reklama

Agresivita, spánok a iné trápenia

Pridal/a Vea dňa 26. 01. 2007 - 06:53

reklama

Ahojte ..... skúsite poradiť? Synátor - bude mať skoro dva roky, s diagnózou ADHD - teda hyperaktívny - začína byť čím ďalej tým viac agresívny. Nieže by bil detičky, to nie , v žiadnom prípade, má strašne rád spoločnosť, ale ..... bije nás, teda vlastne kope. Keď sa mu niečo nepáči, tak strašne kope, hryzie, bije nás. V noci spí s nami -kedysi sme riešili priestorový problém, potom problém "živého spánku" (spí strašne aktívne, v postielke sa doudieral, nepomohlo ani hniezdo, z postele zvykne spadnúť, tak spí medzi nami), priestoru má dosť, kedže máme dokopy manželskú postel+ jeho válendu ---- ale noc sa končí modrinami mňa aj manžela....
Uvedomujem si, že nie je dobré aby spal s nami, že má najvyšší čas na vlastnú izbu, ale ... kým pri ňom nespíme, má tendencie padať z postele...SmútokSmútokSmútokSmútok
A navyše k tomu - obdobie vzdoru .... nejako skoro .....
Hm?....SmútokSmútokSmútokSmútok čo s tým?
Ja viem, vyrastie z toho, prežije sa to, zabudne sa .... ale možno máte nejaké dobré nápady ako sa z toho momentálne nezblázniť....


reklama

reklama

Kamila, Pi, 26. 01. 2007 - 07:48

Vea, je už neskoro na cestvovnú postieľku? Moja je tiež bojovníčka a spanie v derevenej som si nevedela predstaviť. V cestovnej sa hádže, krúti ale v podstate neudrie. Mala som šťastie a kúpila lacnú v Bille a na spodok dala klasický matrac. No tvoj je už väčší, ale to by nemusel byť problém, utčite tam tam zmestí.
A čo sa týka toho, že bije vás, tu by som sa naozaj skúsila obrátiť na psychológa, lebo toto nie je bežný vzdor a podľa mňa to treba zastaviť čím skôr.

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 09:12

No.... napr. keď nás udrie a dostane sa mu NONONO, tak sa hneď začne pusinkovať, mojkať... a pride zasa niečo ... a napr. kopne, to kopanie je hlavne v polohe ležmo, ale nema problem aj inak...
No a ta postielka.... on je na svoj veľký, rozmerovo asi ako 3ročne dieťa (94 cm, 16 kg) - myslim že to by asi nešlo....pri jeho sile by ta cestovna postieľka vydržala asi týždeň ? (aj to si možno fandím)...:-/:-/:-/:-/

zoe, Po, 29. 01. 2007 - 12:39

Ahojte, toto mi nedá nenapísať našu skúsenosť. Mám dve princezny - 5,5 a 3,5. Obe boli do veku 2 - 2,5 roka najzlatšie deti na svete, ale potom to prišlo Staršia začala okolo 2 rokov vystrájať neskutočné veci - keď vedela, že pôjde spať, rozhádzala celú posteľ, všetky hračky. Takisto zvykla nekontrolovane plakať - nepomohlo utešovanie, preto som zvolila spôsob - nechala som ju vyplakať sa a potom sme sa pomojkali. Ešte aj teraz, keď sa jej nevyhovie, má tendenciu si veci vynucovať plačom - keď si poplače, sama príde a pritúli sa. S menšou sme také problémy nemali, aj keď si zvykne dupnúť - ale používam to isté - nechám ju vychladnúť.

Platí na to iba veľa trpezlivosti. ÚsmevÚsmevÚsmev

Držím palce

hrošica (bez overenia), Po, 29. 01. 2007 - 22:39

zoe, ja mám baby 5,5 a 3,2 no a ta prvá dnes na mňa v afekte vybalila takéto lahôdky: rozbijem dom, všetko potrhám, zlomím dvere a chcem aby ste všetci zomreli a ja tu ostanem sama...klasicky som ju nechala tiež vychladnúť a s malou sme sa presunuli na bezpečnejší terén, veľká sa potom prišla pomojkať...má aj tvoja päťapolka takéto slovné stavy?

