Čas uteká strašne rýchlo, isto to všetky dobre poznáte. My maminy ho neraz zbadáme až na svojich deťoch. Vyrastú z detských topánočiek, hračky odložia na poličku a mamina rada, či pofúkané kolienko je celkom zbytočné...Moje 15-ročné dievčatko je zrazu zaľúbené. A ja sa obzerám dozadu. Je to už tak dávno čo som ja zažívala prvé lásočky??? (veru je, už sa snáď ani nepamätám???)
Privriem oči a vidím sa. Najprv ako bláznivá 13-tka, čo prenasleduje deviataka cestou zo školy. Snaží sa mu byť nablízku, čo najčastejšie. Cez prestávky si šušká z kámoškami, najšťastnejšia je,keď sa s ním zrazí v jedálni. A srdiečko búcha a búcha...Deviatak odchádza na gymko mimo mesta, to bláznivé dievčisko mu ešte pošle pohľadnicu s textom: "Niekedy stačí malá chvíľka, aby sme si niekoho obľúbili a nestačí celý život, aby sme naňho zabudli."
A ešte dnes, keď ho odčas zbadám rozbúcha sa mi srdiečko. To bola lásočka detská, čisto platonická, bez jediného slovíčka. Potom som sa ako 16-ročná zaľúbila na letnej brigáde do chlapca, ktorý ešte nemal 15. Vtedy prišlo to ozajstné randenie, kino, prechádzky,prvé nesmelé dotyky, prvé pusy. Lúčenia pred bránou paneláku boli nekonečné. A celý svet nám bol fuk! Boli sme len my dvaja.(Pamätám na moju mamu, ako sa jej to vtedy nepáčilo, čo sa máme čo olizovať pred ľuďmi. A veď ten chlapec ešte nemá 15! Chceš aby ťa zavreli že zvádzaš maloletého??? )Nič som si z toho nerobila, dnes spätne na to pozerám celkom ináč. Ten pocit že mi patrí celý svet bol neskutočný, taký snáď môžu zažívať len zaľúbení teanegeri.Láska skončením leta pomaličky vyprchala, zostali spomienky... Prišli iné lásky, priateľstvá, už také-dospelácke. Na tie prvé sa nezabúda...
Moja dcéra sa bozkáva s chlapcom pred bránou paneláku.(pred tou istou, ako ja pred rokmi)
Susedy ma zastavujú s úškrnom:"Koľko rokov má tá vaša kočka???" A ja rozmýšľam, či to tak prežívala i moja mama. V srdiečku to dcére prajem. Ale zároveň by som ju chcela chytiť za rukáv a pošepnúť: počkaj, spomaľ, nič ti neutečie...
hmmmmm... velmi pekne. aj ja som si trosku zaspominala :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak sa s vami podelim o spomienky :)
prvy krat som sa zalubila na ZS, asi v 5.rocniku, do chlapca z vedlajsej triedy, no ten ani len netusil ze existujem. ja som bola do neho, no on do mna nie...
ako siestacka som zazila naozajstnu prvu detsku lasku, aj s prvou pusou (len take rychle cmuk na pery, ale bola to veeeelka udalost) a kinom... a tahali sme to s prestavkami az do osmicky. bolo to take nevinne a mile.
potom v prvom rocniku na strednej som zacala chodit so stvrtakom z nasho gymka, a to uz bolo vazne! hlavne mama mala obavy, k comu vsetkemu by mohlo dojst medzi 15kou a 18rocnym mladym muzom, no zrejme este v tej dobe verila v moj zdravy rozum, lebo antikoncepciu so mnou nikdy nerozoberala. v skutocnosti, najdalej kam som s misom zasla, boli olizovacky pod branou a na lavicke. ta laska trvala len jedno leto, lebo on po mature odisiel nma vysku do ineho mesta a uz sa nam ten vztah nepodarilo udrziavat. pisal nadherne romanticke listy ten michal...
musim teraz ist, ale vratim sa.
