.Takže vidno si super mamina a nech ti to vydrží ono sa ti to vráti aj s úrokami.
Radka moja,a just by som im rozprávala,aké je to nádherné mať dieťa,ako prežívam deň s drobcami naplno,ako sa nikdy nenudím,vždy objavím pohľadom detí niečo nové,čo ma fascinuje,život má viac farieb-sem tam aj po stenách,ale mám stále o čom rozprávať,a som šťastná.Aj my ideme do školy,zúbky meníme za druhé a kopec iných vecí.Len ty pekne príď na návštevu ku mne a určite ticho nenastane.
V zivote vzdy nieco zacina a konci a vzdy k nam do zivota ludia prichadzaju a niektori odchadzaju......takze by som povedala- stredna skola a spoluziacky-jedna kapitola, vyska a spoluziacky- dalsia kapitola, materska a kamosky- mamicky z ihriska -dalsia kapitola, nova praca po materskej, nove kolegyne a potom mamicky spoluziakov deti- dalsia kapitola atd...atd.....ludia prichadzaju a odchadzaju a tym je zivot krasny....
ivet
presne tak
ja mám kamarátku,ktorá žije sama,bez detí,bez partnera a toľko si s ňou mám čo povedať,kedykoľvek sme spolu.a sú ženy-matky,moje rovesníčky,či spolužiačky,alebo bývalé kolegyne,s ktorými sa len pozdravíme a viac nič.To je o tom,že úloha tých ľudí v našom živote už bola skončená,a tí ktorí v našich životoch zostávajú,tých potrebujeme aj my,aj oni nás
Mnnaaauu (som musela párkrát pozrieť hore, na tvoj nick, aby som tam napísala všetky hlásky správne
),
neviem, či je to len o tom, že ty už máš rodinu a ona nie. Skôr by som povedala, že je to v tom, že netrávite spolu toľko času ako kedysi. Veľa vecí ste prežili spolu, mali ste spoločné spomienky, poznali ste svoje trápenia i radosti. Teraz je to už iné. Ty máš iné zážitky, ona iné.
Ja to cítim rovnako pri bývalých spolužiačkach, dokonca najlepších kamarátkach zo školy. Tešíme sa na spoločné stretnutie, ale už je to iný vzťah ako kedysi. A pritom sú to rovnako maminy ako ja, deti máme približne rovnako staré...ale my už nie sme tie, čo sme bývali. Aj ja, a myslím si, že aj ty, som iná ako pred 20 rokmi, veľa vecí vnímam inak, rozmýšľam inak, smejem sa na iných veciach.
Ber to ako fakt. Netráp sa tým. Možno, keby bola bez partnera, boli by ste pospomínali na prvé lásky, na trapasy, ktoré ste spolu prežili...Nezahadzuj priateľstvo len na základe jedného nevydareného dňa. Teš sa z rodiny, detí a dopraj aj kamoške prežívať "to jej" šťastie. Všetko má svoj čas, aj ona bude mať raz deti.
A teraz pozerám, že aj tak som tvoj nick nenapísala správne
. Prepáč. 
mnnaaauuu, S bývalými spolužiačkami sa sem-tam budeš stretávať.Ale to bude už niečo iné.Máš novú kapitolu života a pribudne aj nový okruh známych.Tiež mamičky s deťmi.Budete sa baviť na rovnakú tému ako budú rásť deti a budete si blízke.
Situáciou ako opisuješ,prešla nejedna z nás.
Mnauuu,
ja som sa za cely svoj zivot tolko nenamakala, nenabehala, nenavysvetlovala, nenadvihala tazkych veci (12 +10kg v pohybe
), nedospala x hodin a neviem co este ne.....
