Nielen pre obdobie tehotenstva, ale aj celkovo - dobrý a podrobný návod, ako na to: http://mracnahora.wordpress.com/1-cesta-prazdnoty/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nielen pre obdobie tehotenstva, ale aj celkovo - dobrý a podrobný návod, ako na to: http://mracnahora.wordpress.com/1-cesta-prazdnoty/
ahoj Vietnamka, neviem ci si to celkom presne nazvala ze nalady, ale asi je to skor precitlivelost na vsetko. Mna tiez napada, ze co budem robit, ked mi dieta pri porode zomrie, co by sa stalo keby sa manzelovi nieco stalo, ked soferujem - co by sa stalo keby do mna niekto narazil atd atd. Ked nieco zjem, pricom sa to male v bruchu zacne krutit, rozmyslam ci mu neublizujem a ci si spravne vysvetlujem ze je rado, ked si kopka, co ked mu nieco vadi, ale co?
A kolegovia v praci ma teda vytacali aj tym ze vedla mna dychali, vadilo mi, ze na mna neberu dostatocny ohlad ze som tehotna a potom mi zas vadilo, ked mi venovali prilis vela pozornosti a nedajboze sa mi chceli dotykat bruska alebo debatovat o ich detoch a mna ICH deti vobec nezaujimali
Ale - je to asi aj povahou, ja musim na sebe neustale praktizovat tvrde sebaovladanie aby som zvladala svoju nervozitu, hnevlivost, mrzutost a podobne nechcenosti, takze mne to az taky rozdiel nepripada medzi tehotenstvom a "normalnym" stavom
Hm, s tou precitlivelostou si to trafila, to je ten spravny vyraz. Myslis, ze by pomohol psycholog?
A je to az tak vazne na psychologa?
V podstate nie, zit sa s tym da, aj ked je to nepohodlne . Lenze su tu aj ludia, ktori to musia znasat, a uz kvoli nim by som to chcela zmenit. A neviem ako.
podľa mňa pokec s psychológom nemôže nič pokaziť.
Ahojte,
som v 25tt, a moje vykyvy nalad mi uz zacinaju prerastat cez hlavu.
Uz pred tehotenstvom som nebola prave najkludnejsi clovek, ked som vybuchla, tak poriadne. Teraz je to desatkrat horsie.
Vsetky tie veci, akoze 'rozplace sa aj pri reklame', tak vsetko toto pre mna plati. Minule nam prisiel do schranky letak na detsky krem, ci co. Nemohla som ho ani precitat, pretoze zacinal slovami 'Vitaj babatko' - co vam budem hovorit, zaliali ma slzy.
Toto su celkom neskodne prejavy, ale ja mam aj omnoho horsie. V praci ma vytaca uplne vsetko, kolega, ktory si po sebe neumyva zachod, iny kolega, ktory sa ma 4x opytal na jednu vec, a potom to spravil aj tak inak (a zle).
Doma zase premyslam nad blbostami, ako napriklad, co by sa stalo, keby sa teraz manzel zabil pri autonehode, a ja zostanem sama, tehotna, resp. s malym dietatom.
Viem, ze taketo myslienky su nanic, a ze sa sama nicim. Preto take nieco jednoducho potlacim, a prinutim sa nemysliet na to. Lenze, moja uzkost tym nezmizne, len vytlacim z mozgu pricinu. Tazko sa mi dycha, nemozem spat.
Na internete je vela popisane o tom, ako sa nalady menia pocas tehotenstva, ale nenasla som, ako s tym vlastne bojovat. Na muzskych portaloch sa pise, ze muz musi jednoducho 'pretrpiet', ale o manzelke sa nepise nic.
Nemate skusenost? Ako ste riesili?