Mať tak nos ako Žaba ...

Nie, nešibe mi, viem veľmi dobre, že ten (občas milý, občas odpudivý) objživelník nie je práve stelesnením stvorenia s mimoriadne citlivým ňucháčom. Teda, kým hovoríme skutočne o skokanoch, žubrienkach či ropuchách. Ja hovorím o hrdinovi jedného literárneho diela (a filmu)
Nuž, mať tak nos ako žaba, vedela by som asi úplne presne definovať, čo konrétne mi vonia počas ospalého nedeľného rána uprostred horúceho leta - pre mňa je to ale iba "čistá esencia pohody" - nevstal ešte nikto okrem mňa a škovránkov, Oskarko ma ešte len tak zľahka šimrá po líčku či po chrbáte (ak som v takéto ráno zrovna u nás na chate a klušem dolu do dediny po čerstvé pečivko k nedeľným raňajkám). Poviete si, nedeľa, pondelok, piatok - aký je v tom rozdiel? Je, prisámvačku, je. Ešte aj na tej dovolenke - v skoré nedeľné ráno býva zväúčša ešte svet v poriadku, ešte vie ako ho Pánbožko stvoril, že toto je ten deň, keď treba zvolniť, odpočívať, zadívať sa okolo seba aj do seba ... Trvá to len prchavú, malú chvíľočku, presne takú, za akú sa stratí vôňa, ale práve preto je tá chvíľa taká vzácna ....
... vedela by som, prečo je vôňa pokosenej (keď sa inak nedá, tak občas aj nekosenej) lúky v ešte stále horúci letný podvečer tak nabitá erotikou, že to priam hrozí explóziou. Je úplne jedno, že už nemám ani 18 ani 20 (to len tak pomimo, sesternica zvykne vravieť, keď sa jej niekto pýtal na vek - 18 mi minulo a 20 nemám ) - tá vôňa na mňa pôsobí dnes navlas rovnako, ako vtedy a nadýchnuc sa jej si podvedome začnem pohmkávať "hitovice" ako Študentská halenka a pod. ....
... vedela by som, prečo keď zavoňajú horúcim letným poludním niekde borovice cítim na perách slanú chuť mora, v ušiach mi šumia neodolateľné vlny mora, s ktorým mám veľa spoločného (vraj som to moje meno podľa neho dostala - netuším prečo, celkom určite viem, že moji rodičia tam boli prvýkrát v živote až keď som mala nejakých 6 rokov ) a rádio v mojej hlave preladí na ..."nema više ljubavi"...
... možno by som nezávidela až tak veľmi tým hnusným kapitalistom, ktorých opaľovacie krémy rozvoniavali podstatne lákavejšie ako naša Indulona, lebo by som presne vedela, čo bolo použité na ich výrobu, takto si len spomínam, ako som sa v tých dávno minulých časoch aj ja chcela namazať sa Piz Buinom a nie iba tou starou dobrou masťou na všetko ...
... dokázala by som presne definovať, kade sa túlali moje deti, vyberajúc ich veci z koša na prádlo, lebo prisámvačku - presvedčila som sa o tom opäť raz toť nedávno, keď sa mi Kiska vrátila z toho Španielska - každé miesto má svoju typickú arómu a aj keby ste si z vlýletu či dovolenky nepriniesli žiaden iný suvenír, tú vôňu si prinesiete so sebou určite. Na rozdiel od klasických dovolenkových suvenírov má jednu nevýhodu, vydrži iba do najbližšieho prania ...
Nie, nemám takú schopnosť analyzovať vône, ale mám schopnosť zapamätať si ich a pomocu nich si často aj úplne nečakane dokážem privolať späť spomienky na krásne miesta ktoré som navštívila a krásne či ešte krajšie chvíle, ktoré som prežila. Vône sú úžasnými nositeľmi spomienok, dokážu vytiahnuť z tých najzabudnutejších zákutí našej pamäte veci, na ktoré sme už zabudli