Nikdy som neprestala snívať, snívam vlastne celý život.....od detstva....taký rojko 
Ako malá žaba si pamätám, že som snila o ružových princeznovských šatách....byť na zámku a chodiť v tých šatočkách po schodoch a komnatách.... Aj sa splnilo. Na karnevale 
Mala som krásne ružové šaty s bielym tylom.....len zámok nebol....ale to mi neprekážalo....bol to kultúrny dom – taký detail pre 5 ročnú žabu, pardon princeznú
Svoje túžby som pretavovala do snov a čím viac som túžila a snívala, tým viac som sa približovala k cieľu. So stúpajúcim vekom to boli sny reálnejšie.....viac a viac vzdialené od detských rozprávok. Vysnívala som si vlastne všetko, čo som chcela, splnilo sa mi všetko, čo sa malo.....aj keď často cez vlastnú bolesť....možno preto, že snívam o výsledku, nie o ceste k výsledku. Tá bola občas boľavá. Nič nie je zadarmo a všetko, čo ma nezabilo, to ma posilnilo!
Žijem si svoj sen....aj ďalej....na pokračovanie 
život a sny ukazujú, že obe sú dôležité....cesta aj cieľ. Bez cieľa niet cesty....ku každému vedie nejaká. Priama, strmá, kľukatá,....v každom prípade poučná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takže občas je to opačne, nie je dôležitá cesta, ale výsledok.