Korením života je vraj smiech – no, v mojom živote tie dve veci celkom určite majú čo to spoločné, lebo som iste v súvislosti s korením neraz priviedla nezainteresovaných pozorovateľov minimálne k úsmevu, ak už nie priamo k smiechu.
Korenenie, ochucovanie pokrmov sa mne spája predovšetkým s mojou polovičkou, lebo zoznámením sa s ním dostala táto kategória u mňa úplne iné dimenzie. Prvé jedlo čo som mu uvarila – plnená paprika – bola zo strany mojej mamy okomentovaná „ak by si ťa mal vybrať len podľa tohto, tak veľa šancí tomu vášmu vzťahu nedávam“. To ale nevedela, že sme ju varili spolu a to, čo jej vadilo, tam pridával on sám podľa svojej chute.
Postupne som musela prekopávať všetky naučené recepty a prispôsobovať ich jeho chuťovým bunkám – no tam to celé nekončilo – ony dokonca mali dopad aj na obsah mojej kabelky. Boli sme kolegovia a chodili sme spolu na obedy, keďže na stoloch síce úplne bežne bývala soľ a korenie, ale celkom určite nie štipľavá paprika, musela pribudnúť ku kľúčom, peňaženke, šminkám a všetkým tým ostatným „zbytočnostiam“, čo dámy bežne nosia v kabelke aj malá nádobka s čípoš paprikou. Pohľad na mňa, ako ju vyťahujem z kabelky a kladiem na stôl pre môjho milovaného musel byť celkom určite „zážitkom“ pre nejedného spolustravníka.
K pokrmom, ktoré neboli dostatočne pálivé mal vždy nekompromisný postoj – zelená paprika, čo neštípe je obyčajná tráva; klobásy sú buď dobré alebo pre deti; guláš sa nikdy nevaril v dvoch verziách (ak ho deti nechcú jesť, asi nebudú hladné 
).Erös Pista ani dnes nesmie chýbať na našom stole .....
Kým paprika je doménou nášho gazdu, celý zvyšok domácnosti holduje inej (inak tiež celkom slušne ostrej) pochutine – škorici. Tú som „priniesla“ do našej domácnosti ja – mala som ju rada aj v koláčoch a pod., ale keď som niekedy v svojich stredoškolských časoch objavila žuvačky so škoricovou príchuťou, upísala som sa škorici celou svojou dušou. Obchod s francúzskymi špeciality, kde som škoricové žuvačky 1x objavila síce už neexistuje, ale našťastie nás nimi (a my následne široké okolie svojich kamarátov) zásobuje naša Lucia. Keďže Amíci majú pre škoricu zjavnú slabosť, začala ma zásobovať aj inými produktmi, čo sa mi stalo osudným – koncentrácia v zubnej paste bola asi privysoká a ja som chytila alergiu. V koláčoch a pod. mi síce stále nevadí, ale pokiaľ ide o tie moje milované žuvačky, dnes už musím len so závisťou sledovať, ako si moje decká na nich pochutnávajú – aj nechcem riskovať „olezenú hubu“. Priznám sa, niekedy nevydržím a zhreším ..., čo už, som nádoba krehká a odolávať pokušeniu je taaak ťažké
jeeej, ciiipos nosi u seba aj moj muz, ma take domace aj cestovne balenie
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš, môžeš mu povedať, že nie je jediný
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Láska aj hory prenáša, či len štipľavú papriku. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, celkom iste minimálne tú papriku - ale za tie roky čo sme spolu toho bolo veru habadej - len toho piva čo som sa navláčila, kým sme stavali ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéééé, pozdravujem! Ja si škoricu meliem so zrnkami kávy a do pomletej pridám ešte štipku chilli, než ju zalejem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak by si mala skutočnú alergiu na škoricu, neznesieš ju nikde...ani v koláčikoch. Mám dojem, že to bude v inom. Škorica kontra nejaká iná prísada v tej zubnej paste, či žuvačke.
Možno farbivá ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, milujem csípős. Môj tata si sám robieval takzvané "Turbodiesel" a nosieval svoju značku všade so sebou /zmixovaná zmes z feferón papriky, čierneho korenia a soli/. Takže "Doštipania milé dámy"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jééé čípoš-moja svokra si pestuje svoju papriku...je to úplne niečo iné, ako keď som kedysi kupovala. Priznám, pikantnejšie môžem, ale nie až úplne-toť, keď sme sa stretli v BA a dala som si tam môj prvý kebab v živote mi pán kuchár/predavač zabol poudať, že to čípoš...éééj, vypálilo poránne...až z uší mi to šlo Škoricu ale naopak milujem hodne-a tie škoricovie žuvajdy...éééj, to som nemala, ani nempamatám 
...pekne si to Adus-ka...ako vždy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Budem na ťa pamatovať a keď sa najbližšie stretneme, tak ti nejaké prihárm
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ja som vedela, že pod "Čípoš" blogom budeš ty.
Rozmýšľam, pri tej škorici, ovoniavať môžeš, či? Vôňa sama o sebe má svoje čaro.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Môžem, a ešte ako - som dnes potrebovala papierové rozmeniť na štrgotavé - vojdem do nákupného strediska, zámer bol kúpiť si rožok alebo tak niečo, ale môj nos ma doviedol k fornetovému stánku, kde mali čerstvo napečené škoricové fornetti - som ani netušila, že už také majú!!! Tak som si hneď 4 kúsky kúpila - a zatiaľ nič! Asi bola koncentrácia nízka, alebo to bola skutočná škorica a nie nejaká chemická náhrada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A škorica , tiež môže byť. V rámci "zdravého dezertu" si rada robievam nízkotučný tvaroh so škoricou a stéviou - chutí to super
Je blbé mať alergiu na niečo, čo máš rada.