32. Pokračovanie nanič románu

Hankááááááááá ,ozvalo sa zdola ...
"bože ešte nechcem vstávať !ešte nie!!!" Hanka strká hlavu pod vankúš prevalí sa na druhu stanu a silnejšie zatvára oči .
-Chcem snívať ,chcem spať ....
Včerajší večer sa moc nepodaril.
"Hankááá -no tak, je čas vstávať"-počuť mamičku
"áno mami ,dobre.. už idem skutočne vstávam "- otvára oči, slnko svieti ale jej sa nechce vstať .Nie preto, že spať a snívať je krajšie, ale pre včerajší nepríjemný pohovor ,alebo poriadnu hádku s rodinou. ...čo majú všetci proti mne ?
frfle si Hanka, len čo prišla domov z práce spustila na ňu mamka
"dievča moje zobuť sa ty!- aj počas dňa spiš ,Hanka ja viem že ...."
-ale čo vie ,čo vôbec o mne oni vedia ?...nepoznajú ma, skoro nevedia čo sa deje vo mne, nepoznali ma ani ked som bola na škole .Cheli poslušné dievčatko, ked som prišla na víkend tak som nim bola.Koho "zaujíma čo chcem ja? - doštudovala som ...a snívala som sny ako budem žiť a kde som ? ..čo som dokázala ?.. a prečo stále mám robiť len to čo je vhodné a dobré ?.. pre koho dobré pre nich ? ..či pre mňa?
...pomal vstáva šuchtajúc sa do kúpelne a pod sprchou sa necháva unášať myslienkami znova ..
Čo vlastne chcem od života ? Kým a čim by som chcela byť?... a čo docieliť?
Načo plánovať ,ved osud to aj tak zmení ....
ale ...čo skutočne chcem ?
Lásku, áno lásku a potom budem mať všetko, budem mať svoje miesto pod slnkom isté ..usmieva sa, najprv nesmelo... potom už isto.. sa jej na perách i v očiach usádza iskierka nezbednosti a radosti....
Ja svoju lásku už mám, je môj a len môj a nech si hovoria čo chcú doteraz mali poslušnú Haničku, ale teraz prišiel rad na mňa, budem si brať od života to čo ponuka. Mne ponúkol Dušana !!!
...spomienky na nedávne dni sa rozvinú v hlave a bežia ako film... ani nevníma ako sa osprchuje ,oblečie a ešte stále s tajomným úsmevom schádza dolu do kuchyne k rodine k raňajkám...
" ...no to je dosť že si prišla "..oborí sa na ňu sestra ...
"nechaj ju -aspoň pri stole nech je kľud ,akoby toho nebolo dosť včera "- zastane sa Hanky mama.
Raňajky prebehnú v takmer pokojnom rytme, je dnes sobota a do práce aj tak musí, ale stačí prísť okolo obeda. Musí len dokončiť dáke rozrobené zmluvy a pochystať na pondelok na podpis .Celkom sa jej v práci dari.Aj dáke projekty do konca dotiahla a do zdárneho konca!!!..no ked je človek zamilovaní vidí slnko aj ked prší a aj práca ide od ruky, no čo, všetko je tak ako má byť ...
Vstáva od stola,ide umývať riad.
V dome ostáva ticho, všetci kamsi odišli -hm ako vždy v sobotu behajú okolo domu upratujú a opravujú "bože tá jednotvárnosť"
"Hanka".. myšlienky pretrhla starká
"áno"..milo odpovedá Hanka, starkú ma rada. Nie raz sa jej zastala, pomohla a prekvapila.Hanka vie, že v nej, má spojenca .
"Hanička moja, nechcem ti do toho rozprávať a ty to vieš, dievka moja, ale všetci vidíme že si sa zamilovala, až po uši .To je síce krásne a skutočne ti to prejem ,ale čo vieš o tom chlapcovi?
Starká on už nieje chlapec" -Hanka sa s láskou otáča ku starkej
"je to mladý muž" - úsmev má na perách.
