Blogy používateľa stefanka

Konecne sa mozem s vami podelit o sprave ze moj muz dnes prisiel do ciela .
Za dva mesiace presiel 1521 kilometrov na putnej ceste do Santiago de Compostela v Spanielsku.
Zacal v Lyon , Francuzko lebo cez Rakusko bola este velka zima.
Takto mu zacala penzia.
Som velmi nanho hrda a stastna ze to ma uz za sebou.

Caute kocky , vidim ze sa tu este tento rok nikto neozval o Boce alebo sa tu niekde inde debatuje?
Len tak medzi recou vam chcem nechat vediet ze som sa uz pred tyzdnom prihlasila a aj zaplatila takze je to uz pevne ze na stretko pridem a dufam ze Adus bude kupovat listky na vlak aj tento krat. Musim ju poprosit aby aj pre mna kupila.

Ahojte dievcata,

posielam Vam krasny pozdrav z mojho novo stareho domova.
V prvom rade vam chcem napisat aka som stastna ze som mohla byt medzi vami vdaka Elenke, ze som mohla s vami chodit na uzasne stretka kde som stretla fantasticke kocky, sikulky a mohla takto i spoznavat Slovensko ked sme cestovali vlakom.

Dievcata pridala som pozvanku do obrazkov na nasu Patchworkovu vystavu z PATCHWORKKLUB Bratislava ktora bude na buduci tyzden v Ruzinove.
Budeme mat pekne vecicky tak si pridte mrknut

Chcem Vas vsetky pozdravit.
Videla som tu uzasnu tortu v telke. Pozrela fotky aj na FB.
Je mi velmi luto ze som nemohla byt s vami a tak to tu prezivam ako keby som tam bola lebo si to viem vsetko predstavit.
Vcera som uz prisla z nemocnice a radsej ani von nepojdem lebo si niekto bude mysliet ze ma zbil muz, lebo mam cele lico napuchnute a aj modre.

Prisla som sa sem k vam odreagovat.
Dnes som sa zase naucila nove slovicko na ktore do smrti asi nezabudnem.
Su to stupacky.
No a tieto stupacky nam momentalne vymienaju v kupelni na nasej strane v celom baraku.
Ani som nevedela ze taketo nieco existuje.
Majstri prisli hned rano , no ale ja som nemala sajnu co budu robit tak som nic nepripravovala.

Dievcata cely den myslym na zajtrajsi den.
Pred chvilou som zehlila a vlastne som si uvedomila ze dnes je tomu 42 rokov co som odisla z domu.
Mam taky blby pocit. Ruky sa mi potia a cela som vzrusena.
Uz som vam o mojej ceste aj pisala ale tie pocity sa nedaju ani opisat.
Je to ako vo sne. Kolko krat sa spytam sama seba ci to vsetko bolo naozaj alebo sa mi to snivalo.

Som rada ze som zase bola s vami na stretku.
Pre mna to je velky zazitok mat moznost byt medzi vami vsetkymi.
Mozno ze tomu neuverite ale ja to tu prezivam ako keby som bola v novej krajine,hltam co sa deje okolo a niekedy toho vela ani nehovorim lebo vsetko sajem (je to spravne?) ako spongia.

Prave pocuvam hokej lebo to nevladam pozerat .
Robi ma to nervoznu. Je mi luto ze Slovaci prehravaju.
Ja to mam trochu komplikovane komu mam fandit.
Slovakom musim aby ma odtialto nevyhostili.
Nemcom musim taktiez aby ma pustili naspät domov.