Každý Slovák má už nejakého známeho alebo príbuzného, ktorý pracuje v zahraničí. Aké to tam vlastne je? Je niečo čo sa od nich môžme naučiť?
Môj prvý job bol v obchode. Prvé mesiace som dokladala tovar. Neskôr som začala zaskakovať na pokladni a časom sa zo mňa stala pokladníčka. Tešila som sa zo svojho úspechu, ale netrvalo to dlho....
Začalo to zákazníkmi, pri obsluhovaní jednej pani. Klasicky som jej po nablokovaní tovaru povedala 25,70. Ona ma ohromila a schladila (tú vetu si pamätám dodnes): U nás sa hovorí 25,70 PROSÍM! Najprv som sa rozčúlila, že aká protivná hnusaňa, ale dnes to beriem ako jednu z najlepších lekcií života.
Ďalšie schladenie došlo, keď si ma šéf zavolal na koberček... Vraj som k zákazníkom mrzutá. Opäť som sa nasrala a začala premýšľať, ktorá kolegyňa sa nudí a robí mi na nervy. O týždeň si ma šéf zase zavolal. A o ďalší sa to zas opakovalo. 
Chodila som strašne smutná, začali sa mi vyhrážať, že ma pošlú prvým lietadlom domov.
Potom ma manager poslal na kurz Customer Care (Starostlivosť o zákazníkov) a časom som bola viac usmievavá ako moje Írske kolegyne.
Keď som sa o rok rozčúlila a len tak managérovi povedal, že už ma nebaví byť len dievča od kasy. Odpovedal OK a o mesiac som bola povýšená na asistentku managéra. 
A zase som sa veľmi tešila....
Tentokrát som si to už nenechala vziať. Pri neprítomnosti managéra som mala na starosti celý obchod a tiež stažnosti a problémy. Najnepríjemnejšie na tom bolo, že keď som niečo nevedela, zákazníci kývli rukou a odišli. Veď to je len koktajúca cudzinka. Takže viac ťažkej práce a aj s tým som sa vysporiadala. Po roku som bola povýšená na managérku oddelenia obchodu. 
Aby to nevyzeralo ako rozprávka. V tej práci som skončila zo zdravotných dôvodov, tlak z vedenia a stres z práce sa mi vrátili v podobe zápalu trojklenného nervu. Zamestnávateľ ma nebol ochotný uvoľniť na marodku. Že je to protizákonne??? Áno je. Ale veď som len cudzinka...
Počas tejto 3-ročnej kariéri som nasadila vysokú latku všetkým ľuďom, ktorí mi kedy budú poskytovať služby.
Veľmi by som chcela, aby sa táto úroveň služieb na Slovensku zvýšila.
Aby sa šofér autobusu na nás usmieval, keď nastupujeme.
Aby nám pani za okienkom popriala pekný deň.
Aby nám známa na zastávke pochválila účes, vlasy.
Pani na kase povedala 25,70 prosím...
Snáď to je len sen. Každému by sa to páčilo... Nie je to o hádzaní falošných úsmevov, ale byť milý a pohostinný. Nekaziť deň ľuďom okolo seba.
