reklama

A máme detskú izbu - pokračovanie "agresivita...."

Pridal/a Vea dňa 29. 01. 2007 - 06:19

reklama

Čítala som Vaše rady, naozaj sme ich s manželom prebrali a začali sme hneď aj uvažovať že naša ratolesť dostane detskú izbu.... rátali sme, ako by to vyšlo momentálne čo najlacnejšie, pomaly dohadovali termín, kedy sa do toho pustíme.....
Noc zo soboty na nedeľu bola taká "desná" a navyše poobede sme sa vybrali kúpiť plienky a malý sa správal príšerne..... ŽE ... keď sme sa vrátili z nákupu, nedeľa - nenedeľa - pustili sme sa do sťahovania skriniek (našťastie máme málo nábytku a posteľ pre syna bola už dávno kúpená). Po dvoch hodinách mordovania ... výsledok? DETSKÁ IZBA ... síce ešte zopár vecí ako poličky a tak chýba dokončiť ale TO SÚ DETAILY.... malý mal z toho "hokej" , keď šlo do tuhého že ideme spinkať, bral vankúš a chcel ísť spať na staré miesto, ale nakoniec sme to zvládli a zaspinkal v novej izbičke....
Bolo mi jasné že v noci "prikvitne" ... prišiel o 11 ale .... postupne sa to VERÍM že bude zlepšovať.
Takže baby, veľké ĎAKUJEM od nás všetkých - vaše rady nás určite posunuli ďalej ... aj za tipy a kontakty... musím to celé riešiť aby sme si v škôlke a škole "netrhali" vlasy, že čo za divocha máme doma....MrkámMrkámMrkámMrkámMrkám


reklama

reklama

monika, Po, 29. 01. 2007 - 08:24

vea, super ste to poriesili, drzim palce, aby to bolo stale lepsie Úsmev

Zuzana, Po, 29. 01. 2007 - 10:09

Urcite ste spravili spravny krok...pre obe strany!Mrkám

Vierik, Po, 29. 01. 2007 - 10:35

Blahoželám a veľa trpezlivosti. Nepopustťe! Moja kamoška má rovnakého divocha. Ja by so mu vo veku 5 rokov netolerovala ani osminu z toho správania ako ona. Predstav si, doteraz si vydupuje zaspávanie s ňou. To sa mi zdá trochu veľa. No ona nemá takú podporu manžela ako ty.

Môj osobný názor, že dieťa musí akceptovať vami určené hranice "odkiaľ-potiaľ". Lebo si na seba upletieš bič a vychováš sebca ktorý si bude vyžadovať aby sa svet krútil len podľa neho a len okolo neho. Bývalá kolegyňa má 30 ročného syna (zhodou okolností môj spolužiak) a tá by ti vedela rozprávať o výčinoch jedináčika, ktoré ho držia do dnešného dňa!

Samozrejme česť výnimkám, ale ja také vo svojom okolí nepoznám. Doma mám 3-ročnú neter ktorú kvôli tomu "nemusím". Jednoducho agresívne a zákerné dieťa. A je to stále rovnako zlé, ba sú dni, keď horšie a horšie. Nedokáže si s ňou poradiť ani jej matka - dostali sa do stavu, že na ňu celé dni nedokáže prehovoriť len po nej reve. Hold, tri roky sú tri roky...

