Moja letmá láska

Chcela som súťažiť a rozmýšľajúc o čom, alebo skôr o kom, mám písať, spýtala som sa manžela. Samozrejme, že odpoveď znela:" Veď píš o mne!". Chvíľku som o tom uvažovala, lebo je pravda, že sme sa spoznali v lete, ale mám pocit, že by to nebolo správne. Podľa mňa, letná láska má byť letmá, len také chvíľkové, ale o to intenzívnejšie, letné poblúznenie. A nebolo by to fér ani voči manželovi, lebo on by si zaslúžil, aby som o ňom písala v blogu
s názvom "Moja životná láska".
Mala som takmer 16. Objektom mojej "vášne" bol o dva roky starší chlapec, spolužiak mojej staršej sestry. Bola som do neho zaľúbená už od základky. Večne som chodila za sestrou otravovať ju s rôznymi hlúposťami, len aby som ho mohla čo i len na chvíľku uvidieť. Všetkím to bolo jasné ako facka , len pre neho som bola vzduch. Bol taký krásny!!!!!!!!!!!!! Ako mladší brat Roberta Redforda ( no skôr jeho vnuk), ako Osmy statočný. Plavovlasý, modrooký, vysoký chlapec so širokými pleciami a s chutným chrumkavým zadkom. Hotový Achiles! V lete cez prázdniny som sa prihlásila do rovnakého športového klubu ako on-môjho srdca šampión. Hróóóózne som sa snažila, a moja snaha priniesla svoje ovocie a môj vyvolený si ma konečne všimol. Začali sme spolu chodiť. Bola som až po uši zaľúbená a preto som veľa jeho nedostatkov, o ktorých som predtým netušila, prehliadala. Pochádzal s piatich detí, z robotníckej rodiny, v ktorej akoby sa čas zastavil niekde v stredoveku. Mal troch bratov a jednu sestru a v ich rodine vládol prísny patriarchát. Kedykoľvek som k nim prišla, ich mama a sestra boli ku mne veľmi milé až neprirodzene priateľské. Sedela som spolu s jeho bratmi a otcom v ich obývačke a pila čaj s ružového porcelánu a oni dve nás obsluhovali, zatiaľ čo my sme sa smiali a bavili. Potom ich otec na ne pozrel, ani brvou nemihol, len na ne pozrel, a oni sa otočili bez slova na päte a zmizli v izbe. boli perfektne vycvičené. Aj jeho vzťah ku mne bol trochu zvláštny. Stále mal potrebu ma vychovávať a trestať a to veľmi čudným, pre mňa nepochopiteľným spôsobom. Jednoducho sa so mnou nebavil. Ak usúdil, že som sa previnila, neprevravel so mnou aj niekoľko dní bez slovka vysvetlenia. Lebo som mala prikrátku sukňu, lebo som sa priveľmi nahlas smiala, lebo som sa opýtala cudzieho "uja" na zastávke autobusu koľko je hodín,lebo som mala kučeravé vlasy.... V jeden deň som objavila v obchode motýlika z rovnakej látky ako mal podšívku na svojom diskotékovom saku fialovej farby . Nosil ho s frajersky vyhrnutými rukávmi podľa vtedajšej módy . Bola som nadšená a hneď som mu ho aj kúpila a bežala za ním. Zastihla som ho počas prestávky ako prednášal asi 20 tim dievčatám z nového kurzu. Nadšene som mu skočila okolo krku a tu ma zastihla studená sprcha. Dostala som prednášku o tom ako sú ženy semeno diablovo, zdroj pokušenia a hriechu, dobré len na 4 veci, a to : variť, prať , upratovať, občas mužovi "podržať".A že ich treba držať na krátko od narodenia a byť na ne tvrdý lebo potom sa zvrhnú(ako ja), treba ich jednoducho cvičiť aby z nich boli dobré suky (čo som ja zrejme nebola). Nikdy v živote som nič podobné ani len nepočula, nieto ešte zažila. Ostala som ako obarená a so mnou ďaľších 20 dievčat v miestnosti. Jedno bolo v tej chvíli isté- z nich mu určite žiadna "nepodrží". V tej sekunde sa moja nekonečná láska skončila(brokenheart) Otočila som sa a dôstojne som vykráčala. Keby mi to moja dobrá výchova dovolila, možno by som ho aj opľula. Nevyronila som ani slzu , len som sa hnevala, hlavne na samu seba. Doma som vyhadzovala všetky veci od neho a našla som jeho fotku. Na rube som onehdy napísala, citujem: "Môj milovaný, môj tichý chladnokrvný tvrdý chlapček-bojovník... (nech mi je ospravedlnením môj vek a tiež to , že som vyrastala na Angelike a Troch mušketieroch). ÁÁÁÁÁch , ja sprostá! Ukázalo sa,, že ten ktorý sa zdal byť tichý, len nemal čo povedať. Nebol chladnokrvný, ale len chladný a nebol ani tvrdý, ale len natvrdlý. Nuž , nie je všetko zlato, čo sa bliští a načo nám je pekný hrniec, keď je prázdny!