***hrošica***

Kamila, Ut, 30. 01. 2007 - 07:33

Hroši, poslala som Ti mail, no neviem, či sa ti podarí otvoriť, tak len zhrniem. Moja niekedy púšťala zo seba niečo trochu podobné, len v miernejšom podaní. Od psychologičky som sa dozvedela, že sa stotožnila s mojim zúfalstvom, nespokojnosťou ....

renka, Ut, 30. 01. 2007 - 16:39

nechcem osočovať psychologičku,ale Kamilka naozaj si neber všetky "zlé" VECI NA SVOJU HLAVU!!!!
možno to správanie dcéry s Tvojim stavom nemalo nič spoločnéHambím sa

Kamila, Ut, 30. 01. 2007 - 17:44

Asi malo, lebo akonáhle som ja kľudnejšia a spokojnejšia, je také aj moje okolie.

renka, Ut, 30. 01. 2007 - 17:54

tak potom prajem len samé pokojné dni:-}

renka, Ut, 30. 01. 2007 - 15:10

môj synovec vo veku tak 5-7r.mal podobnú hlášku-"keď zaspíte,tak Vás-myslel rodičov-zabijem",všetci sme boli z toho dosť mimoPrekvapenie,ale pre Tvoje ukludnenie-dnes je z neho nekonfliktný mladý muž skôr kludnej povahy -tento rok končí výšku.

P.S.Sestra aj švagor žijú.Vyplazený jazyk

rosoluna, Pi, 26. 01. 2007 - 08:34

Ahoj VeaÚsmev
Môjmu synovi začalo obdobie vzdoru okolo veku 20 mesiacov, aj mne sa to zdalo priskoro. Prejavy ako zrazu odmietanie základných hygienických potrieb /toaleta- panický strach sadnúť na nočník/, okamžitá radikálna zmena nálady /bezdôvodne/, veľmi nepokojné spanie /točenie, narážanie../, hryzanie, kopanie atd.
Najskôr som bola z toho na "vetvy", konzultovala som to s pediatričkou ,neurologičkou aj s rizikovou poradňou kde ho sledujú od narodenia. Uzáver: predčasne narodené dieťa má tendenciu byť hyperaktívne a obdobie vzdoru je u neho intenzívnejšie. Skrátka, treba ho nechať sa "vyřádit" a ísť to predýchať do inej miestnosti. Časom to bude lepšie. Teraz môžem potvrdiť, že to tak fakt je. Držalo ho to do cca 3 rokov. Trochu som si vydýchla a už začalo obdobie vzdoru u dcéry, tiež predčasníčky a s tými istými príznakmi ako u syna. Ona je ale oveľa živelnejšia a Luky sa dá občas strhnúť spolu s ňou.
Ešte to spanie. Luky spáva v detskej izbe od cca 17 mesiacov a na začiatku pár mesiacov fungoval tak, že sme "spanie" umiestnili do rohu izby. Spojili sme 2 postele, pri stenách mäkké zástenky, na vzdialenejšej posteli od steny vankúše ako zábrana. Nebol problém, mal široké pole pôsobnosti. Časom sa už tak nevrtel a nekopal, stačila mu 1 posteľ. Teraz na noc pre istotu na zem k posteli dávam vankúše, keby náhodou padol.
Prajem veľa šťastia a pevné nervy:)

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 09:14

Takže vydržať ... jo.... aj my navštevujeme neurologičku, ADHD potvrdene vyšetreniami, len na riešenie máme počkať kým vylezu všetky zúbky, vraj ešte može aj to napomahať k nervozite - chýbajú nám posledné 2 horné stoličky, no už sú z časti prerezané, tak uvidíme....
A to spanie .. vďaka za dobrý nápad, pouvažujeme, premyslíme... :-}:-}:-}:-}:-}:-}:-}

hrošica (bez overenia), Pi, 26. 01. 2007 - 09:35

Vea, zažili sme aj my také aktívne obdobie vzdoru. Naša opica mala sklony hádzať sa o zem, biť a kopať hlavne mňa. Treba fakt len predýchať. Dosť u nás pomáhali pevné objatia.
Spánok sme riešili postieľkou v jej izbe, od dvoch rokov spáva vo svojej posteli, ktorá ma dookola rám. Klasicky som ju nachádzala v takej polohe, že spala krížom cez posteľ a nohy jej viseli z postele. Stalo sa že spadla, tak som vedľa postele dávala matrac. Keď bolo obdobie, že sa príliš vrtela, tak spávala na zemi vedľa mojej postele. Takéto deti potrebujú organizovanú činnosť. Hlavne aktivity, ktoré upokojujú, napr. maľovanie, modelovanie z plastelíny, alebo hnetenie cesta... želám ti pevné nervy. Úsmev