pridajte aj vy ostatne nieco :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
taaak, dokoncim to. snad. zvysne 3 gymnazialne roky neboli v oblasti lasok a vztahov nicim vynimocne... sem tam nieco, vacsinou kratke a skor rozpacite. spomeniem len jedneho chlapca, ktoreho som stretla na dovolenke pri mori, kde som bola so spoluziackou cez prazdniny po 3. rocniku. ja som mala vtedy 17, on o rok menej. hrozne sa mi pacil, aj sranda s nim bola, ale mala som pocit, ze on nemal zaujem o nic viac ako kamaratstvo, navyse ten nepriaznivy vekovy rozdiel :( zeny, chalan sa ozval po 2 rokoch, sli sme spolu von, sympatie velke, a vzajomne, a ja som o 2 dni odchadzala do londyna robit au-pair. tak ten vztah zacal 4 mesacnou korespondenciou ... a potom trval este 4 a pol roka. bol to nas prvy seriozny kvazi dospelacky vztah, so vsetkym, co k tomu patri. bol zaroven hrozne komplikovany, z tych 4 a pol rokov som sa asi 2 ho pokusala ukoncit. chalan bol dobracisko, aj fesak, no... prilis vela veci v jeho povahe mi vadilo. rozchod bol strasne bolestivy, ale ten vztah ma vela naucil.
budem zas pokracovat o chvilu :)
(a ostatne, co nespominate na prve lasky?)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som čo to pospominala v článku 3xomylom vo svete mužou. Musím sa kontrolovať, môj drahý mi pomáha robiť stránku a sem tam nakukne. So Zuzkou sme ešte čo to spomínali v diskusnom fore Ja žena a téma Prvé lásky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no dobre, tak ja teda dokoncim tie moje lasky.. ale dufam, ze tu nebudem sama strasit s mojim lubostnym zivotom.
po ukonceni toho dlheho vztahu, bol este jeden pomerne kratky, vyzeralo to najprv ako taky letny flirtik, a natiahlo sa to na 6 mesiacov. velmi romantickych 6 mesiacov, ale realne sme nemali buducnost.
a potom som spoznala mojho draheho, teraz uz zakoniteho manzela. stretli sme sa v praci, ako uz niektore viete. asi 3 mesiace nebol vobec moj typ, a nasu konverzaciu som obmedzovala na 'ahoj, ako sa mas?' ale ked ma raz vytiahol na pivko, vedela som. on tvrdi, ze tiez od zaciatku vedel. tak sme sa na nasom stvrtom rande rozhodli, ze sa vezmeme. predstavila som ho doma, druhy krat, co k nam dosiel sme uz boli zasnubeni, a treti krat prisiel aj so vsetkymi svojimi paksamentami a psom. ma aj chyby (manzel, nie pes) ktore mi dost vadia, konkretne jednu, ale zmierila som sa s tym, ze to asi nezmenim, no vseobecne v jeho povahe prevazuju vlastnosti, ktore mi velmi imponuju a neviem si k sebe predstavit lepsieho partnera. boli aj burky, ale vacsinou nam svieti slniecko. okrem toho nasho 11 mesacneho slniecka :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dievčatá,nebudete mi veriť ale ja som tých lások nemala veľa. Ale prečo bz ste mi neverili.Teda okrem tých prvých, čo som spomínala v úvode, to bol ešte jeden spolužiak na vzsokej. Zaľúbili sme sa ešte na prvej zemiakovej brigáde. A on ma nechal pred prvým skúškovým obdobím. Bez slovka vysvetlenia, prestal so mnou komunikovať. Potom sme okolo do seba narážali, celé štúdium, no nikdy mi to nevzsvetlil. Vysvetlila som si to ako jeho nevyzretosť. Už som ho nevidela, žeby počas štúdia s niekým chodil. Koncom 2. ročníka sa začal vzťah s mojim mužom. Bolo to trochu zložitejšie. Nemôžem povedať, že sa mi podlomili kolená a zrazu som bola zaľúbená. Dlho sme sa priatelili, robili sme spolu v internátnom rozhlasovom štúdiu. Nebol môj typ a s odstupom času musím povedať, že on bol to najlepšie čo ma v živote stretlo. Je nesmierne spoľahlivý, chápavý, citlivý. Prosto ľúbim ho. Bol to prvý, aj jediný muž v mojom živote. A verím, že to tak ostane. Aj teraz chodievame za ruky...a akosi podvedome cítim, akoby bol časťou mňa. Bez neho by som bola nekompletná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vieš, že u mňa to bolo skoro o tom istom, až na toho chápavého a citlivého, ale rozum si naozaj vybral dobre, aj telo, len srdce je trochu zanedbávané, ale nemôžeme mať všetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Lienka, aj ja som robila v IRŠ-vitaj v klube, to boli super časy....a kde si bývala a chodila do školy?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
A ešte niečo-k tomu prvému ozajstnému mužovi-aj môj bol ozajstne prvý, s tým čo si povedala súhlasím a tiež mám pocit, že keď ma drží zaruku, tak som kopletná a v bezpečí...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj dievčatá ,normálne Vám závidím,ja ani rašej nebudem o sebe písať,
aby som Vám nezobrala krásne ilúzie,aj ja by som si zaslúžila konečne
po rokoch zažiť niečo pekné ,ale nie som si celkom istá či to naozaj
chcem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tu ma napadá výrok:
Polovica žien je nešťastná, lebo nemá to, čo druhú polovicu robí nešťastnou.