slnecnica to krasne napisala ... ked je zakaznik vdacny, clovek ma aspon pocit ze robi nieco zmysluplne . u nas v obchode sa pracovalo s menami a adresami zakaznikov, robila som faktury a objednavky a vacsinu zakaznikov som si zapamatala podla priezviska ... cize ked som uvidela blizit sa ku mne znameho zakaznika ci uz po objednany tovar alebo nebodaj aj s reklamaciou tak som ho oslovila: "dobry den pan Xovy, mozem vam pomoct?" no poviem vam keby sa mne v takom velkom obchode s mnozstvom zakaznikov v blave tiez prihovorila predavacka priezviskom asi by som takisto z noh spadla ... ale ludi to tesilo, usmievali sa, pracovalo sa jedna radost. a potom si tam nabehne jedna ohromna europoslankyna, a ked sa od pokladne usmejem na nu (len usmev, ani som si nestihla uvedomit, ze ci dobre rano poviem, ci uz dobry den ...) tak az ma do stolicky vtislo ako na mna hnusne vybehla, ze nic nepotrebuje! a turovala si to po obchode az kym s rovnako kyslym xsichtom neodpochodovala 
... aj to sa staaaava ludom clovek nevyhovie vzdy ... ked svieti slniecko je dakomu prilis teplo a ked zajde za oblacik tak je hnusne pocasie!!! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Radka, nemyslim si, ze "ne"usmiaty predavaci su len na SK.. v Italy sa na teba neusmeje ani jeden predavac, ci predavacka, ani jedna casnicka ci casnik.. zda sa, ze ich naopak otravujes, ze ti oni robia milost, ze tam vobec su.. ALE tiez to neplati o vsetkych.. mam par obchodikov, do ktorych uz pravidelne chodim, lebo viem, ze tam na mna nikto netlaci, ze sa ma opytaju "ako sa mas?" (uplne obycajna formalna veta, ktora ale potesi) a ze sa na ich tvari vykuzli uplne spontanny usmev, ktory rozoznas od tych usmevov falosnych.. verim, ze su dni, kedy ani ja sa v praci nemam chut usmievat, tak verim, ze ani predavaci to nemaju jednoduche.. ALE chcem ti povedat, ze toto leto som bola v Dansku a s mojou polovickou sme sa na seba nechapavo pozerali, lebo tam, v tom deprimujucom pocasi a dlhych nociach a kratkych uprsanych dnoch neexistovala jedna jedina casnicka ci predavacka ci predavac, ktory by na teba nevykuzlil usmev od ucha k uchu.. s polovickou sme nechapavo ironicky poznamenali "skoro ako v italy ze?" A tie usmevy.. neviem ci boli nutene, ale ak ano, tak vsetci dani su neskutocne fantasticki herci! 
Ja si myslim, ze je to o ludoch a o tom, ze tam si omnoho viac uvedomuju, ze ich zivot zavisi prave od tych "spokojnych klientov"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ani aj na SK sa najdu sluzby, co su uplne super. Ja mam zopar skusenosti, raz som pred pol nocou vytiahla jednu pani zo sprchy, lebo som cosi pomotala a neposlala potvrdzovaci mail. Pani prisla, s usmevom, vybavila s nami potrebne (mohla nas poslat kludne do kelu) a teda boli se jej nesmierne vdacni 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Radka a ahojte vsetci pritomni, aj ti co este len pridete.
Dakujem Radka za Tvoj clanok. Potesil ma Tvoj clanok a to velmi. Suhlasim s usmevom a to na plnej ciare. Necital som len v jednom casaku, ze ak sme smutni a zacname sa smiat, zmeni to nase rozpolozenie. Takze cin, zmeni nas stav mysle. A odkial vysiel ten prikaz vedomeho usmevu? No predsa z mysle. Nasa myslienka meni nas stav smutku, radosti, priberania, chudnutia, chorob, aj dokonca nas okolity svet.
Uff to sa divite, co pisem, ze?
Posledne dni som si pozrel dva filmy, ktore hovoria presne o tom nastaveni.
1. UNTERWEGS IN DIE NÄCHSTE DIMENSION
2. What The Bleep Do We Know
Kto to cele nepochopil, nic si z toho nerobte 
, podstatny je 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
noooo, unbi, nie je to take jednoduche z mojich skusenosti. niekde tu energiu musis vyrabat ... Je to trochu zvlastne, podla mojich skusenosti mozes fungovat v x-oblastiach zivota, ale zas to nahradzas tou y-tou ... aspon ja sa v tom tak motkam. Verim, ze je z toho vychodisko, hladam, hladam, kde a ako by som stabilne nejaku energiu vyrabala, aby to nebolo na ukor cohosi ineho .... Snazim sa pokojne a statocne 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... tak ja som si zas pri čítaní týchto príspevkov vytvorila trošku inú "teóriu".
Poznáte všetci tie zábavné čierno-biele obrázky, na ktorých vidíte buď vázu alebo dva profily, starenu alebo mladú krásku ap., podľa toho, na ktorú časť obrázku sa zadívate? Obrázok je stále rovnaký, no vy vidíte raz to, raz ono, ale nikdy nie oboje súčasne. Čo ak to takto funguje aj so všetkým okolo nás? Ak mi je mizerne, všímam si hlavne to, čo zodpovedá môjmu rozpoloženiu, ak mi je fajn (napr. na dovolenke), vidím predovšetkým to, čo moju pohodu prehlbuje... Predstavujem si, že to funguje podobne ako rádio. Súčasne vysiela množstvo staníc, no ja si vyberám, ktorú chcem počúvať a práve tú si naladím...
