V divadle

bude rok tomu, co som bola po fakt strasidelne dlhej dobe v divadle. bolo to v ramci festivalu "dotykov a spojeni", ktory u nas bezi kazdorocne. slo o predstavenie zacinajuce netradicne, pred polnocou, ale bolo v areali divadla. so sestrou sme nabehli i v tuto pokrocilu hodinu slusne oblecene, lebo ved do divadla... boli sme same dve... zvysne osadenstvo v zabkach, trickach, krataskoch , nastastie bez komentarov ...

Evka, velmi pekne si to zhrnula, hlavne to gradovanie deja. Asi mládež radšej bez garderóby ale aspoň v divadle?

Tak Evka, tak ja som bola kedysi zhrozená, keď som s partnerom po neviem ako dlhom čase išli do kina - istý typ Cinema v ZA na Anjelov a demonov. Tiež zvyknutá zo starých čias, že si človek sadne a pozerá a je ticho... Tak sme si sadli, a už som len kukala na okolosediacich ako sova z nudlí - všetci pohár s colou a sáčky a kýbliky s pukancami - aroma pukancov mi nie je veľmi po chuti Celý film som bola vytočená zo sŕkania vedľasediaceho chlapca, zo šuchotania sáčkov a podobne. Po hodine som to nevydržala a neuveríte baby ja som ho tak okríkla, že: nesŕkaj a nešuchci tu...a ten môj sa za mňa hanbil, no uznajte - za mňa... vzhľadom na to ako si opísala, že sa má správať v divadle a ja s tým plne súhlasím - mňa by tam asi trafil šlak...

Heh, ja som tiež ten typ, čo upozorňuje mládež, ako sa správať , potom sa cítim ako stará teta moralistka, no ale čo už. :)

Nepáči sa mi úpadok kultúrneho správania, pod čo patrí i vhodné obliekanie k danej príležitosti. Príde mi to ako zanedbaná výchova...

Btw. čo sa obliekania týka rada chodím na český portál modnipeklo.cz (georgina, ak je to reklama, tak tento odstavec vyhoď :).

Je tam mnoho, mnoho blogov o prešlapoch v obliekaní u našich susedov, ale myslím, že je to podobné aj u nás, dokonca tam prispievajú aj Slovenky. Autorka blogu - Ada upozorňuje na trčiace kúsky spodného prádla (čo bolo kedysi neúnosné u dámy a nemuselo by to tak byť ani teraz...), bedrovky, spomedzi ktorých nevkusne trčí pol zadku atd... No niektoré staršie blogy si kopírujem a raz ich bude moja dcéra povinne čítať. :)

Som toho názoru, že oblečením vyjadruje človek aj úctu voči ostatným - napríklad v tom divadle...

ja som bola pred pár rokmi po veééééľmi dlhom čase s dcérou v kine. Chcela si so sebou zobrať napolitánku, že čo ak vyhladne. Tú som jej zatrhla, že čo si veď tým budeš rušiť ostatných. Šuchotať, no určite. No to čo som tam videla mi doslova vyrazilo dych. Pukance, nápoje, chipsy v každej ruke. Dokonca ich tam predávajú za účelom - zober si ich k filmu. OK, ale tie zvuky čo sprevádzali tých ľudí - chlípanie, šuchotanie, mlaskanie, chrúmanie, veľmi mi to prekážalo. Mala som veľkú chuť skríknuť na celú sálu aby prestali šuchotať, chrúmať a mlaskať. Kino bolo skoro plné.

Ja som sa pre taketo suchotanie "pohadala" s uvadzackou v kine Bolo to v case ked este neboli cinemaxy, a listky mali roznu cenu. Kedze mlady muz za mnou neustale nieco jedol a nic som nepocula sla som si pocas filmu presadnut do prazdneho radu, nato prisla pani ze tam sediet nemozem lebo pride kontrola! a ze listky su rozne, podotykam, ze som mala drahsi listok ako bolo miesto kde som si sadla. Nejak sme si to vysvetlili pani ma nechala tak. Boli casy ked som bola v kine aj 3x do tyzdna ale prave tak "kultura" pukancov ma od kina odradza

My sme raz s dcérou boli pozvané do divadla jednou firmou a bola spojená aj s malou recepciou. Nakoľko je to nemecká firma a vedeli sme že prídu aj odtiaľ tak sme nevedeli čo si obliecť. Bol to ľahší žáner a nakoniec sme išli v nohaviciach a to iba preto že som stretla kamáratku a ona mi hovorí, ty si zrejme dávno nebola v divadle.
Verte či nie, ale boli sme najlepšie oblečenými ženami. Mali sme upravené vlasy.
Ostala som meravo stať a uvedomila som si, že polovička osadenstva sa nevedela dočkať prestávky aby znovu urobila nájazdy na recepcii. No a to ja som chcela ísť v dlhých šatách.
Naposledy som bola pred rokom a to som povedala že pôjdem do divadla, išli sme na operetu, iba ak pôjdeme pekne oblečené. No vtedy bolo viac tých dobre oblečených,no moderné naštudovnie známej operety sa mi nepáčilo a tak som sa stále pristihla pri tom, že sa snažím uhadnuť kto akého vtáka predstavuje

Ja som bola naposledy v divadle toť, na "Stalinovi v Žiline" a prítomní ľudkovia sa mi javili ... skoro košér, čo sa týkalo načančania
Aspoň všeobecný náznak snahy o akú - takú slušnosť.

