Prirodzený normálny pôrod, pôrodný dom a iné čudá ..

Konečne prišiel deň D. Deň, keď prišla do Košíc prednášať na celý deň pani Zuzana Štromerová, samostatná pôrodná asistentka (PA), zakladateľka a riaditeľka prvého a jediného pôrodného domu v ČR http://www.pdcap.cz/. Podľa ohlasov som očakávala davy ľudí z celej SR, rozmýšľala som ako to zvládne kapacita sály v čajovni... haha.

Je to príjemná pani, ktorá má za sebou dlhoročnú prax v klasickej pôrodnici, fungovala tak ako nemocničné PA dnes v SR, potom však prišla stáž vo Švédsku, Holandsku a v iných západných krajinách a tam videla, že sa to dá aj ináč, získala bohaté medzinárodné kontakty s PA na celom svete.
„Tam jsem na vlastní oči viděla, že porody jdou "dělat" i jinak: v příjemném, vlídném prostředí, přirozeněji, svobodněji a šetrněji pro rodičku, s individuální péčí (u nás neexistující), bez povinné přítomnosti lékaře, s vyššími kompetencemi porodních asistentek.“ Videla tam, že rodička je pri pôrode aktívna, nie podriadená, že lekár nie je prítomný, len pôrodná asistentka, ktorá do pôrodu nezasahuje, dieťatko je hneď po pôrode s mamkou, nikto ho neodnáša, rodička je po pôrode schopná vstať a ísť na záchod, osprchovať sa. Úplne fascinujúce bolo pre ňu chovanie personálu, ktorý sa vždy predstaví, pred vstupom do miestnosti vždy zaklope a platí, že "je to její porod a ona tedy bude určovat jeho podmínky. My jsme tu jen proto, abychom jí pomohli v případě, že nás o to požádá nebo sama nebude moci."
Pokúšala sa tieto skúsenosti zaviesť do praxe, ale bohužiaľ, rutina bola silnejšia.. Tak prišla myšlienka vybudovať Centrum aktivního porodu, taký "porodní byteček" v rámci fungujúcej pôrodnice. Podporu našla u primára v pôrodnici na Bulovke a tam sa za pomoci sponzorov, podporovateľov podarilo v r.1998 centrum otvoriť . Hlavnou myšlienkou bol iný vzťah a prístup k ženám, a pravdou je že tam chodili „iné“ rodičky. „Dovedly totiž říci nahlas, co si přejí, a jejich přání byla vyhraněná. Věděly, že je příroda obdařila schopností přivádět na svět nový život, porodit miminko, a ony si věřily, že to dokáží samy. Mají na to dostatek síly, sebedůvěry a vědomostí.“ Myslíte, že by sa nenašlo dosť takýchto žien v Bratislave, Košiciach, inde na Slovensku?
Zo začiatku bol problém s pochopením lekárov „Později lékař, poté co byl přivolán k závěru porodu, usedl na schůdek vany, dětská lékařka na rehabilitační balón a čekali. Nedělali však nic. Jen si potichu povídali, ale už jsme se nesetkávali s nervózními pohledy na hodinky nebo s uštěpačnými poznámkami. Nastal klid a porozumění.“ Po dvoch rokoch úspešného fungovania a po nezhodách s vedením pôrodnice centrum zaniklo. PA sa rozpŕchli a založili si väčšinou súkromné praxe. Aj pani Štromerová sa stala privátnou, súkromnou pôrodnou asistentkou a začala chodiť ku domácim pôrodom. Bohužiaľ pražské pôrodnice nie sú naklonené myšlienkam prirodzených pôrodov a ženy chcú rodiť v domácom prostredí.

Ale dala si za cieľ vybudovať pôrodný dom (v Európe sú ich desiatky, len v Nemecku ich je cca 70), v r. 2003 vypracovala projekt a podarilo sa jej získať budovu v Prahe, po mnohých peripetiách ju rekonštruovali, nepodarilo sa ho však dokončiť, presťahovali sa do ďalšieho objektu v Krči a potom ešte dvakrát. Momentálne po priestoroch kočikárne sa sťahuje do krásnych priestorov rodinného centra.
Je to obdivuhodné, stále nanovo začínať, neustále bojovať s byrokraciou, legislatívou, nepochopením, finančnými problémami.