"...ved hej Hanička, ved hej ,ale čo o ňom vieš?"-trvá na svojom starká "..ideš na to zhurta, nevieš nič o jeho rodine , živote čo viedol prv než si ho stretla a vieš vôbec kde býva??"
Hanka sa zamyslí, nie to neviem len som...ale ved sme si toho toľko o sebe rozprávali a mám pocit že ho poznám odjakživa.Ale ved ja skutočne neviem o ňom skoro nič!-a kde býva? -mám len telefónne číslo a celú dobu rozprával len o tom čo spolu prežijeme a kde pôjdeme, ako sa mu páčim ako ...a to je tak krásne počúvať ...
"ale ty ma vôbec nepočúvaš Hanka !!!.. ale počujem starká počujem "
Hanka si sadá oproti starkej a s láskou jej pozerá do očí .
"Starká moja, ked aj ho skutočne ľúbim ,vieš ja som sa tak krásne a bezhlavo zamilovala .Je to nádherné ,cítim že niekomu na mne záleží a že som pre niekoho dôležitá ."-Hanka zas sníva
"Hanka, pre nás si dôležitá a omnoho viac ako si myslíš aj ja som bola mladá a viem čo je milovať a byť milovaný, ale všetko chce svoj čas. Nemáš sa kam ponáhľať a hlavne začni použivať aj mozog dievča moje. Študovala si a hlavu máš dobru, nie len o láske snívaš. Premysli si čo o ňom vieš spoznaj chlapca, daj veciam čas ..."
"ale... starká, jasne jasne ..."a Hanka si mysli čo chce, len nech už ten trápny rozhovor skonči. Teraz sa skutočne nepotrebuje o tom rozprávať a radiť.
"Hanka a ked je to tak dobrý mladý muž "-povie starká
"prečo ti ešte nezavolal ?- neozval sa od kedy ťa tu vyložil,či si si nevšimla že to je už týždeň? - len poletuješ, snívaš a hádaš sa s každým."
Prásk!!! a to bola rana, ako dobre mierené zaucho, toto Hanka počuť nechcela. Toto nie!!!-stále čakala kedy zazvoní mobil, nosí ho aj na záhradu či do sprchy, len aby nepremeškala ...a teraz jej to starká tak nahlas ,tak nahlas ....
"tak toto počúvať nemusím " nahnevane vybehla po schodoch, obliekla sa.Teda nahádzala pár veci, čo prišlo pod ruku na seba, dnes to aj tak nieje dôležité. Nemá jednanie, len prácu na pár hodín.Ešte nedávno premýšľala že keby mala prenosný počítač, koľko času by si ušetrila. Teraz je rada, aspoň vypadne ..bude sama a nedá si kaziť šťastie od tých čo .....
Nedomyslela, nemala čas, už sa ozvalo len hlasne buchnutie vchodových dvier a Hanka odchádza .
V kuchyni sedí starká, ruky v lone položené.Smutne pozerá cez okno za odchádzajúcou vnučkou .
Prečo sa to takto... také rozumné dievča to vždy bolo ,viem láska. ..ale ved jej nechceme zle, len sa o nu bojíme, nemá moc skúsenosti a sklamanie čo zažila...Len aby sa dievča nespálilo, ach veru ...keby si radšej hlavu schladila.Poobzerala sa okolo seba, ved ten sused, Adam ako pekne k nej ...
Videla som ho toť nedávno, ako sa usmieval len čo ju zbadal, to by bol chlapec.Ten nesklame,neublíži,on sám sklamanie zažil.Ten si vie vážiť, veru vie.
...no čo už ja stará, ja môžem chcieť, ale mladá si musí vedieť vybrať .Ved naša Hanka nieje zlé dievča, ona len tak túži byť milovaná.Až naletí na sladké reči .Či si každý musí aj sklamanie prežiť, aby si potom vedel tu pravú lásku vážiť...