A ako spomína Katka0202 - naše MT Dotyky a spojenia - tie sú supernou akciou (odporúčam blízkemu i širšiemu okoliu)

(zbožňujem ich neopakovateľnú atmošku)

a je pravda, že tam je oblečko viac free, ale ... príde mi to tak ... "přiměřeně" :)

do divadla chodím pravidelne, u nás chodia zatiaľ ľudia,,normálne,, oblečení, muži väčšinou obleky, sem-tam sa nájdu niektorí v rifliach a ženy väčšinou v šatách alebo spoločenské nohavice + blúzka, teraz idem zase ale predstavenie - je v štúdiu, tam sa mi kedysi zdalo, že chodia ľudia oblečení menej elegantne - väčšinou rifle, tak uvidím ako to bude teraz, sem-tam sa tam objaví nejaká nahodená pani v róbe, ale to skôr výnimočne, ale keď sa nahrnú mladšie ročníky - baby sú väčšinou elegantne nahodené ale chalani - rifle košela alebo tričko, ale tam aspoň nikto nič neprežúva, nechrúme,

uplne s tebou suhlasim. Ale divadlo? Cha, chod do opery. Chodievam pravidelne a pravidelne ma beru mrakoty. Od tazko overdressed zien vo - "white tie" az po typkov vo flanelke a rifliach! Len pukance tam nemaju, no, to je fakt.

Mne sa tak pred 10 rokmi podarilo získať lístky na premiéru (!!!) v SND... Nahodila som večernú róbu (dlhú nemám, tak pod kolená) z čierneho zamatu a saténu, manžel oblek a išli sme. Boli sme tam takto vyparádení 2 páry - okrem nás ešte asi 70-roční manželia, pani mala krásne čipkové šaty až po zem. Ostatní tak akurát v kostýmčekoch rovno z práce a zahliadla som aj kombináciu rifle+sveter. So starou DÁMOU sme si tak príjemne spoločensky pošvitorili, kým manželia doniesli šampanské. Ostatní síce na nás civeli akoby sme boli z inej planéty, ale starú pani to nijako nevyvádzalo zo slávnostnej nálady. Takže, nech so ostatní chodia aj vo vreci, ja sa do divadla vždy nahodím. Je to podľa mňa aj signál pre hercov, že divadlo si cením.

Naučila som svoje dcéry, ako sa obliekať do divadla (synátora som akosi nedokázala na tento druh kultúry nalákať vôbec) - ale nenaučila som ich, ako tam spôsobne sedieť (tú staršiu) - až ma hanba s horúčavou oblievali, keď si, usadiac sa v tom zamate, vyzula črievičku a fuk s nohou pod zadok .... - tvrdohlavá ako mulica, tak som neriskovala vážnejší konflikt na verejnosti a radšej som sa tvárila, že k nej nepatrím
Kým som ešte nedorástla na večerné predstavenia (kedysi platilo, že tam mohli deti tuším až od 12 či 15 rokov), tak som vždy so zatajeným dychom sledovala, ako mamka prichádza od kaderníčky, vyťahuje slávnostné šaty (ak išlo o operu, tak aj krásne "plesové" rukavičky), trblietavú kabelku ... tatko sa už druhýkrát v ten deň oholil, nahodil snehobielu košeľu, ak bola zima, do kabáta si dal prekrásny kašmírový šál, narazil klobúk a la Borsalino ....
Ach, kde sú tie krásne časy.....

Nuž ja si myslím a nielen myslím, ale aj viem že aj naše šatnárky v divadle sú nešťastné z oblečenia, ktoré odkladajú.
Vtedy na tom pozvanom divadle s recepciou sme prišli v spoločenských nihaviciach ale obidve sme mali kožuch a ja chanel 5, verte či nie ale v tej kožušine sa to úžasne rozlieva a ked vyzliekla aj dcéra svoj kožuch, postarša pani s krásnym účesom objala naše kožuchy a pritisla na srdce so slovami - prepáčte toto bola nóblesa.
Aj pri odchode nám ich podávala ako keby to boli šperky. / Viem že človek by nemal používať kože zo zvierat, ale ja som staromodná a v mojej bunde sa cítim úžasne ako ta divá šelma/