Vypočuli sme si jej príbeh, rozprávala s úsmevom o sťahovaniach, sklamaniach, neustálych problémoch s úradmi. Sedela na zemi (ako aj väčšina z nás), vedľa seba čajík, atmosféra bola príjemná, uvoľnená. Potom sme sa my rozhovorili, predstavili, boli tam tehotné žienky s partnermi, duly z Popradu, Zvolena, Zaježovej, Trenčína, Košíc, pôrodné asistentky z Levoče, Prešova, Spišskej Novej Vsi, bývalé pôrodné asistentky, laktačné poradkyne, lekárky pediatričky, sestričky, ženy , ktoré sa o túto tému zaujímali. Chvíľu tam s nami bol i gynekológ, pôrodník z Humenného. Pôrodníci a pôrodné asistentky z Košíc nedorazili. Stretli sa tam zaujímavé ženy, spriaznené duše, ktorým nie je ľahostajné ako sa rodia deti, každá priekopníčka na svojom poli.
Doobedie bolo zamerané pre tehotné žienky, poobede skôr pre zdravotníkov. Účasť hovorila za všetko, dopoludnia bolo cca 55 ľudí, poobede maximálne 35.
Rozprávala nám o domácich pôrodoch, o tom že ešte nikto na svete nedokázal, že domáce pôrody ( s doprovodom PA) sú nebezpečnejšie ako v nemocnici, naopak, je množstvo štúdií, ktoré dokazujú opak. Samostatné PA si dôkladne vyberajú ženy, ktoré rodia doma, v Holandsku majú na to vypracovaný systém, o zdravé ženy s fyziologickým tehotenstvom sa starajú PA, ostatné spadajú pod starostlivosť lekárov. Mimochodom tento systém je menej finančne nákladný ako ten náš. Rozprávala o príprave na pôrod, o prístupe k rodičke, odpovedala na otázky možných komplikácií, ktoré sú bohužiaľ možné skôr v nemocnici, o vedľajších účinkoch používania magnézia, tehotenských potravinových doplnkoch. O tom ako rastie maternica, v skokoch. O tom ako dokáže poškodiť použitie oxytocínu na vyvolanie, urýchlenie pôrodu, ako môže zafungovať opačne, na to hneď reagovala mamina, ktorá s tým mala vlastnú skúsenosť. Ako nepriaznivo vplývajú na matku i dieťa utlmujúce prostriedky, epidurál. Pred našimi očami vyšetrila dve tehotné žienky s krajčírskym metrom a dopplerom (všetci sme počuli buchot srdiečka v brušku :). Jedno dieťatko dokonca reagovalo na komunikáciu a vystrčilo jasne nôžku:). Pohmatom určila vek dieťatka, jeho polohu, predpokladaný termín pôrodu podľa postavenia dieťatka v panvi. Rozprávala nám o epiziotómii, tzn.nástrih hrádze, o tom ako sa „nestrihá“ pri domácich pôrodoch, aké má ďalšie dôsledky, o úkaze „plačící vulva“ pred pôrodom a ešte množstvo ďalších zaujímavých informácií z praxe.

Bolo vidieť že počúvajúcich jej rozprávanie naozaj zaujalo, nedovolila som si ani navrhnúť prestávku, informácie boli natoľko zaujímavé a „vzácne“, keďže v SR ešte nie sú skúsené samostatné PA, takto fungujúce.
Chvíľami ženy živo diskutovali, pýtali sa, rozprávali svoje pôrodné príbehy, pýtali sa na vysvetlenia toho, čo sa im udialo počas pôrodov. Chvíľami len ticho sedeli a bolo očividné ich hlboké zamyslenie.
Celý seminár sme nahrali a budeme ho šíriť na cd, so súhlasom pani Štromerovej.

Čo na záver dodať? Bol to hlboký zážitok, dúfam sa tieto myšlienky budú šíriť ďalej, že je to ďalší krok na ceste k prirodzeným pôrodom , pôrodom priateľským ženám a deťom, nielen zdravotníkom.
Na záver sme si vzdychli, škoda, že na Slovensku zatiaľ nemáme také pôrodné asistentky - priekopníčky ako je Zuzana Štromerová ...

Seminár sa konal 23.10.2010 v Košiciach v rámci projektu Pre košické ženy, ktorý podporil Slovensko-český ženský fond, www.zenskyfond.sk, organizuje ho o.z. A centrum Košice, aktívna a vedomá príprava na materstvo a rodičovstvo.
Jana Ivanecká
certifikovaná dula
www.cestazeny.sk