Román na leto - 7.časť

Po vyzdvihnutí batožiny sa všetci akosi rozutekali. Ema rozpačito behala očami po autách na parkovisku pred letiskom. Hľadala červený fiat, keď jej v tom opäť pípol mobil. V správe si prečítala, že to Jirko na letisko nestíha a tak sa Ema , ako usmerňujúca delegátka zájazdu, ocitla spolu s ostatnými v autobuse unášajúcom ju priamo do hotela vpred nových dovolenkovým zážitkom a snáď aj oddychu, ktorý už aj ona tak veľmi potrebovala.

Peter však v autobuse nebol, cestoval s inou cestovkou a jej bolo smutno pri predstave, že už ho možno nikdy neuvidí. Cesta ubiehala akosi pomaly, horúci vzduch by sa dal krájať a aj napriek tejto, či práve vďaka tejto horúčave, sa jej hlavou preháňali horúce myšlienky na Petra. Snažila sa ich odohnať a sama sebe v duchu dohovárala, aby s takýmito myšlienkami okamžite prestala, ale duša mala prevahu nad jej rozumom a on sa jej zas a znovu vynáral pred očami. Dojímala ju jeho starostlivosť o dcérku i jeho smutný osud a zároveň ju veľmi priťahoval ako muž.

Myšlienky si zrovnávala v hlave , keď autobus zastal. Boli na mieste. Stála pred staršou, ale majestátne pôsobiacou budovou hotela. Po ďalších inštrukciách, ktorými usmernila svojich klientov ,doslova vplávala s davom do budovy. Po obdržaní kľúča od svojej izby sa pomaly vydala s batožinou po schodoch. Bola ustatá z letu aj z cesty a horúčava jej veru nepridala na sviežosti. Potrebovala sprchu a pol hodinky odpočinku, aby sa trochu pozviechala.

Po chvíľkovom blúdení po dlhej úzkej chodbe hotela konečne našla dvere, ktorých číslo súhlasilo s číslom na jej kľúči. Ako sa pokúšala zasunúť kľúč do zámky, zrazu kútikom periférneho videnia zachytila pohyb na druhom konci chodby. Z dverí jednej z izieb vybehlo malé dieťa. Keď sa naň lepšie pozrela, nemohla uveriť vlastným očiam. Veď to je malá Karolínka. Hneď za ňou vybehol z izby aj Peter. Nevšimol si ju a bežal po Karolínke. Emu až stislo pri srdci. Takže budú dovolenkoví susedia? Toto možno nie je náhoda, snáď osud...

Veď uvidí, akým smerom sa bude uberať ich stretnutie. Vkročila do izby, položila kufor a natiahla sa na posteľ. Privrela oči a zrazu sa to stalo opäť, vo svojich myšlienkach uvidela Petra...