***hrošica***

rosoluna, Pi, 26. 01. 2007 - 10:06

Vďaka hroši, zabudla som napísať, že aj u nás po "vyřádení" a mojom predýchaní nasleduje objatie, aby dieťa cítilo lásku a pocit, že všetko je /bude/ OK Úsmev

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 12:40

Hm... pevne objatia to jo, aj pusinkovat sa bude potom.
Čo sa týka tých činností -- skúšame možné aj nemožné, ale tým, že je hyperaktívny, má vlastne poruchu pozornosti - teda nevydrží pri žiadnej činnosti dlhšie ako 5 minút.
Najviac ho upútala magnetická tabuľka na kreslenie, tak ju využívame čo najviac, snažíme sa s knižkami.... ale ... SmútokSmútokSmútok
On ešte aj pri jedle "narába so sebou", keď náhodou pozerá rozprávku, stojí a vrtí sa....
Asi mu vymením baterky (ešte ho mám v "záruke" MrkámMrkámMrkámMrkámMrkám)

hrošica (bez overenia), Pi, 26. 01. 2007 - 15:25

Vea, naša Nina (5r.) nemá žiadnu diagnózu, ale jedáva štýlom: nohy pod bradou, najradšej rukami, pusa jej ide skoro bez prestávky, odbieha od stola, počas jedenia sa vrtí, hrá s čím sa dá...niekedy máme s manželom fakt dosť. Ona je živel s raketkou v zadku. Chronicky je unavená, lebo jej mozog turuje aj keď spí. Čítame jej knižky tak, že ona sa popritom snaží sama čítať, prípadne si spieva...v podstate začína byť teraz kľudnejšia, než bola v troch rokoch. Ako bábo toho tiež veĺa nenaspala. Pri pozeraní rozprávok "cvičí"...do večera z nej bývam tak vyšťavená, že zaspávam stojačky...s tým sa veľa robiť nedá, len to akceptovať. Tieto deti jednoducho potrebujú činnosť. Údajne hyperaktivitu podporuje aj strava. Príliš veľa cukru im údajne neprospieva, lebo cukor podporuje agresivitu. V nemčine vyšla kuchárska kniha pre hyperaktívne deti. Mám ju, ale nevarím z nej. Skúsila som zopár veci, nechutili. Poznám prípady, keď majú deti skutočne silnú hyperaktivitu a utlmujúch ich Ritalinom. Mať také dieťa, tak som už asi mŕtva. To sú malé tornáda. Dosť robí vraj aj genetika. Ja som tiež typ, ktorý neobsedí. Kedysi takéto diagnózy neboli, dnes je diagnóza asi na všetko. Baterky meníme aj my, doporučujem Duracel. Veľký úsmev

***hrošica***

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 15:35

Duracel Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev
Našťastie cukor u nás nie je problém, malý nemá rád sladké, sladký čaj alebo džús - neexistuje že vypije ....
V podstate mu stravu dosť strážim, kedže sme mali problém so železom (tiež na to poukázala až neurologička), už je to OK ale strážim, aby zasa neboli problémy - veľa ovocia, veľa zeleninky, veľa pije (veľa pišká Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev - spotreba plienok vysoká - ale fajn)
Tá strava by ma celkom zaujímala, na akom princípe je to vlastne stavané....
Lieky sme zatiaľ nedostali, kedže sme malí - až od 2 rokov to zvyknú riešiť a neskôr....
Diky za povzbudenie....
Jo a dodávam .... vstávame každý deň medzi 4-5 ráno, žiaľ nech robím čo robím, neviem mu ten čas posunúť, nech ho dám spať skoro , neskoro, stále vstáva tak..... takže ide zalomiť medzi 5-6 večer nech sa aspoň vyspí....mne keď niekto zapraje o 8 "dobre ráno" ... beriem to ako zlý vtip MrkámMrkámMrkámMrkám

