Bol náš druhý psík po Kubovi.Priniesla som ho ešte ako šteniatko od známich.Jeho mama patrila medzi poľovných psíkov a tieto jeho pudy sa prejavovali aj uňho.Nám domácim dovolil robiť s ním čokoľvek,aj keď žul čo nemal,dal si otvoriť ústa a vybrať.Najviac sa kamošil s našim kohútom.Dino mu pravidelne nosieval kožennú kosť a kohút z vďaky vždy skákal doňho.Ak som nemohla nájsť kosť,vedela som že je u kohúta v kurníku.Dinko občas aj niekoho cudzieho po dvore ponaháňal a to bol aj jediný psík ktorý bol na reťazi,teda iba cez deň,v noci strážil dvor a labzoval so susedovým psom po okolí.Žiaden plot nebol preňho prekážkou a aj preto občas domov priniesol nejakú kačku,sliepku,zajaca a pekne nám ich uložil pred dvere a čakal na pochvalu.Jasné že sme ho aj pochválili aký je šikovný a potajme zahrabávali úlovok z niektorého susedovie dvora.
Ráno vždy pri svojom úlovku aj čakal pokým ho dám na reťaz,ale kým som prišla dnu,už bol odviazaný a ja som videla jeho chrbát ako preskakoval plot aj so susedovým psom.Tí toho svojho pre zmenu púšťali ráno a hneď skočil ku nám do dvora a šli na túlačky.Raz som si ich vystriehla ako ten ten Dinko šikula robí že sa tak rýchlo dokáže odviazať.On si vždy reťaz našponoval tak,aby sa mu obojok trocha natiahol a cvakol zubami po skobe a bol na slobode.Ale podľa jeho štekotu sme vždy vedeli či ide k nám niekto cudzí alebo známi.A aj keď hral obecný rozhlas,krásne zavýjal a my sme vedeli že máme ísť si vypočuť novinky.Ale po čase najviac sa mu páčilo na našej terase.Nechcel byť len tak hocikde uviazaný,iba na terase.Tam máme schody vedúce na poval a na nich dokázal presedieť celé dni.Mal zmapované všetky okolité polia aj všetku zver čo sa pásla.Ak sme sa aj s ním chceli pohrať,pomazliť alebo dať mu jesť,museli sme ísť pekne za ním na schody.A jedného pekného dňa sa zo svojho lovu nevrátil(brokenheart) .A u nás nastal tak neskutočný smútok že syn o ňom napísal v škole dlhúúú slohovú prácu.Neskôr ochutnal aj jeho granule aby vedel či sme ho dobre kŕmili a prečo sa nevrátil domov.Prešli sme široké aj ďaleké okolie ale Dinka sme viac nenašli.
A my sme vedeli že musíme zohnať ďalšieho havkáča.
No tak keď sme pri tých granulách.
Dnes som bola s Anetkou u mamy a tak sme boli zarozprávané, že sme si nevšimly, čo tá naša beťárka zasa robí
Prebral nás až psík, ktorý skučal od hladu, lebo Anetka mu zobrala misku s granulami a kŕmila sa
Nuž chutili jej viac ako posekaná varená zelenina, ktorou sme ju chceli kŕmiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A chutilo Anetke?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No jasne. Ešte že mama Majkyho kŕmi iba vyberaným tovarom
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No - skoro ako ten náš Dino - že by to bolo tým menom?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Beťár pesík to bol
ale určite bol pre vás ten naj...Dino, krásne meno-mala som koníka s takým