A nevymenila by som to za nic na svete. Este mi nebolo tak dobre. Mam najlepsie obdobie svojho zivota a aj ked zbadam nejaku slecnu/pani, ktora je dokonale upravena, ponahla sa akurat na rande/do baru/na nakupy a ja jej na chvilocku zazavidim, z toho neprospesneho snenia ma vytrhnu zvuky dzungle a ja hned hodim ockom na tie moje dva poklady, oba modrooke, jeden kompletnozuby, druhy zatial len sestzuby a zistim, ze niet nad najkrajsi skeriaci sa usmev a vsetky tie oddrete hodiny su hned zabudnute a ostava len pocit absolutnej blazenosti pri srdci. Aspon do casu, kym nieco nevyvedu.
"Aspon do casu, kym nieco nevyvedu."
chapem teba, aj spoluziacku.
Mozno jej pousmiatie na priatelovu poznamku znamenalo nieco ine ako suhlas, mozno si pomyslela: "S tebou moj zlaty urcite deti nechcem", ktovie.
V kazdom pripade ked som bola mladsia, tiez ma nezaujimali velmi cudzie deti, mozno aj ona sa nudila na navsteve.
ked zena nema deti, nema s cim porovnat momentalny stav a moze jej byt naozaj najlepsie v doterajsom zivote. Ked uz zena deti ma, posuva sa dalej a ak je nazvime to "normalna", tak to asi napise ako vyssie eniXelka. Ak nieco nevyslo, mozno aj lutuje, ze ich ma alebo co za chlapa si vybrala - ludsky zivot nie je ciernobiely, ma mnoho odtienov a kazdy si zijeme ten svoj.
V kazdom pripade by som nekladla gloriolu matky nad vsetko ostatne, len porodit nie je zasluha, je to len biologicka funkcia tela. Nie kazdej zene je to dopriate. Dolezite je to vsetko okolo...
linda©
Ako pise linda999,
) a ine autoviny, tak sa budem ukazkovo nudit.
je to o zaujmoch. Tiez by som sa asi nudila na navsteve u niekoho , kto je cely prec do aut. Ja sice soferujem a to je vsetko a ak by niekto zacal rozoberat kone pod kapotou (asi by som sa spytala, kde sa tam pomesti co len jeden
Viem si predstavit ako sa citila mnaaau a aj ta kamoska. Ja mam len dve kamosky, nikdy som sa s nikym inym nevedela porozpravat, lebo nebolo o com. Ja som vzdy mala svoje zaujmy, ktore sa nezhodovali so zaujmami vacsiny, takze na vacsine navstev som sa citila ako superblb, lebo som sa nudila a hostitelia so mnou asi tiez. Holt, ked neexistuje spolocna tema prichadza nuda.
A musim ist, lebo mi place maly.....
Mne tu v hlave naskakuju otazky, Radka: Preco si ich pozvala? Preco to riesis? Preco ti ta navsteva prisla trapna? Preco si ich pozvala aj nabuduce, ked si to nemyslela vazne?
Pozvala som ich, pretože na strednej sme boli super kamošky, vždy sme si vedeli pokecať, zasmiať sa na somarinách... a pravdupovediac :) dúfaoa som,ž e návšteva jednej z nich ma nachvíločku vytrhne z mamičkovského stereotypu...
trápne mi bolo to ticho, keĎ SOM NEVEDEDLA ani ja, a ani ona, oč om sa máme baviť
a prečo ju pozvala zase? :) hmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm ani neviem :)
ked som to docitala boli moje otazky velmi podobne lydushinym. tak nebudem rozpisovat, ale odpoved ma zaujima, ak das.
jaaj to veľmi dobre poznám, u mna to isté. Dokonca velmi nemám ani kamarátky - iné mamičky s deťmi nakoľko už nie som najmladšia a moje rovesníčky zarezávajú v práci,kým ja obieham s našou najmladšou ihriská a zmrzliny a pod. Dvadsaťročné kočky by mi mohli byť dcérami, čiže zostávajú mi moje deťúrence. Nenudím sa , ale občas tiež chýba nejaká spoločnosť dospelých. Dcérka mi všetko vynahradí