hrošica (bez overenia), Po, 29. 01. 2007 - 10:37

Vea, super, maly si na svoje nove hniezdocko isto zvykne.ÁnoÚsmev

***hrošica***

suncana, Po, 29. 01. 2007 - 13:12

Môj syn má 5,5 roka a ešte stále ho musím usprávať. Dopadne to vždy tak, že večer o 21.00 zaspím s ním, lebo chce prečítať rozprávku o dinosauroch, ešte mu musím povedať 3 vymyslené rozprávky a pomodliť sa Anjeličku... . Je jedináčik a spával s nami v manželskej posteli do 3,5 roka. Spravili sme mu detskú izbu, ktorá susedí so spálňou, spával sám, ale vždy v noci sa budil zo sna a ja som si išla k nemu ľahnúť, keď zaspal, zase do svojej postele.
Fakt by som chcela, aby večer zaspal sám, ale neviem, dokedy to bude trvať. Aj ja by som si chcela večer niečo prečítať, alebo naštudovať, ale už keď som vo vodorovnej polohe, okamžite zaspávam. Objektívne povedané, sama som si ho rozmaznala, a keď mu niečo poviem, odpovie mi, že sa mu nevenujem. To má od dedka, môjho otca, ktorý si myslí, že by som nemala ani variť, len sa s "malým chlapčekom" hrať a "venovať" sa mu, na to slovo som už alergická.
Preto radím, z vlastnej skúsenosti, nech je dieťa v detskej izbe čím skôr, aby ste nedopadli ako ja.

Vea, Ut, 30. 01. 2007 - 18:23

No musim sa priznať, že ja som chodila spať k našim do spálne až do skoro 7 rokov, otec sa na tom baví dodnes - že ma stále vidí ako v noci stojím aj s paplónom a vankúšom vo dverách spálne a čakám že ma zavolá k sebe spať Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev
Keď som mu povedala že synátor už má svoj priestor - presne na tom sa začal baviť - že či "prikvitol" .....
Jasne že "prikvitol", veď je predsa po mne .....Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

rosoluna, Po, 29. 01. 2007 - 14:45

Vea, želám veľa šťastiaÚsmev

Kamila, Ut, 30. 01. 2007 - 20:45

V knižke od Jiřiny Prekopovej - Kdiž dítě nechce spát, autorka radí, ako nakladať s nočnými príšelcami, aby sa ich pobyt v rodičovskej posteli skracoval. Netuším, či je to reálne. Ak dieťa dôjde k vám, pritúlte si ho, objímte dostatočne pevne, aby ste mu poskytli oporu, ale zároveň aby mu po chvíli začalo byť teplo, prípadne tesno a malo chuť sa vrátiť do svojej postele.:-/

Vierik, Ut, 30. 01. 2007 - 21:30

Sabotérske a zákerné; fuj, že sa nebudem hanbiť toto použiť len čo to bude aktuálne aj u nás!
Je mi zo seba zle už teraz, krkavčia mater jedna akási...

Kamila, Ut, 30. 01. 2007 - 21:32

Moji všetci spali s nami, alebo aspoň s jedným z nás zhruba do troch rokov a žiadne nájazdy do spálne nepoznám, zatiaľVeľký úsmev

renka, Ut, 30. 01. 2007 - 22:39

Syn spával vo svojej postielke prirazenej k mojej asi do 5 r. Potom dostal vlastnú izbu a občas prikvitol v noci do spálne.Vždy som sa s ním prešla naspäť do jeho izbičky,pohladkala,uložila a postupne si odvykol sa v noci prechádzať.

Zuzana, St, 31. 01. 2007 - 16:07

Nasi chlapci spali s nami v izbe, lebo sme mali-spalnodecku-ale kazdy vo svojej postielke a je pravda, ze nepozname najazdy do postele, pokial nemali zle sny alebo podobne a ked mal starsi 6 a mladsi 3 roky, tak sme sa prestahovali a mali svoju detsku izbu...Na zaciatku chceli chodit...teda hlavne mladsi k nam do izby a tak sme mu vysvetlili, ze izbu teda dame prec a ...vtedy zistili, ze maju svoje kralovstvo a nechali aj nam nase kralovstvo!!!Mrkám
AK nie je jeden z nas doma, tak obcas sa nanominuju do manzelskej postele, ale to je mile a casto praktizujeme ranne alebo vecerne pocuvanie rozpravok z radia...VSETCI SPOLU V JEDNEJ POSTELI!!!!Vyplazený jazyk

Kuschel, Pi, 02. 02. 2007 - 19:56

Zuzanka, to je krásne! Spomenula som si na detstvo, keď sme všetci v nedeľu ráno ležali v rodičovskej posteli a počúvali rozprávku z rádia...
A stým zobratím detskej je to dobrý nápad! Keď to bude aktuálne, určite to použijeme Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama