... no ani jeden sa na ňu ani na chvíľočku nepozrel. Obaja hľadeli smerom k Nataši.
Uplynulo presne 5 dní odkedy bola Nataša hospitalizovaná. Jej stav bol síce stabilizovaný, no prepustenie bolo v nedohľadne. Petra ani Maroša za tých pár dní nevidela a bola dokonca rada. Konečne si, po tom všetkom, čo sa udialo za necelé dva mesiace, mohla utriediť svoje myšlienky.
„Musíte sa šetriť, možno do Vianoc budete doma,“ usmial sa na Natašu mladý sympatický lekár v bielom plášti. „Veď už to tu s nami vydržte,“ dodal a zavrel za sebou dvere. Cestou pozdravil policajta opierajúceho sa o stenu a rozbehol sa smerom k ambulancii.
„Pán doktor, počkajte,“ zakričal naň niekto z poza chrbta. „Prišiel som sa spýtať na Natašu...“
„Prepáčte, ale informácie o pacientoch podávame iba rodinným príslušníkom.“
„Ale ja som predsa jej snúbenec,“ dodal mladý muž blížiaci sa k lekárovi.
„Zaujímavé, to isté vravel aj ten pred vami. A navyše slečna Nataša nemá okrem rodičov povolené žiadne návštevy.“
Poobede prišiel do nemocnice kapitán Vyšný.
„Pán kapitán, je to naozaj nutné, ten policajt predo dvermi?“ spýtala sa ho Nataša.
„Slečna, dobre viete, že ste boli otrávená. Niekto vám podával dlhodobo jed, ten istý ako slečne Ivete. Chcete dopadnúť ako ona? Isto sama, chápete, že nemôžeme nechať nič na náhodu. No nebojte sa, dlho to už nepotrvá. Sľubujem, že do Vianoc sa všetko vyjasní.“
„Do Vianoc...,“ povzdychla si, to už dnes kdesi počula...
no wow, aj slečna Marplová v prestrojení príde na scénu ?
supeeeeeeeeeeeeeeer