hrošica (bez overenia), Pi, 26. 01. 2007 - 17:24

Prečítaj si článok na INFODOMe

...ešte ma k tomu napadlo, že sme mali obdobie, kedy Nina jedávala kvantá jogurtu a pila mlieko, ani neviem presne kedy sa to stalo, začala mlieko a jogurty odmietať, teraz jediné čo zje, je tvrdý syr, prípadne keď sme na SK korbáčiky a jogurt iba biely s probiotikami...neviem, či aj toto dáko ovplyvnilo chémiu v jej mozgu a sa tým v istom smere ukľudnila...tiež nejedáva toľko pomarančov a paradajok, ako kedysi...tie boli v tej knihe doporučené vyradiť...bolo obdobie, keď mala atopický ekzém, tak dostávala v tom období mlieko pre alergikov, ryžové mlieko, prípadne občas sójove alebo kozie...keď konzumovala príliš veľa sladkostí, tak bola nervózna, takže sa snažím kontrolovať, aké sladkosti je...čokoládu raz za čas môže, cukríky a podobné cukrové lepáky ma zatrhnuté...nedá sa to kontrolovať, tak máme pravidlo, že doma také nebude mať, lebo viem, že to zje v škole od kamarátok...nechcem ju terorizovať, ale mám vysledované, že sladkosti ju dostávaju do nervozity...dosť si zvykla na parenú brokolicu, na desiatu dostáva ovocie, na olovrant napr. nakrajanu uhorku a dáke cereálne keksy, pije iba vodu, nesladené čaje a na raz za čas má povolený dáky 100% džús, ale Rivelu, čo je miestny nápoj vyrábaný z mliečneho séra, asi srvátka.
Asi treba vysledovať, čo tvojmu malému škodí a čo nie. Je to dosť začarovaný kruh. Detská lekárka ju označila za aktívnejšie dieťa, ktoré je žhavé na vedomosti. Vlastne až teraz sa tak trochu prejavuje, ktorým smerom je jej mozog nastavený. Myslím, že aj tým, že začala čítať a dosť aktivít dokáže robiť sama sa upokojila.
Natalka (3r.) je pravý opak. Totálny kluďas, u ktorého všetko plynie a sa deje bez stresu.

***hrošica***

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 18:15

ĎAkujem ďakujem za rady, ta stranka - fakt zaujímave čítanie - premyslíme a pustíme sa do toho .....
Ešte raz vďaka ... :-}:-}:-}:-}

svetlana (bez overenia), So, 27. 01. 2007 - 15:31

doklikala som sa odtial az na www.dr-eva-therapy.sk.
Celkom zaujimave, ze sa dost ludi zacina tvarit, ze je "vsetko" o tedoxikacii. Tak celkom na 100% to asi fungovat nebude, ale za zamyslenie to rozhodne stoji!

unbelami (bez overenia), Pi, 26. 01. 2007 - 10:50

Ja velmi neporadim vo vyzurovani, som este len zaciatocnik.
Postel planujeme dat spravit s takou zastenou, ktora zatial nebude pri stene ale na opacnom konci. Popripade by sa dala dat dole zastena. Postel pri stenach v rohu, tri strany budu chranene.
Plany sa planuju, blazni sa raduju Úsmev. Uvidime ako to bude v realite Úsmev

lubica, Pi, 26. 01. 2007 - 13:29

Môj syn nemá diagnózu ADHD, ale cca po druhom roku som tiež sem tam nevedela čo s jeho vzdorom, ale postupne to zlepšovalo. Niečo podobné teraz pozorujem aj na ďalších deťoch v rodine, zlaté nekonfliktné deti sa okolo tohoto veku menia na malých čertov. Asi to bude tým, že si už dostatočne uvedomujú samé seba a svoje možnosti, ale "morálka je ešte v plienkach".
V súvislosti s ADHD si spomínam na článok, kde otecko opisoval, ako prišiel na to, ako svoje dieťa ukľudniť. Pri metaní sa v posteli sa dieťa zamotalo do paplóna a on ho zamotaného v paplóne začal hojdať na rukách, ako malé bábo vo vankúšiku.Vraj to potom využíval často, hlavne pred spaním. Dieťa sa ukľudnilo a aj spánok bol potom pokojnejší.
Niekedy, keď nemá synátor svoj deň, hráme sa na bábo a jemu sa to celkom páči. Ale už tuším, že to nebude dlho trvať Úsmev.

