Záujmy detí.Neviem ako vy, ja často rozmýšľam, čo len z tých mojich deciek bude. Presnejšie povedané, mám doma dve „tinedžérky“, majú 17 a 12 rokov. Nedovolia mi nejaké celkom kľudné obdobie, u nás sa stále čosi deje, čosi rieši. Staršia má už snáď tú najhoršiu vzdorovitú pubertu za sebou, ale nemyslím, že obdobie, ktoré po nej nasleduje, bude nejako zvlášť pokojnejšie, mladšia -miernejšia povaha(aspoň sa tak zdá) vyráža do puberty plnou parou...ufuf
Ale nie o tom som chcela. Od mala boli šikovné, hravé, spoločenské, neprejavovali nejakú hyperaktivitu. Už v ich škôlkárskom veku som si však uvedomila, že nemajú nejaký silný záujem o niečo- rozumej silnú záľubu čo dieťa profiluje.
Staršia tá vystriedala toľko krúžkov, ale pri ničom nezostala. Chodila na tanečnú, na dramatiku, na strelecký, na tae-kwondo, na hádzanú, minulého roku dokonca rok na výtvarnú ......Mladšia chodí na výtvarnú niekoľko rokov ,ale neviem či nie len kvôli kolektívu, doma ju nevídam niečo kresliť, tvoriť.....no nič....
Asi som to prestala riešiť, decká podrástli ...A VTEDY TO PRIŠLO!!!
Moja 12-tka začala chodiť do útulku zvierat. Je to útulok pre psov. Len čo mala voľnú chvíľku, už bola tam. Začalo to na jeseň, pretrvalo zimu....aj som sa o ňu bála, je to od nás hodný kus autobusom, ale ona bola odrazu taká samostatná. Sobotu, čo sobotu trávila v útulku, čistila a upratovala psom(doma je dosť neporiadna), chodila ich venčiť. Nosila im mlieko a dobroty, keď ochoreli. Stále sme mali nové správy, koľko je v útulku psov, ktorý bol týraný a či majú nejaké nové šteniatka. Nehovoriac o tom, že sme neprestajne odolávali prosbám o psíka. V našom malom byte je to nemožné, dosť nás tam je a každý potrebuje kúsok súkromia. Veľkým argumentom bolo, že majú spoločnú malú izbičku so sestrou a tá veru po psovi netúži. Prosíkanie utíchalo. Zostali sme na tom, že občas na víkend privedie psíka, ktorý potrebuje akútnu pomoc, oddych, teplo alebo diétku. Tak sme mali doma zopár miláčikov. Vždy sa o nich dobre postarala aj za cenu svojho spánku, keď v noci kňučali.
ČO MYSLÍTE AKO TO SKONČILO????????????
Áno bingo!!!!!! Správna odpoveď.....máme doma psa.
Je to fenka, dali sme jej meno FUNNY. Do útulku sa dostala aj so svojimi dvoma sestričkami ako 7týždňová....na svet sa nepýtala...mamka sa proste „zabehla“ tak čo so šteniatkami???? Aký ma pôvod, nevedno, je to asi mnohoraký kríženec(len verím, že nenarastie veľmi).
Máme ju už doma 2mesiace, je to také hravé šťastné šteniatko. Pravdu povediac ja som si stále neprivykla na sústavnú prítomnosť psíka, ale čo neurobíš pre svoje decko. Nemôžme ísť na cely deň preč, na dovolenku sa nechystáme, komu by sme nechali naše šteňa. Ale je to už člen našej rodiny a máme ju radi.
ZÁVER???
Veľa som nad tým rozmýšľala, lebo rozhodnutie adoptovať psíka bola viac menej na mne. Ale uvedomila som si: Máš právo brániť dieťaťu v niečom po čom tak veľmi túži, pre čo tak veľa robí?? Na jednej strane chceme, aby dieťa malo záujmy, ktoré ho bavia, ktorým žije. Na druhej strane keď to príde, nie sme na to pripravení(teda ja som nebola)....
Ako je to u vás??? Čo záujmy vašich detí??? vaša podpora v nich??
A vy čo máte psíkov ako ste k nim prišli???
www.priateliazvierat.sk/index.php?option=com_zoom&Itemid=88&catid=24
Moji chalani nemajú zatiaľ veľký záujem o niečo konkrétne. Aďko - 4,5r. len behá, lieta, ale však mu pristrihnem krídelká. Pôjde na gymnastiku a basta - kotúle, skákanie, behanie - to je jeho. Keď sme chodili na detské cvičenie s rodičmi, tak bol veeeľmi spokojný. Tak bude šaňtiť.
Ku zvieratkám veľmi neprivykol - postupne si zvyká na babkinho vlčiaka - už ho aj sám pohladká, ale tak 2 mesiace naspäť 
ani von pomaly nechcel ísť. Som z toho nešťastná, lebo mňa museli ťahať vždy z búdy. A keď neboli už ani zajace 
, tak aj husy sa dali mojkať 
. Chodili za mnou pomaly až do domu . Vlastne - moja mama musela byť zo mňa na infarkt.
No a mladší, to bude agronóm-veterinár. Ruky po lakeť v hline a furt u babky sedí pred volierov. Ráno mi povie hav-hav mama papa a už len hav hav hav. Netrápi ho vôbec, že ja s ťažkým srdcom odchádzam . On má psa. Po kom asi bude?
My sme so segrou boli úúúúžasné dietky - foxteriéra sme mávali cez prázdniny, keď aj babka bola v obchode v dome a keď došla mama z roboty, tak stále hľadala čo to v dome smrdí a prečo sú tam samé chlpy 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moje dieta je zatial malilinke na to, aby prejavilo zaujmy, ale pokial bude po mne, tak psika dovlecie hned, ked nejakeho najde
A myslim si, ze robis dobre, ze jej nebranis...ja som velky zvieratkomil a ako decko som sa stretavala s nepochopenim rodicov...nemam z toho ziadnu traumu, ale ako hovoris...mozno by ma to usmernilo inac, keby ...Psik ako taky v domacnosti je jedna zlata, krasna pritomnost.Ja som za psika
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ani si neviete predstaviť, ako takýto článok poteší, vidieť že to, čo robíte má naozaj zmysel... Nech sa Funny darí, som rád, že išla tak blízko, že ju môžem stretnúť vo výbehu, vedieť, že sa má fajn
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak u nás hoci máme len 2 roky milujeme zvieratka. Máme doma malého špica a malá za ním behá každý deň. No a ten chudáčik sa jej už bojí tak vždy radšej zalezie do búdy. Minule bolo v dome strašné ticho, volám na malú ticho. Idem prezrieť izby a ona zavolala psa dnu. Skoro ma infarkt chytil. A ešte k tomu máme malé zajačiky tak jej ich manžel stále ukazuje. Keď ich dlho nevidí tak furt hudie svoje... mic mic bábo. A už vieme ktorá bije. No a a do tretice ju zaujímajú kone. Majú po kom. Tak len dúfam, že nebude ako jej otec, ktorý sa v 3 rokoch stratil. Hľadali ho po celej dedine rodičia skoro skolabovali a už chceli volať policajtov keď tu zrazu prišiel na voze aj z jedným ujo. Boli vraj koníka prevetrať.
No a moja podpora k koníčkom bude 100%. Len dúfam, že nebude chcieť študovať veterinu ako jej otec. To už by ma si viezli.