Šťastnosmutné Vianoce

Že ktoré Vianoce boli pre mňa doteraz tie najkrajšie? Ak si odmyslím tie z detstva, keď sa mi "podarilo" v jeden rok dostať od Ježiška dve bábiky , tak určite tie, keď sa mi dva dni pred Vianocami narodila prvá dcérka. No zároveň boli i smutné. Tešila som sa totižto na prvé Viance s dieťaťom v rodine - mojou neterkou, ktorá sa zhodou okolností narodila tiež dva dni pred Vianocami, ale o rok skôr. Takže mi bolo tak trošku smutno, že musím byť v nemocnici, aj som si poplakala. No čo už, keď malá sa poponáhľala, veď mala prísť až v januári. Lenže potom mi to došlo - čo tu ja hučím ako blbá? Čo majú robiť tí, čo sú tu cez sviatky pre vážne zdravotné problémy? Ej ale som sebecká! Narodilo sa mi zdravé dieťa! Aký krajší vianočný darček môžem chcieť? A tak som sa snažila si tie Vianoce aj užiť. So spolubývajúcou sme si k večeri zapálili aspoň sviečku, z domu nám doniesli zákusky... Samozrejme, že v kútiku duše mi bolo smutno, že nie som s celou rodinou, ale bola som predsa s tým najdrahším, čo mi život mohol dať - s mojou dcérkou. A život je taký, v spomienkach sa zdá všetko vždy krajšie. Tak aj mne napokon utkveli tieto Vianoce ako najšťastnejšie. Ale verím, že tento rok stratia svoje prvenstvo a preberú ho tohtoročné, lebo už mám doma dcérky dve. Prajem aj vám krásne Vianoce.