Vea, Pi, 26. 01. 2007 - 15:03

Baby ďakujem za rady, prave sme ich prečítali spolu s manželom, ...hm....
U nás je diagnóza jasná, v okolí u známych máme funkciu odstrašovačov - keď k nám dôjdu na návštevu kamaráti čo ešte len plánujú bábo, vždy začnú rozmýšľať... keď vidia nášho syna ....
Ten spánok - ja VERÍM že sa upraví keď vylezú zubadla....
A agresivita? našťastie iné detičky nebije, voči iným nie je agresívny ....
Uvidíme....
Bude mať 22 mesiacov, asi čas ukáže

adi, Pi, 26. 01. 2007 - 17:33

Vea!Ak môžem poradiť do budúcna z vlastnej skúsenosti.Ja som praktizovala hry.Pri Hyperaktivite- Hra-Gačtanček.Sadneš si s dieťaťom a vezmeš mu hlávku do rúk.Jemne s ňou hojdáš ako list na strome a dieťa si to predstavuje.Pri agresivite-Fúkaná-Fúkaš do pierka,alebo do balóna ,aby nespadlo na zem.Pozor,tá hra sa nehrá dlho,aby dieťatko nebolela hlava.Môžeš spraviť rôzne obmeny hier.Bola by som rada,keby ti pomohli.Mne pomohli.Držím prsty!Ak ešte môžem poradiť,pomôcť,tak napíš.Budem rada,ak môžem pomôcť.

Childuska, Pi, 26. 01. 2007 - 22:14

Moj starsi synator takmer trojrocny je tiez hyperaktivny. Mali sme s nim najvascie problemy do jedna do dvoch rokov. Zaspavanie hroza, spanok priserny, reval az kruto ( naozaj sa to nedalo nazvat placom)...
Doktorka radila len vydrzat, ak sa uz neda, tak odist - v ramci bezpecnosti len niekde dalej - s diskmanom na usiach.
Boli vecery, ked ho vozili v aute aby zaspal a spal kludny... aspon tie dve tri hodiny.
Neraz mi praskli nervy z neustaleho placu a este neustalejsieho vstavania k nemu... nalozila som mu po zadku, a cuduj sa svetu niekedy to zabralo, akoby sa zbadal. Neber to ako odporucanieMrkám
Dnes je trochu zivsi, zvedavy nad mieru - ale vyrastol z toho. Takmer si ani nespomeniem na tu jeho agresiu, hryzenie, kopanie a bezdovodny (pre nas) plac... je teraz taky mojko, rad sa laska a hlavne potrebuje neustale prejavy lasky.
Spominam si,ze sme mu zmenili denny rezim. Musel spat aspon raz denne,podvecer od pol piatej do spania ziadne vzrusive hry ako skakanie, nahananie, ci steklenie. Tak isto sme zrusili televizor, rozpravky (na televiziu nas zvlast dorazne upozornovala pani doktorka), vylucili sme sladke, aj ked uplne sa to uz nedalo...
Len sme skladali kocky- ktore skor rozhadzoval, ci sme skladali z novin capice, lodky.
Kupanie tiez nemal u nas upokojuci efekt, ale tomu sa vyhnut da len prelozenim do rannych hodin.
maly spi dodnes s nami, resp. so mnou - tata vyhnal do detskej.
Riesit to cez psychiatricku som odmietla a tym aj moznost riesit to liekmi.
Obcas - asi raz za mesiac? som mu dala dithiaden, nech sa vyspime aj my ostatni.... uz mi makkol mozog bez potrebnej davky spanku a doslova som mlela jedno cez druheeee...
drzim ti palce. a ozaj - uspech zmeny denneho rezimu zbadas asi tak na druhy, treti tyzden... a tak vydrz.

