Vlastne už od môjho detstva si pamätám že sme mali doma mačky a psy.Dokonca sme mali jednoho hafana aj s pásomnicou.Všimla si ju moja mamina zdravoťáčka a vtedy šiel havino z dvora bez ľútosti.Pri psích miláčikoch sme si užili aj humorných situácií keď napr.brat sa v detstve učil fajčiť a cigarety skryl psovi do búdy a neskôr sa aj po dvore váľali roznesené cigarety.Raz darmo,hafan si chcel zafajčiť.
Ale spomínam si na našu prvú cicu,dali sme jej meno Beta.Bola to taká šmajchlovačka že vždy sme sa o ňu potkýnali,jednoducho vedela ako sa na nej potknúť.Až jedného dňa môj oco skríkol,veď to je KOCÚR!Odvtedy sme mali kocúra Betu.A najviac mal rád otcovu posteľ.Vždy si ráno počkal kým odíde do práce a otvorí sa okno na vetranie.A v tom momente vyskočil na balkón a rovno si to šupol do postele.Dokázal tam prechrápať celý deň bez pohnutia pokým oco neprišiel večer z roboty.Vtedy sa pozrel na majiteľa postele s výčitkou že ho nemusí budiť,tobôž nie vyháňať.A vlastne celý život kocúr prechrápal v tej istej posteli v pravidelnom čase.A dokonca mal svoj vyšlapaný chodníček na stene,keď sa škriabal do okna,všetky packy mal otlačené a označené kadiaľ treba ísť.Po ňom nám už žiadna cica tak nezostala v pamäti,tie ďalšie nás mali v paži,prišli sa len ukázať že žijú a šli zasa po svojich mačacích chodníčkoch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