Všetkým želám pekný deň...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak ja som raz nasla na nete clanok o usmievani sa.
Pisalo sa tam, ze napr. v takej Cine maju normalne pracovnici na uradoch rozvicku do ktorej je zaradene 5 minutove smianie sa (len tak bez priciny).
Potom sa pisalo aj o Indii a tamojsich zvykoch(?), no proste, ze sucastou jogy je aj predcvicovanie mimickych svalov aj pomocov usmevu.
a cuduj sa svete, v zavere bolo napisane, vraj aj taketo bezdovodne usmievanie sa, posobi pozitivne na cloveka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, všetci!
Aj ja sa chcem s Vami podeliť o jeden veľmi pekný žážitok a musím sa pochváliť, že ja som bola všetkému na vine ako to dopadlo. Stalo sa to na Slovensku vo Zvolene v jednej firmičke, kde robia kopie a tiež fotky. Prišla som tam s disketou, z ktorej som dosť urýchlene potrebovala spraviť fotky mojej a sestrinej dcéry potrebné na výber na modelky, ktorý sa začínal za pár minút. Tá, zrejme slečna bola hrozne mrzutá 
a nechcela mi vyhovieť. Snažila som sa jej veľmi jemne vysvetliť, že mi to fakt treba a že sa ponáhľam a ona sa mi s veľkou námahou tiež jemne snažila vysvetliť, že má strašne veľa veľa roboty, že už druhý týždeň ťahá aj za kolegyňu, ktorá je na dovolenke a že je už príšerne unavená, ešte aj tá horúčava(bolo pár dní nad 30stC), že jej je tam už špatne, darmo má dvere dokorán, ani vetrík nezaduje a pod. Stačil môj úsmev a pár slovíčok uznania, že jej nezávidím a tak... Vtedy som si spomenula, že mám ešte tuhý cukrík v kabelke a ponúkla som jej ho proti smädu a horúčave-odskúšané. A ona zrazu akoby ožila, zodvihla hlavu, pred tým na mňa ani nepozrela, podakovala sa, dokonca sa na mňa aj usmiala a ja som do 5 minút odchádzala s fotkami. A ked som si všimla, že sa usmiala aj na dalšieho zákazníka za mnou, považovala som to za nielen jej, ale aj svoj osobný úspech. Zasa jeden deň, ked som nevstala z postele nadarmo...!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslym, ze tu nieje rec len o predavackach ale proste postoj ludi medzi sebou.
.
Vela ich je nevrelych a pozeraju len na to ci je niekomu lepsie alebo horsie.
O chudobnejsieho nemaju zaujem lebo pri nom nic neziskaju a k bohatsim sa pripoja ze co keby s toho nieco mali.
Ked som tu bola na navsteve tak som isla s kamaratkou do clubu kde sa hovorilo po Anglicky.
Pri vchode sme sa stretli zo Slovenkami a pytala som sa ich ako to v clube funguje ale do velkej reci sa s nami nemali. Samozrejme ze sa doslova lepili na Anglicanky a jedna cez druhu sa chceli ukazat ake su damy ze oni na to maju na clenstvo v clube a vedia sa dohovorit polamanou Anglictinou ze oni su nieco lepsie ako my dve chudobne Slovenky co sme rozpravali len po Slovensky.
Ked sme sa tam predstavovali tak som sa predstavila ako Slovenska - Americanka ktora zila v Nemecku a prave bola s manzelom v Afrike kde pracoval. To teda odo mna necakali lebo som si bola sama sebou obycajna zena.
A to nemozem zniest ked si ludia robia mienku o cloveku ktoreho vobec nepoznaju.
Ja mam respekt aj pred zobrakom.
Kto vie ako k tomu prisiel? Mozno ze to je mudry inteligentny clovek ktory prisiel o vsetko nejakym nam neznamym cinom.
A je to tak ako ty jemu tak aj on tebe.
Keby sme sa na seba aspon trocha pousmiali tak by bol svet krajsi.
Ked som bola v Kalifornii tak som tomu nemohla sama verit ako tam ludia boli vsade mili.
Pytala som sa ich cim to asi je a kazdy mi hovoril ze to je to jejich slniecko.
Tak dufam, ze ked budeme mat viacej slniecka ked pride jar tak budeme mat aj viacej usmevov na tvari