...po vianociach

A je to tu, je po sviatkoch, človek sa pol roka dopredu teší, upratuje, vyzdobuje, vyvára , vypeká, teší sa na príjemné chvíľky v kruhu rodiny, na tú nádhernú vianočnú atmosféru a tie sviatočné okamihy uplynú ako voda.
Tohotoročné prípravy sviatkov som zvládala s výdatnou pomocou nášho najmenšieho člena rodiny (bol sopľavý, tak mal predĺžené prázdniny zo škôlky )a naše rána začínali mojimi slovami "tak čo Maťo, ideme dnes niečo upratovať, či piecť?" a jeho obligátna odpoveď "piecť!" , naše princiatko totiž našlo záľubu vo vaľkaní cesta a vykrajovaní s formičkami (cesto bolo síce všade, ale čo neurobíš pre rozžiarené detské očká? )...a keďže sme toho veľa napiekli, tak sme museli aj často koštovať, či aj dobre ...tak som bola príjemne prekvapená, keď som sa 25-teho postavila na váhu a tam , čuduj sa svete? -2kg ...no ale potom to začalo, obed u švagrinky v kruhu rodinky mojej polovičky, výborné kuracie mäsko na hríbikoch s červenou cibuľkou a na červenom víne, ďalej kuracie krídelká v bryndzovom cestíčku, ďalej...no nebudem vám robiť radšej chúťky, takto to pokračovalo obžerstvom až do večera . Na druhý deň sme obedovali u mojej maminky v kruhu mojej rodinky a bolo to niečo podobné ako deň predtým (je nás síce "jak hadov", ale 10-kg morku sme dojedali aj na večeru, no a treba vyskúšať koláčiky od každej sestry- sme 4- nejaké nové a klasické rokmi overené ), ešte šťastie, že sme obe návštevy absolvovali peši, tak sme to mali v rámci zdravotných prechádzok
27-meho prišiel konečne vytúžený čas pokoja, čas na pozretie nejakých rozprávok a pre mňa obľúbený čas na knihu (variť som nemusela, veď sme neboli 2 dni doma, tak bolo treba podojedať dobroty zo štedrého dňa)...potom ďaľšie dni sa niesli v čase ohlásených aj neohlásených návštev, pohyb bol minimálny a tak, keď som sa jedno ráno postavila na váhu, ten pocit vystihujú slová klasickej vianočnej odrhovačky "mne se taky klíži zraky, bylo toho trochu moc" , moje 2kg boli späť a privliekli aj nejaké dkg navyše ...a to mi v hlave bliklo, preboha, veď 15.1. ideme na ples po 3-ročnej materskej pauze, veď ja sa do ničoho nenavlečiem (po poslednom tehuľkovaní mi zostalo dobrých 9kg navyše). Vytiahla som zo skrine moje obľúbené večerné šaty so zlatými flitrami, vždy mi boli trošku voľnejšie. Dostať som sa do nich dostala, ale každým minimálnym pohybom by asi odlietajúce flitre ohrozovali ostatných plesajúcich, tak nič. Na nové momentálne financie nevychádzajú a aj tak sa chystám schudnúť .Tak som sa zapovedala, že už nič nepečiem ( 5.1. mala dcéra meniny- keď nepečiem , tak nepečiem, tak som jej urobila nepečenú čokoládovú bombu )a prestanem sa napchávať koláčikmi.
Takže aktuálny stav, váhu udržujem ,koláčiky obmedzujem, začala som znova po vianočnej pauze športovať, tak do piatku hádam nejaké výsledky ešte stihnem , šaty mám požičané od sestry, faldíky zakryje vhodné sťahovacie prádlo, prednosti vyzdvihne vhodné prádielko a ešte v piatok, v deň plesu, príde najmladšia sestrička z BA (tento ples je každoročne taká naša rodinná udalosť- ideme všetky 4 ségry s polovičkami ) a donesie nejaké plesové šatičky, ktoré si neoblieka, tak uvidíme, až v piatok, v čom vlastne pôjdem .
Tak mi naničmamky držte palce, nech princiatko prespí celú noc (ešte sme neboli obaja s tatom od neho preč na noc)a nemusím z plesu utekať skôr ako Popoluška .
Zdraím vás výsostne aktuálnym pozdravom "plesom a plesaniu zdar!"