Holky chlpaté

Ako takmer každé dieťa i ja som túžila po psovi, otec mi ho síce sľúbil ale nikdy nekúpil. Tak som pravidelne na jar a na jeseň, keď sa začali objavovať nové šteniatka domŕzala a žadonila o psa. Medzitým som domov navláčila niekoľko mačiek, morča, korytnačku a bielu myš. Samozrejme nie naraz, to by moja mama neprežila Sny sa nám plnia, len je k tomu potreba troška trpezlivosti, mne sa moje čakanie oplatilo dvojnásobne. Pre našu prvú holku chlpatú - Molly sme cestovali z Košíc až do Nitrianskej Stredy. Nikdy nezabudnem na tú malú, čiernu, chlpatú a smradľavú guľku, čo behala po dvore. Meno dostala hneď potom ako som ju zbadala Molly z anglického rýmu „smally – molly“. Nebolo v tej chvíli asi šťastnejšieho človeka na svete ako som bola ja, proste láska na prvý pohľad. Cesta domov bola s niekoľkými povinnými zástavkami, šteniatko vyvenčiť a dať mu napiť. Bola tak maličká, že pila vodu z vrchnáka plastovej fľaše. Na každej pumpe vzbudzovala patričnú pozornosť, dokonca nás jeden pán prehováral, že ju od nás kúpi. Samozrejme, že sme ju nedali ...hneď ako sme došli domov sme ju odvážili, to moje klbko chlpaté smradľavé malo 1,80 kg. Molly bola, je, a vždy bude hviezda. Všade vzbudzovala pozornosť nielen detí ale najmä starých babiek, na ulici kde sme bývali ju volali najkrajšia prachovka... Keďže Molly je tvor spoločenský a neradi sme ju nechávali samu (čo to sme si o plemene naštudovali) rozhodli sme sa kúpiť ešte jednu fenku. Tak k nám pribudla Korky, biela chlpatá gulička, rovnakého plemena Lhasa apso. Korky-Guginka mala veľmi hravú povahu, bol to malý pažravček, ktorý pre piškotu aj plot preskočil. Užili sme si s ňou veľa „srandy“ keď si tak obsr..la zadok, že sme kvôli nej museli vrátiť z plánovanej návštevy, na Pieninách na výlete sa rozhodla, že si dopraje prírodnej vône a tak sa nám vyváľala v rozkladajúcej sa ropuche. Manžel sa ju snažil „vyprať“ v Dunajci, čo keď videli poľský turisti, tak na nás z plte kričali „netopi pani toho psička“ ale Korky smrdela, tak, že bol problém vedľa nej stáť.....Zážitkov s nimi je na celú knihu. Dnes už mám dve deti, ktoré vyrástli pri našich holkách chlpatých. Susedia mali zo mňa zábavu, najprv brucho a dvaja psi, potom kočík a dvaja psi, zakrátko na to kočík, brucho a stále dvaja psi a nakoniec dvaja psi, dve deti
Dnes už mám len Molly, Guginka nám odišla predčasne do psieho neba(brokenheart) Napriek smútku a bolesti, ktorú ma jej odchod stál si myslím, že mať psa bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí lebo aj keď ich odchod veeeľmi bolí tá láska a oddanosť, ktorú vám dajú stojí za to. .