Takže je otázne, čo je naozaj lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
V jednote je sila, alebo zmeňme to , čo zmeniť môžme a tešme sa z každej maličkosti, lebo maličkosť speje k šťastiu a dokonalosti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No lienočke azda aj zavidím - v dobrom... každý má lásky, ale nie každý si vie tak usporiadať život...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Lienka, tu je sľúbená báseň, zo skorších čias...oveľa skorších...
(obdobie štúdia na gympli)
Prvá láska
Prišla tak znenazdajky,
zaklopala na dvere.
Ja podľahla som tomu citu
a už som bola súžená.
Ja verila som, že sa ozveš,
keď chodili sme spolu po skalách.
Šantili sme jak malé deti,
keď úsmev sprevádza ich tvár.
Možno je to hlúpe,
lež mám Ťa rada.
A neviem prečo,
ale je to tak.
Ja chcela som Ti povedať,
však moja odvaha klesla.
Dvere vášho vchodu už neotvorili sa,
ja ostala som sama.
Sme i dobrí priatelia.
Časté návštevy i stretnutia.
Tvoja prítomnosť ma povzbudila.
Bola som šťastná a bolo mi krásne.
Plná nádeje a očakávania
odchádzala som z domu.
Verila som, že Ťa strenem,
že prídeš.
Teraz sme spolužiaci,
myslela som, že Ťa poznám,
že poznám všetky Tvoje dobré
i zlé chvíle.
Možno, že som sa mýlila,
možno nie...
Chodíme spolu do jednej triedy a
ja prehlbujem o Zebe poznanie.
Možno, že sa navždy rozídeme,
možno, že neprídeš.
Však ja verím,
že ostaneme dobrí priatelia.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Zuzi,
myslím, že v takomto štádiu lásky-lásočky je moja dcéra. Codí so svojim spolužiakom, ale začali spolu chodiť až pred koncom školského roku a po prázdninách ide každý na iné gymko. (ale teraz su nerozluční)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Ved tak to ma byt...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž tak ja nič zaujímavé nemám, platonické lásky do vyšportovaných chalanov na strednej škole, ktoré som brala ale veľmi reálne, takže žiadne náznaky, sledovanie, jednoducho som vedela, že nemám šancu.
Dnes keď ich stretnem, tak som šťastná, že to pri tom platonickom aj skončilo.
Dve pretancované imatrikulácie v 1. a 5. ročníku na výške, náznaky sympatií, ktoré k láske len pričuchli.
Jediná moja láska je moja prvá a je ním môj manžel. Hovorí sa že to nie je zrovna najsprávnejšie, že treba odskúšať viac vzťahov, ale ja som spokojná sme spolu 10 rokov a stále to "iskrí", vidím a cítim, že
je pre mňa ten pravý.
Na tie skutočné lásočky si budem musieť počkať až moje dievčatá podrastú a zatiaľ vôbec netuším ako sa k tomu postavím, tak rada načerpám z vaších skúsenností 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prva taka riadna "pecka", ze som sa zamilovala na dlhych pat rokov prisla na strednej.
Zamilovala som sa do o dva roky starsieho chalana, volal sa Mirec. Nebol vobec moj typ, bol blondak s modrymi ocami.
Priserne som ziarlila na kazdu babu co sa okolo neho len mihla. Viem,ze som bola riadne neprijemna, ale predstavte si,ze casom sa z nas stali dobri kamosi, potom ked odisiel na vysku sme si pisali pekne listy, a ked som isla na vysoku ja, bol velmi rad a hrdy...:)
Asi to medzi nami dost iskrilo, aj pokusy pusu si dat boli... ale akosi sme boli bud dost nesikovny, alebo nas niekto vyrusil.
A vzdy to bolo nejako domotane, a dodnes neviem, co bol do mna alebo nie.
Casom sa nase cesty rozisli, a ked sa ozenil, povedala som si, ze je asi aj moj cas...
Rada si spominam na jeho dlhe stihle prsty, na iskricky v ociach, ked sa smial, na neposlusne kucery, na dlhe hodiny kecania v parku, na stuzkovu, ked sme prvy a zaroven posledny krat tancovali spolu sladak... ach,ach, niekedy by som chcela opat prezivat ten carovny cas mladosti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si to napísala.