Priama reč

Nebojte sa, môj boj sa netýka gramatickej kategórie, ktorú nám tlačili do hláv v škole. Veď to, že má byť ohraničená úvodzovkami spredu aj zozadu a že má nasledovať po dvojbodke, to sme si už hádam osvojili všetci.
Mojim cieľom/pomocníkom je "osobná" priama reč . Vyznačuje sa tým, že slová a myšlienky, čo mám na srdci (a v mojom prípade hneď aj na jazyku) najradšej poviem priamo osobe, ktorej sú určené. Je úplne jedno, či je to pochvala, podnetná pripomienka alebo kritika. Proste z očí do očí, teda vlastne z úst do uší. Ak druhá strana chce reagovať - rada si vypočujem jej názor. Platí to aj vtedy, keď ja počúvam a iní hovoria smerom ku mne. Zdá sa mi to také jednoduché a predsa... stále stretávam ľudí, ktorí sa vyjadrujú okľukou . Rozumej tak, že keď chcú nejakú informáciu povedať trebárs Janke (Danke, Zuzke....), tak to nenápadne spomenú pred Helenou (Ivetou, Zitou...) a dúfajú, že sa "to" posunie tým správnym smerom. Nemôžem si pomôcť, ale takáto komunikácia sa mi protiví.
Takže , hor sa do boja za priamu reč ! Ak nás bude viac , svet bude možno o kúsok krajší