Vea, So, 27. 01. 2007 - 05:59

Jo presne, od 1-2 rokov, my budeme mať 2 roky v apríli a mám dojem že sa to práve teraz stupňuje....
Kocky tiež rozhadzujeme, vysype rozhadže a ide preč, ale niekedy (čo beriem ako malé pozitívum) začne skladať a vtedy sa snažím ho udržať pri tej činnosti čo najdlhšie.
Denný režim, a najmä spánkový máme, je to dosť obmedzujúce, nedá sa poriadne s ním ísť na návštevu, takže smola, ale on je na 1. mieste ... aj návštevy, pokiaľ chcú byť aj s ním, musia prísť v čase od 1-4 poobede, našťastie so zaspávaním problém nie je, ale skôr s tým čoi nasleduje po zaspatí (zasa mám o jednu modrinu navyše).
Inak je strasne mojkací, keď ideme spať vypusinkuje ma aj za manžela do zásoby....
ĎAkujem, ďakujem za všetky názory a rady, každá skúsenosť ma určite posúva niekam ďalej :-}:-}:-}:-}

svetlana (bez overenia), Pi, 26. 01. 2007 - 22:20

My sme isty cas praktizovali mandrac na zemi (ale z inych dovodov), z toho aj ked sa spadne.

Lieky - len to nie, pokial to nie je naozaj nevyhnutne.

Este ma trochu zarazila ta agresivita - dufam, ze to vsetci chapeme tak, ze dieta ma pravo byt agresivne, je to emocia ako ktorakolvke ina, ale od isteho veku by malo vediet, ze pri svojich agresivnych vylevoch nesmie ublizovat inym ludom. Moze kopat,. kricat, hadzat sa o zem (tak aby si neublizilo). pre teba v tychto momentoch je podla man najlepsia rada povedat si : mam cas, nikam sa neponahlam, mam svoje dieta rada, chcem mu pomoct a zhlboka dycham Úsmev
A u neho je to navyse velmi dobre znamenie, ze je agresivny na vas a nie na cuzich ludi - to podla mna znamena, ze u vas citi istotu, neboji sa, moze prejavit akukolvek emociu.
Asi ovela horsie by bolo, keby otlkal ine deti poza vas chrbat Plačem

Vea, So, 27. 01. 2007 - 06:02

Áno, toto ma naozaj teší, že iných nebije, aj keď od svojich rovesníkov je minimálne o hlavu vyšší (ja sa smejem že o "číslo väčší") - nepasujú na neho žiadne tabuľky hmotnosti a výšky (aj my sme obaja s manželom vysokí)....

Adka, St, 31. 01. 2007 - 21:28

Adka:ÚsmevÚsmevÚsmev

Mila Vea,
neda mi sa neozvat, ked mas taky problem. Ja s tym uz zijem 9. rok a len teraz spolupraca s psychologom a psychiatrom a samozrejme domacej pohody zacina prinasat ovocie. Tak ako Kamka chodim k tej istej zlatej psychologicke a ona mi presne vie povedat, co mam robit, aby som bola v pohode a syn to tak tiez citil, potom je kludny aj on a lepsie sa nam komunikuje.
Kedze som s nim sama je to velmi narocne, ale uz to zvladame. myslim si, ze odborna pomoc nie je na skodu, lebo sami si niekedy nevieme poradit, hlavne s detmi s ADHD je to velmi tazke - my sme museli zmenit skolu (chodime na druhy koniec mesta, hoci skolu mame pod nosom), vybavila som mu osobneho asisitenta (rodicov mam tiez daleko a sem-tam mi pomozu) a zrazu sa mi zije lepsie.
Este nedavno to bolo s nim hrozne, nielen ze ma bil, kopal, ale uz tahal aj nozik, ze ma poreze a vykrikoval na cely blok, az som sa hambila chodit von a stretnut susedov.
A pozri, uz je to fajn. Zmenila som sa (vdaka pani psychologicke) a meni sa aj syn. Nenechaj to, aby prislo k extremu.Stale je nejaka casta.Neviem, ci som sa vybrala po najlepsej, ale funguje. A kazdy den je teraz pekny.
Zelam ti vela takych peknych dni.

Vea, Št, 01. 02. 2007 - 06:09

Už som tej tete psychologičke zavolala a už máme aj termín, síce až v marci ale teším sa, aj tak bude mať 2 rôčky až v apríli :-}:-}:-}:-}.
Len ma pobavila teta asistentka s ktorou som rozprávala, že či mám na 1x prísť aj s malým a ona že kľudne veď posedí prípadne pri mne. No musela som sa schuti zasmiať a hovorím, že on vôbec neposedí, nieto ešte pri nej Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama