Čo mi šeptá stará škeble ...

No - napriek všemožnému túrovaniu mozgových závitov, neporadilo sa mi vydumať dostatočne humorný titul k tomuto môjmu blogu z vlastných zdrojov, tak som si dovolila vypomôcť si cudzím perím. Musím však podotknúť, že nech si pod starou škeblou predstavuje ktokoľvek čokoľvek, tá moja pre mňa bola, je a navždy zostane krásna, jedinečná a nenahraditeľná. Vyzerá ako táto tu , len je krásne bledulinko ružovkastá, vekom sa trochu rozsušila, jej obe polovice už nedržia pokope - napriek tomu, keď si ju priložím k uchu, ešte vždy mi šepce príbeh o odvážnom mladom mužovi, ktorý ju pre mňa vylovil z hlbín mora.
Odvážny mladý muž bol úplne jednoznačne tým, čo sa dnes nazýva plážovým inžinierom - hoci netuším, či sa tento pojem používal už vtedy - a keby aj, mne by to aj tak nič nehovorilo, lebo šesťročné škvŕňa horko-ťažko vie čo je to inžinier. Šestročnému škvŕňaťu stačí, že si čokoládovo opálený krásavec s vyšportovaným telom vôbec všimne jeho existenciu.
Odvážny mladý muž samozrejme svoje plážovo-inžinierske aktivity nezameriaval na mňa, ale na krásnu mladú dámu, na ktorej som bola počas oných pamätných letných dní pricucnutá ako morskí ježkovia na móle. Neboli sme rodina, neboli sme (kým sme nanastúpili v Bratislave do rovnakého kupéčka spacieho vozňa) dokonca ani známe. Zrejme však vedela, že detičky sú celkom dobrou "udičkou", na ktorú sa dajú chytať nové známosti a tak si ma celkom rada požičiavala od mojej mamky - učila ma plávať, lovili sme spolu morských ježkov, skákali z nafukovačky do vody, .... skrátka a dobre, venovali sme sa všakovakým letným prímorským radovánkam. Skutočne, netrvalo dlho a do našich životov vstúpil Predrag - tak sa onen odvážny mladý muž volal - a získal si srdcia nás oboch.
Romantická pohoda však vydržala len kým som sa nedozvedela, že moja "veľká kamoška" je pozvaná na výlet loďkou spojený s potápaním - a ja (pochopiteľne) nie! Och, čo to len bolo za krivdu - sĺz mi stieklo po lícach do beztak slanej vody Jadranu toľko, že hneď poskočil na rebríčku slanosti aspoň o jedno miesto vyššie. Celý deň so mnou nebolo reči a keď sa v čase večere zjavili v našej reštaurácii, bola som presvedčená, že ich oboch budem ignorovať. Nedalo sa - mladý odvážny morský vlk pristúpil k nášmu stolu, vrhol na mňa svoj najokúzľujúcejší úsmev č. 17 a spoza chrbta vytiahol najkrajšiu mušľu, akú som kedy videla. Vraj ju vylovil len a len pre mňa .... Aj napriek súmraku, pre mňa začalo znova svietiť.
Strážila som si ju ako oko v hlave, prežívala som muky pekelné počas cesty domov, či sa nezlomí - a celé roky rokúce som ju ofukoval a oprašovala priam s posvätnou úctou. Kým ešte držala pokope, prikladala som si ju k uchu a načúvala šumeniu morských vĺn ... Dnes ju už pre istotu pohládzam iba pohľadom a nech sa snažím akokoľvek, neviem si vybaviť podobu toho môjho dávneho hrdinu - ale aj tak mi vždy pri pohľade na ňu poskočí radosťou - letné lásky sú holt letné lásky - je jedno, či máš 6, 16 alebo ... (no, to radšej ani nenapíšem)