Cestičky lásky...

Ach áno, láska... Nekonečná téma nekonečných túžob, ilúzií a snov... Zvláštne, koľko má foriem, podôb, chutí... Tisíc osudov - tisíc príbehov, a pritom je to stále ONA. Taká prostá, čistá a jednoduchá... Rokmi sa tvaruje, dozrieva, mení. Ako aj my.

Vraciam sa späť v čase. Opäť mám sladkých 15. Zaborená vo vankúšoch dookola počúvam sladkobôľne slaďáky. V ruke žmolím Marekovu fotku, prefotenú z Výročnej správy našej školy. Poznám ju naspamäť. Jeho úsmev, polodlhé vlasy, šibalské oči. Marek - idol školy, o mne zrejme ani netuší, že existujem. Zato ja o ňom viem všetko. Kde býva, i aký má rozvrh. Mám pocit, že už nikdy nebudem šťastná a že sa už nikdy nezaľúbim. Áno, určite zostanem naveky sama...

Prešli 2 roky. Marek a jeho dokonalosť stratila svoj pôvab, dokonca nechápem, čo sme na ňom všetky videli. Omnoho radšej trávim čas s najlepším kamošom. Martin je super parťák, stále je "o čom". Vieme o sebe mnoho detailov a pomáhame si zvládať (ne)prekonateľné "problémy" tínedžerského veku. Mám ho rada, on mňa tiež. Je to však láska, na ktorú čakám? Nesmelý pokus o zblíženie končí fiaskom. Pripadáme si obaja čudne, trápne. Bežíme sa schovať, každý do svojej ulity.

Dospelosť. Výdych po maturite a nádych slobody. Získavam dobrú prácu vo veľkej firme. Zbožňujem ten stres a zvládanie viacerých úloh naraz. Áno, milujem svoj kancelársky džob. Ale je to iná láska, iná, akú hľadám. Stále čosi chýba...

20 rokov. Sediac na lavičke so zmrzlinou ma láska našla celkom nepripravenú. Spoznala som JEHO. Nie celkom môj ideál, a napriek tomu niečím fascinujúci. S ním prestávam vnímať čas, plynie akosi rýchlejšie. Je to možné, že máme spoločné predstavy, názory i záujmy? Že si vieme čítať myšlienky jediným pohľadom? V bruchu ma šteklia povestné motýle a ja viem, že tie sa nemýlia.

O 5 rokov neskôr. Lásku sme spečatili a spísali, aby nám náhodou neunikla. Odrazu to už nie je "len papier", ako som vždy tvrdila. Je to dôkaz, že to myslíme vážne, pravdivo, úprimne a naozaj. Ale šťastie je len na nás, musíme ho chrániť. A aj budeme.

10.5.2008. Lásku držím pevne v rukách. Je nádherne hmatateľná, voňavá a ružová. Zoviera ma maličkými prštekmi a ja viem, že silnejší moment neexistuje. Manžel, ja a naša dcérka. Najväčšia láska na svete. Už nehľadám, všetko mám na dosah... :)