Má ich doma každá z nás . Malé aj veľké, staršie aj novšie, smutné aj veselé, oficiálne aj súkromné, vlastnoručne „vytvorené“ aj darované, uložené aj zapatrošené kade-tade, farebné aj čiernobiele. Už asi tušíte, že sú to tie kúsky papiera, ktorých hovoríme FOTKY.
Sprevádzajú nás aj našich blízkych väčšinou celým našim životom. Niekto si dá záležať a pravidelne ich zakladá do albumu, niekto ich len šupne do krabice alebo ich nechá len "voľne pohodené" v počítači (to sa dá uplatniť samozrejme iba na digi-kúsky
). Dobrovoľne sa priznávam 
, že ja patrím k tej prvej skupine a tak ich máme doma zopár (kusov alebo políc ? ). No a tou činnosťou, ktorú robím s láskou je listovanie v naplnených fotoalbumoch alebo prehrabávanie sa v rôznych krabiciach . 
Dá sa to robiť pri pití kávy alebo čaju, namiesto nezáživného programu v telke alebo tiež ako liečebná terapia počas choroby (aspoň vtedy človek príde na iné myšlienky a zabudne na chvíľku na svoju chorobu ). A faktom je, že pri fotkách mám najradšej tie „obyčajné“- nepripravené - momentkové . Veď za každým jedným obrázkom sa mi vynorí kus spomienok práve z toho konkrétneho okamihu alebo z odfoteného miesta.
Keď ma pri takomto láskyplnom prehrabávaní sa vymákne niektorý člen domácnosti, zväčša sa pridá a nakoniec pri fotkách skončíme všetci domaprítomní . Potom to už trvá a trvá a trvá...
Ja stále tvrdím, že tie klasické fotky a nie tie v počítači majú svoje čaro. A tiež mám rada momentky a tie pripravované aj nerada fotím. A keď občas otvorím niektorý z albumom, vždy ku mne pribehne dcérka a už pozeráme spolu a rozprávame príhody a máme takú pohodičku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto milujú moje deti,ja a vlastne celá rodina. Škoda, že voľakedy neboli také kvalitné foťáky. Mám zo svojho detstva iba asi 4 fotky. Sú už vyblednuté,ale pre mňa majú veľkú hodnotu. Milujem ich a milujem pozerať si ich Je na nich moja rodina a vyzeráme tak šťastne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež som pred týždňom skenovala zopár staručkých fotečiek do rodinného rodostromu,nasmiali sme sa pri nich,zaspomínali aj aj poplakali.Našla som aj také ktoré majú veľkosť papierovej vreckovky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jéééj, toto mám veľmi rada aj ja - prehrabávanie sa v starých fotkách, to sú krásne a pohodové chvíle
